Ahojte. Kedže už neviem koho by som požiadal o pomoc/radu do života som nútený obrátiť sa na kohokoľvek kto si tento príspevok prečíta a budem rád ak mi dáte akúkoľvek radu do života mám problém týkajúci sa rodičov, v ktorých nemám žiadnu oporu skôr mi celý život hádžu polená pod nohy.
Na úvod, mám 21 rokov žijem žiaľ stále s rodičmi. Aby ste boli v obraze čo sú moji rodičia zač... Matka má 58 rokov, 3 deti (ja som najmladší, mám o 11 rokov staršiu sestru a o 22 rokov staršieho brata), nám ako deťom sa nikdy nevenovala, nikdy si na nás nevedela nájsť čas pretože vždy sú pre ňu prednejšie jej vlastné potreby/záujmy a nedokáže sa prispôsobiť ničomu čo nezapadá do jej obmedzených názorov a pohodlia. Všetko čo sa udeje v našej domácnosti musí byť schválené a podľa názoru a vkusu matky a ak má niekto iný vkus/názor je peklo. O najstaršieho brata (v podstate aj o sestru) sa starala babka s dedkom pretože matka chodila v tom čase ešte na vysokú školu tým pádom k nej nemal žiaden vzťah a matke to zrejme vyhovovalo pretože sa nemusela o nič starať (aj keď teraz tvrdí že v tom čase jej to vadilo ale pochybujem ak by chcela čas si nájde). Tým že brata nevychovala mama tak k nej nemal žiaden vzťah čo jej dával neskôr dosť pocítiť a v 18 rokoch sa odsťahoval a v podstate odvtedy žije sám a s rodinou prerušil všetky kontakty. Sestru vychovala podobne babka s dedkom s tou zmenou, že matka už nechodila na vysokú školu ale do práce. Vždy sme jej ako deti boli skôr na obtiaž a aspoň ja som to ako decko dosť pociťoval. No a ja ako najmladší som to nemal v ničom iné akurát že ja som sa v podstate vychoval sám, rodičia sa mi do tretice nijak nevenovali, nijak ma nevychovali, nič ma nenaučili (napríklad taká banalita ako si ísť po jedle umyť zuby, museli ma to naučiť v škôlke inak by ma to rodičia nenaučili). Z detstva si pamätám akurát ako som sa vždy musel hrať sám a celé poobedia som na rodičov kričal aby sa so mnou prišli hrať... Nikdy neprišli hlavne nech je ticho a nech neotravujem. Ak som chcel mať kamarátov tak mi ich matka zakázala pretože boli možno z chudobnejších pomerov alebo jej len neboli simpatickí rodičia. Vyrástol som v podstate v takej "zlatej klietke" kde som mal všetko ale aj ešte väčšie nič a rozhodovali za mňa vo všetkom rodičia.. respektíve matka pretože otec je typický podpapučiak, nemá gule na to buchnúť po stole a spraviť si s vlastnou ženou poriadky a vo všetkom sa jej vždy prispôsobil a necháva si skákať po hlave aj keď sa mu to možno často nepáči ale svoj názor si presadiť nevie. No ja som opak otca.. miernejšia kópia krutej povahy môjho brata aj keď som sa s ním stretol len pár krát. Nepáči sa mi keď ma niekto nerešpektuje a chce za mňa rozhodovať o veciach kde to nie je treba a nebojím sa kvôli tomu pohádať.
No a môj momentálny problém a hlavný dôvod prečo sem píšem. Za posledné obdobie sa s matkou dosť hádam pretože sa s ňou nedá komunikovať, vždy spochybňuje čokoľvek čo poviem, nedôveruje mi a pohŕda mnou a je to z nej dosť cítiť... lenže nepovie to priamo že vieš čo toto sa mi nepáči mám na to iný názor skús to takto, začne huckať proti mne otca klame a povymýšľa si na mňa čokoľvek len aby mala dôvod sa so mnou hádať a dokazovať že ja som ten zlý a aby bolo všetko tak ako ona chce. Konkrétny príklad, chcem sa vysťahovať do Kanady, mám tam kamaráta, ktorý tam žije už 4 roky a zarobí bez vysokej školy za týždeň viac ako tu niekto za celý mesiac, chcel som si dať prihlášku na vysokú školu len aby som získal status študent a mohol ľahšie získať pracovné víza pre študenta na celý rok. (Kamoš tam takto funguje už 4 roky). No lenže matka má predstavu, že vyštudujem právo a bude zo mňa právnik čo ja absolútne odmietam pretože ma to nebaví a viem že by som pri takej práci nebol šťastný, ju ale moje šťastie nikdy nezaujímalo, len to jej. Preto sa chcem od rodičov odsťahovať a sám to cítim že je najvyšší čas sa postaviť na vlastné nohy, najradšej by som šiel hneď za kamarátom do kanady lenže nesie to so sebou aj nejaké vstupné náklady, ktoré nie su malé a ísť tam s holou riťou je samovražda a od rodičov si požičiavať nechcem a preto veľmi uvažujem nad podnájmom v Bratislave a nad nejakou prácou kým si na to sám nenašetrím aj keď nemám absolútne predstavu na koľko momentálne vychádzajú nejaké mesačné náklady na nájom a ako sa momentálne pohybuje priemerná mzda ak nemám vysokú školu, aby som nešiel do niečoho čo si nebudem môcť finančne dovoliť. Pracoval som rok v call centre a zarobil som 650 mesačne ale nebolo to v bratislave, dá sa tam zarobiť si viac? Čo by ste mi poradili vy? Ďakujem za každú jednu radu
