Som mlada baba 24. S priatelom sme uz treti rok. Je o tri roky starsi. Koncim vysoku skolu co je dost velke obmedzenie lebo nemam peniaze. Istu dobu priatel zarabal no akosi zlenivel a robota mu uz nevonia. Uz je rok doma a mna uz to nebavi. Stale mi hovori ze v zivote sa neda robit vsetko ze on bude robit to co ho bavi a tak si sportuje. Vyborne a co dalej? Dokedy mam cakat ze sa raz niekedy zamestna? V minulosti sme mali koli tomu hadky lebo vsade kde bol daval vypovede a mna uz to nebavilo nic nebolo podla jeho predstav. Raz to bol zly sef, potom zly kolektiv, potom velka zodpovednost, potom malo casu na jeho konicky atd... ale tak to je v kazdej robote. Planujem sa po skole osamostatnit, no mam pocit ze pri priatelovom pristupe s robotou by sme daleko nezasli. Povedzme si, co ak by sme mali hypoteku a ja by som cakala dieta. Kde mam istotu ze on nepovie zo dna na den ze dava vypoved? Ako donutit chlapa ist robit. Stale byva u rodicov. A stale sa vyhovara ze on nema preco zarabat. Ach jo pomozte mi ako dalej....
Vychodisko?
no pardon ale aby si za rok co je doma nenasiel aspon nieco, kde vydrzi pri najhorsom par mesiacov,... to nie je normalne.
Pandrlacka, ty si najdi ineho chlapa. Leniveho nechci.
Darinka 1, presne tak, ani ja som nenasla pokoj, kym som neodisla do zahranicia, sice tam hajzle zasrate pucujem, ale 100x radsej toto budem robit az do konca zivota, jak v nejakom debilnom slovenskom kolektive nechat na seba intrigovat, nechat si siahat na peniaze (aj to sa mi stalo). Hlavne som sa uz velakrat ubezpecila, ze nesmiem nastupit do kolektivu takeho, kde je moznost karierneho postupu. A to plati aj pre zahranicie, ale ja nastastie moznost karierneho postupu nemam a financne ohodnotenie ma uspokoji, takze som v podstate stastna a vlastne uz nemam co riesit. Co by som riesila? Vystudovat vysoku a potom skoncit na Slovensku v kancli za tri stovky? V zlom kolektive? So zlym sefom, ktory veri intrigam? Dakujem, neprosim. Nemam pocit, ze som nic nedosiahla. Dosiahla som vsetko, co som chcela. Financne. A aj co sa kolektivu tyka. A takto mi to staci.
ze vydrziavat ved ona len zatial studovala bola totálne bez príjmu... zase z nej nerobte nejaku bohynu... kritizovat vie kazda zenska ale kriticky sa na seba pozriet ze ona este nepracovala a nic nema nasetrene tak to slecnu ani nenapadne... som zena ale nemohla by som byt taka ze muz ma zabezpecit vsetko...len dnesne dievcata si myslia ze ked si spravia vs tak rovno odtial pojdu do palaca... a budu mat vsetko.. ja osobne som sa citila trapne... to ze jej frajer meni pracu na tom nic zle nevidim tiez som robila v 3 robotach...a mimo to preco nebrigadovala popri skole? ved aj tam mohla zacat... len tu sa mi tiez zda ze slecna viac kvaka ako kona...
posli ho kade lahsie.
je rozdiel sa o nieco aspon pokusat a nejavit absolutne ziadnu volu o zmenu.
to ho chces cely zivot vydrziavat? ved on ta ani do takeho kina nema za co pozvat, nie?
zasadne nesuhlasim s negativnymi komentarmi na tvoju adresu ohladom tvojich poziadaviek.
btw z coho sa tvoj priatel stravuje, plati dane, ucty, telefon, nakupy,,...? Taketo nemehlo nech si vydrziavaju ti s negativnymi komentarmi.
Vies pandrlacka, je vidiet ze si este mlada baba s obmedzenym pohladom na svet ktora vobec nevie ako to v robotach chodi. Je ine studovat vs kde si s kazdym kamaratka uzivat si pohodlny studentsky zivot chodit po kavach a smiat sa . A je ine ked si uz v praci kde hra kazdy sam za seba kde si ludia v nasich super slovenskych kolektivoch nohy podkopavaju intriguju a hraju kazdy ako vie. Ja som si prezila oboje aj studium aj prace a poviem ti je to sto a jedno. To ze niekto meni zamestnania tomu sa ani necudujem pripad trafeny sef som mala vo svojom prvom zamestnani sice som dostala uzasne miesto podla slov svojich znamych no brala som antidepresiva a denne mi bolo nieco vytknute na mojich pleciach cela firma lebo sef si odbiehal kade tade. Nakoniec som dala vypoved lebo som bola po roku totalna troska. Co viem odchadzaju od neho asistentky ako na pase lebo to tam nevydrzia. Potom dalsi pripad uzasneho sk kolektivu kde kolegovia a kolegyne uz len cakali na kedy sa komu stane co i len najmensia chybicka aby to mohli vytrubit a pohladka si tym svoje ubohe ego a spravit druhemu problem . Samozrejme vyhodit ti to na oci aby si sa citila este horsie. Svoje stastie som nasla az v praci v zahranici kde je to uplne ine..
dalsia vysokoskolsky vzdelana slecna ktora ocakava ze vystuduje pojde do hotoveho a hned bude mat decko a muz bude zatial vsetko cvakat... ved akurat koncis vysku kludne si ten uver mozes vziat aj ty... dnesne zeny chcu vsetko hned a ked nieco neni podla ich predstav tak sa zduju ako deti na pieskovisku... im samozrejme clovek nemoze nic vytknut aj ked ma pravdu pretoze sa to nepatri... praca nieje sedenie na prednaskach a co je zivot uvidis az teraz..
preco chces mat dieta s kymsi, koho si nechces ani vziat? nebol by v tovojm pripade lepsi skor anonymny darca, nez muz, ktoreho si nevazis a mas ho za decko?
osamostatni sa sama a debila si na krk nekvačkaj.. ty si najdi stabilnu pracu a ty! si zober hypoteku na vlastny byt! a v zmluve ako majitelka bytu figuruj iba ty! a ak budeš mať normalneho frajera nech ti plati normalne polovicu nakladov na ruku.. na papieri maj len svoje meno...
a šetri si peniaze, aby si mala vzdy rezervu...
Clovek musi aj nieco vytrpiet, vydrzat... a pre peniaze obzvlast. Neda sa z kazdej roboty zo dna na den odist a potom nerobit povedzme pol roka nic. Ine je odist a na druhy den robit inde. Ale nie odist a rok si valat sunky doma. A tie vyhovorky, ze zly kolektiv, zli sefovia, vela zodpovednosti... tymi vyhovorkami len ospravedlnuje svoju lenivost. Lenivec raz a navzdy zostane len a len lenivcom a z lenivca sa usilovny a pracovity clovek nikdy nestane. Preto ak nechces mat za muza lenivca, idealne riesenie pre teba bude rozchod. Si v najlepsom veku, nema zmysel stracat cas s niekym, kto za to nestoji. Lenivy chlap nech si hlada zenu lenivu a ty si hladaj ineho muza. So svedomitym a zodpovednym pristupom k praci. Vysedavat po daromnici viac, nez rok? Taky by nemal sancu u ziadnej!
