Toto fórum základam aby ste mi vnukli nove myslienky pohľady.
S priateľom sme sa rozisli pred rokom (on so mnou) problemom bol nedostatok casu ..ako sa sam priznal mesiac bol s nejakou babou a odvtedy je sam. Z casu na cas si napiseme.
Kazdy po roku pochopil kde robil chybu a ako by na tom pracoval a pod. Priznal sa ze stale na mna mysli a beham mu po rozume. A u mna to je podobne. Ja som odvtedy nebola s nikym inym nakolko sa mi to úplne prieci a vadi mi aj ked len dotyk ruky ineho chlapa. Ak náhodou citim niektoru z voni kt pouzival zrazu mi to cele pride akoby ani ziaden rok co sme bez seba nebol. Ked som bola mimo SR na jednej pracovnej ceste nejako veka som rozmyslala a vecer ani neviem naco ale napisala som mu..samozrejme sa potesil a dodal ze presne v tu noc sa mu so mnou snivalo a ze mi aj chcel napisat ale nechcel ma otravovať s hlúpostami. Co je dolezite ze byvame od seba uz celkom daleko. Moja otazka znie snažili by ste sa to nejako riesit? Nadviazat s nin kontakt?
Totiz vtedy som to brala ze ho uz nikdy nechcem vidiet...ked mi chýbal aj po polroku vravela sin si ze to prejde no neprešlo a neviem ako sa mam posunut dalej ked niekde v hlbke ho mam fakt rada a bola by som ochotná pracovat na veciach kde to skripalo.
Poradte
