Ahojte, som v 6tt. V momente, ked som uvidela pozitivny tehotensky test sa mi rozbuchalo srdce, roztriasli ruky a aj ked som to čakala a bábo sme plánovali, bola som v šoku. Odvtedy prešlo už niekoľko dní a ja mám stále také zmiešané pocity a premýšlam, že či sme to už naozaj chceli (mám 29 rokov) a že moj život sa úplne zmení, že už si nebudem môcť robiť, čo sa mi zachce, ale budem zodpovedná za malého človiečika. Chvílami mám strach, chvílami si poviem, že asi to tak má byť... Proste nečakala som, že sa zadarí tak rýchlo...
Premýšľam, čo bude, ako sa všetko zmení, čo som nestihla a mám zrazu pocit, že na dieťa nie som pripravená... Až sa hanbím za tieto pocity.... Viem čo by iné žienky za to dali :( ..je mi luto, ze to takto vnimam, ale neviem si pomoct...dokonca mi hlavou blisla interupcia, som otrasna buduca matka, ktora sa nevie tesit z toho maleho cloviecika, ale panikarim, aky bude dalsi zivot, kedy budem musiet byt k dispozicii 24 hod.tomu malemu clovieciku... mala nejaka z vas take pocity? Preslo to? Som zufala.
tehotenstvo
lukyky
neviem111111
aspon si poriadne uvedomujes, co vsetko materstvo obnasa. podla mna tie pocity nie su take ojedinele, akurat sa o tom zeny hanbia hovorit. podobne pocity su aj pri poporodnej depke. je to proste strach zo zmeny. hormony.
