Viem ze tu je vela na tuto temu ale nemam to lekarom potvrdene ani nicim ale proste ked som si pozrel toto video www.youtube.com
tak to dievca presne opisuje to co citim ze sa bojim ist niekde sam a oslovit ludi nedokazem telefonovat alebo videohovor alebo ist do obchodu sa bojim ist a ked ktomu dojde tak mi zacne srdce rychlo busit a potit sa zacnem a citim taky strach plachost a neviem co vsetko ale ked idem s niekym tak je to ok tak sa nic nedeje je to hrozne len neviem ako by som to zacal prekonavat strasne by som chcel ist aj von a tak ale nedokazem to...niekde som cital ze treba ist medzi ludi a napr sa nahodneho cloveka spytat napr ze kolko je hodin a viac krat to zopakovat a tak :) ako to riesite vy ?? a na zaver citim sa lepsie kde je malo ludi ako kde je vela...
Socialna fobia + introvert
Mesacny princ- vsetko sa dá :) ja sama som bola taká od svojich 0 do 16 rokov. Ba mozno este aj horsie na tom. Chodievala som s hlavou zvesenou dole co najviac ako sa len dá.. proste vsetkeho som sa bala ale vsetko je to len v nasej hlave. Mam 18 a citim sa super. Nechcem premarnit svoj zivot bátím sa ostatnych. Aj oni su len ludia.. drzim vam palce :)
aacko : Nemozes sa stat introvertom. To je casty a chybny vyklad. Bud nim si alebo nie si. Zaroven z toho co pises usudzujem ze socialnou fobiou netrpis.
Mesačný princ : To ze sa v dnesnej dobe diagnostikuje stale viac a viac ludi s psychickymi poruchami neznamena ze tu predtym neboli. Len neboli diagnostikovane. Samozrejme cim viac sa rozsiruju informacie o tychto veciach tak tym viac ludi najde pomoc a pochopenie. To ci dokazu normalne fungovat zavisi od intenzity. Samozrejme clovek ktory ma problem vyjst von z domu nebude mat lahky a normalny zivot. Vonkajsi vplyv moze casto krat za spustenie ale nato aby clovek mal takuto socialnu fobiu tak musi mat nejake predispozicie vo vnutri. Inak by tu bolo omnoho viac ludi s tymto problemom. Napr. 5 ludi vystavenych rovnakej veci a socialnu fobiu "ziska" len jeden. Bezna situacia. Smutne je akurat to ze ludia to oznacuju za smutne, nechapu to, posudzuju a odzsudzuju atd.
Anonym1999 : Drzim palce. Nie je to lahke. Hlavne v mladom veku ked si vacsina ludi ktory tymto trpia mysli ze je to normalne a ubijaju sa za to.
aacko no ja mam 26 :) tak niesom az tak zle natom ale proste ako keby som si vsugeroval ze ma napr niekto okradne alebo tak neviem ale inac az tak sa nebojim ludi ale lepsie ked som bol vonku sniekym este to sa tak nebojim mal som aj priatelku ale ta ma nechala po 8 rokoch a proste snou som vsade chodil bez nej ani na krok velmi mi pomahala a sam som sa bal kolko krat som jej chcel prekvapenie spravit kupit nieco ale strach bol vecsi. proste som sa bal ist sam do obchodu a tak a ako ma nechala tak som tam kde som bol predtym sam a uzavrety do seba a strach niekde ist a tak lebo teraz som sam nemam skym ist takze budem to musiet nejak prekonat a ist medzi ludi a tak ale neviem nemam odvahu ani nic ale ked si napr vypijem alkoholu trosku dajme 3 stamprle tak uz som aj odvaznejsi aj vsetko ako keby iny clovek aj viac zhovorcivy a tak inac som ticho a tak taky utiahnuty aj....
U mňa sociálna fóbia začala po šikane od spolužiakov, predtým som vôbec nič také nemal. Mám strach, že hocijaký cudzí človek na ulici sa bude ku mne správať, ako sa ku mne správajú spolužiaci, zažívam nekontrolovateľný strach, aj si to vtedy uvedomujem, no nemôžem s tým nič robiť. Pomohlo mi, keď som začal čítať knihy od Osha a celkovo si hľadať cestu ako si zvýšiť sebavedomie. Síce nemám ten problém úplne vyriešený, ale je to aspoň o niečo lepšie a pomohlo mi to zvýšiť o niečo svoje sebavedomie.Pri tom ani nie som úplný introvert, skôr ambivert(niečo medzi introvertom a extrovertom), takže si myslím, že to nemusí priamo súvisieť s introvertizmom. Celkovo to podľa vzniká po silnom zážitku, ktorý si človek už buď nepamätá, alebo si ho nechce pamätať. Pomôže ti, ak budeš chodiť medzi ľudí s niekým komu dôveruješ, budeš sa cítiť bezpečnejšie, že keby niečo, aspoň nebudeš sama.
Už v minulosti som premýšľal kde sa toto vlastne vzalo. Je to silnejšie ako obyčajná hanblivosť. Dá sa takýmto ľuďom nejako pomôcť? Dokážu fungovať v bežnej spoločnosti, mať rodinu, pracovať? Môže im pomôcť druhý človek?
Podľa mňa za to môžu rodičia, výchova a vplyv prostredia!
je toho čoraz viac a je to smutné.
Ahoj, ani mne sa nechce medzi ludi, najradsej by som cely den bola doma. Zrejme cakat az ked pridu nejake povinnosti alebo sa vycasi.
Inak ked som chodila na strednu bola som plna elanu a optimizmu, neviem presne co mi tak zmenilo zivot. Stala som sa introvert, ale nastastie sa ludi nebojim. Kolko mas rokov?