Ahojte, mam pol roka vztah na dialku s chlapom, ktory bol pre mna az doteraz uzasny a dokonaly. Nevidime sa az tak casto lebo nas deli dost velka dialka ale dohodli sme sa, ze sa takto budeme spoznavat a casom by som sa za nim prestahovala. Mame podobne zaujmy, obaja milujeme prirodu, hory, lezenie po skalach a on robi aj jaskyniarcinu ku ktorej ma viedol a mna to bavilo. Zacnem jeho pozitivnymi vlastnostami ktorych je naozaj vela. Vzdy bol ku mne velmi mily, ohladuplny, ked som mala volny vikend jazdil za mnou tu dialku, doma mi pomahal s varenim (casto sam nieco uvaril), ked som mala chore morca co nezralo tak mi ho pri krmeni podrzal, dokonca ho sam krmil. Nikdy ma do nicoho netlacil, vzdy na mna bral ohlady. Ked som bola ja za nim ukazoval mi krasy tamojsej prirody. Dohodli sme sa, ze postupne spozname svojich priatelov, on ma zoznami so svojimi ja jeho s mojimi. A vtedy nastali problemy. Ja som introvert, ale nie som ziaden odlud, mam svoj okruh dobrych priatelov, len proste nie som ten typ co sa da s hocikym cudzim do reci a v spolocnosti je ho vsade plno. Ked sme sa prvy krat stretli s jednym jeho kamosom v krcme, lebo oni dvaja chceli nieco riesit, uz pred krcmou sa zrazu rozbehol, mne dva krat tresol dverami pred nosom, dobehol k stolu, sadol si vedla kamosa. Ja som dosla sama po chvili za nimi, kratko nas predstavil a dalej si ma uz vobec nevsimali. Neskor som vysla z tej krcmy von lebo jednak som sa tam citila ako piate kolo na voze a jednak neznasam zafajcene krcmy, bola som sa radsej prejst. Ked som mu toto neskor vycitala, ospravedlnil sa mi, ze ho to nenapadlo, ze mi mohol k nim prisunut stolicku a zapojit aj mna do rozhovoru. Ale ze uz sa to nikdy nebude opakovat. Ok, povedala som si, nikto nie je dokonaly, tak ho to nenapadlo, nemyslel to zle, verila som mu, ze sa nieco podobne uz nezopakuje. O tyzden sme sa mali stretnut s dalsimi jeho kamosmi a mali sme ist o.i. do jaskyne. Tesila som sa, ze sa zoznamim hlavne s jeho kamoskou Anickou o ktorej mi vela rozpraval, ktora sa zaujimala o netopiere a venovala sa ich ochrane. Mna netopiere tiez velmi zaujimali a tesila som sa ze sa od nej o nich isto nieco zaujimave dozviem. Ale dopadlo to este horsie ako to stretnutie predtym. Ked sme sa blizili k jaskyni, zase sa niekolko krat rozbehol bez jedineho slova prec, ze mi neusiel uplne bolo len tym, ze som nanho kricala nech na mna pocka. Takze nakoniec sme asi k jeho nevoli predsa len prisli k jaskyni spolu. Predstavil ma jednemu kamosovi a odvtedy som pre neho zas prestala existovat. Anicku mi nepredstavil vobec a nakolko tam bolo viac dievcat, ja som netusila ktora to je, to som pochopila az neskor, ked mi ju nakoniec asi po hodine ked sme uz boli na konci jaskyne predstavil. Pripojil sa k skupinke styroch kamosov, mne usli, nechali ma vzadu (dokopy bolo v jaskyni asi 15 ludi, nie vsetkych poznal). Mne neskor vycital ze mam predsa zdrave nohy, mala som ich dobehnut a pridat sa do rozhovoru s nimi, ze snad si nemyslim ze 5 ludi na mna bude cakat. Pritom Anicka sa zastavovala kazdu chvilu, fotila, obdivovala jaskynu, na nu vsetci vratane neho cakali, on sa stale tocil len okolo nej, nepohol sa od nej ani na krok, pomahal jej, nasvecoval jej stalagnity, fotil ju. Mojim smerom sa ani len nepozrel, az na konci jaskyne si uvedomil ze existujem a ze tam som. Ked som mu neskor vycitala ze jak sa to zase spraval, bol ku mne vyslovene hnusny, vobec to nebol ten mily chlapik ktoreho som poznala dovtedy. Smial sa mi do tvare a hadzal vsetku vinu na mna, ze je chyba vo mne lebo som prilis introvertna, ze som ich mala dobehnut, ze som netoletantna a ze nech si nemyslim ze 5 ludi bude na mna cakat. On si ziadnu chybu nepriznal, podla neho sa on spraval v poriadku len vo mne je chyba. A ze keby som si zlomila nohu tak by mi pomohol (to je podla neho v poriadku zeby si ma vsimol az keby som sa vazne zranila a to mi musi stacit). Zrazu mi vycital aj mnozstvo veci z minulosti, klamal aby ma vykreslil v tom najhorsom svetle. Vecer chcel sex co som odmietla lebo som na to nemala chut a citila som sa psychicky na dne. Na druhy den sme isli kazdy domov a to jeho osocovanie, klamanie a vycitky pretrvavali este niekolko dni, ked sme si pisali cez internet. Otocil az teraz, takmer po tyzdni, zrazu si vraj uvedomil ze spravil chybu ze sa mi mal viac venovat a ze nech mu dam este sancu, ze predsa nezahodime ten krasny vztah. Chcem sa spytat co si o tom myslite.
V spolocnosti svojich kamaratov sa sprava ze neexistujem
@Angelika3 - cítiť z teba sarkazmus, ale ten podľa mňa nie je na mieste
No pekne. Netopieria žena Aničôčka sa teda musela cítiť byť na koni a teba to celé muselo dosť bolieť. Nájdi si radšej takého, čo si ruky, nohy doláme, len aby bol s tebou.
Forest.., máš pol ročný vzťah s chlapom, ktorého nepoznáš a trochu fantazíruješ o tom aký úúúžasný je. Nuž, neni, a to zisťuješ teraz. Prichádza vytriezvenie a realita, ktorá je iná ako tvoje snové predstavy, či písanie si na FB. On sa správa ku tebe pekne, lebo ste spolu veľmi málo. Preto to neni problém pre neho hrať chvíľu formu obetavého slušňáka. Boli ste niekedy spolu dva týždne v kuse?
Ja by som povedala, že nerob žiadne dramatické rozhodnutia. Natrafila si na niečo čo ti na ňom dosť vadí (to nájdeš ale na každom jednom partnerovi) a uvidíš časom, či sa s tým dá niečo robiť, či sa on trochu prispôsobí/zmení alebo ty prijmeš, že ked je s priateľmi tak je takýto a zvykneš si na to. A nebude ti to vadiť vôbec. LEBO má kopec iných kvalít, ktoré na ňom oceňuješ a ktoré ťa priťahujú. Ľudia sa navzájom formujú, to ako blbo sa správa teraz sa môže zmeniť. Ale aj nemusí. Ak ti toto aj ďalšieho pol roka bude "trhať žily", proste bude ti to vadiť + dovolím si povedať že sa pridajú k tomu ďalšie a ďalšie negatíva... nestrácaj zbytočne čas.
Tie malé drobnosti a nesúlady vo vzťahu čo človeka zraňujú, to ako partner reaguje na veci ktoré mu opakovane povieš - toto ma zraňuje, vadí mi to, toto mám rada, teší ma ked to urobíš - či s tým dokáže niečo robiť, to je podľa mňa dôležitejšia, ako či máte rovnaké záľuby, víziu budúcnosti a či ste fungovali ako kámoši úplne hladko. Lebo len vo vzťahu do ktorého jednoducho ideš zistíš, či to je ono a je vám fajn, alebo nie a bud sa obojstrannou spoluprácou dá zlepšiť, alebo nie. Aj malé veci dokážu vzťah otráviť.
Mne by tiež takéto správanie priateľa vadilo. Vyzerá to, že ty si mu skôr ukradnutá, ako že je z teba paf.
Ja mam tiez pocit ze je zamilovany do tej Anicky. Nechcela som to tu pisat priamo aby ste ma nepovazovali za ziarlivu harpiu ale bola som zvedava, ci si to z tohto opisu niekto vsimne. Raz este na zaciatku vztahu mi hovoril, ze sa mu pacila partnerka jeho kamarata, ale ze im nechcel rozbijat vztah. A ze je rad, ze konecne uz aj on niekoho ma. Ja som to brala ako nieco normalne, vsak aj mne sa v minulosti pacili chlapi ktorych som nemohla mat. Ale bola som presvedcena, ze ked ma teraz mna a sprava sa ku mne tak pekne, ze ma ma rad a nejaku co sa mu v minulosti pacila uz neriesi. Potom ked mi o tej Anicke obcas rozpraval, ani vtedy vo mne neskrslo ziadne podozrenie, Anicka je odbornicka na netopiere, zaobera sa ich ochranou, mna netopiere tiez fascinovali a myslela som, ze mi o nej rozprava hlavne kvoli tomu. Preto som sa aj tesila, ze ju spoznam. Anicku pozna 15 rokov a aj jej priatela, ktory sa medzitym stal jej manzelom, je to tiez jeho kamarat. A ked sme sa nakoniec stretli, Anicku mi ani nepredstavil ale cely cas skakal okolo nej, nepohol sa od nej ani na krok, cakal na nu, pomahal jej. Okolo mna takto nikdy neskakal, ked sme boli predtym sami dvaja v jaskyni (ktora tiez nie je bezne pristupna pre verejnost) sice mi tam neusiel, ale ked som chcela nieco odfotit tak z toho bol dost otraveny, ze nemame cas. Zato Anicka fotila nieco na kazdom kroku, on okolo nej skakal a isiel sa pretrhnut aby jej co najviac pomohol. Mne az potom neskor postupne doslo, ze Anicka je zrejme ta osoba o ktorej hovoril ze sa mu pacila a ze to bola priatelka jeho kamarata. A ze je do nej asi stale zamilovany.
Tak stat sa fungujucou sucastou kolektivu, ktory uz sa navzajom z velkej miery pozna, to si vyzaduje riadnu davku socialnych zrucnosti. Ak k tomu este pridame to, ze si s tym vobec nepocitala, tak je normalne, ze si bola nakoniec ako si bola, sama za seba a tak nejak mimo kolektivu. Bola to chyba osoby, ktora ta do tej situacie prizvala. Bez ohladu na to, ci to je sestra, brat, kamaratka. Tym viac je vyznamne, ze to urobil priatel, ktory je inak taky pozorny. Chyby robi kazdy. Skor by som sa pozastavila nad jeho postojom. Neviem, ci si mu to nejak hystericky vycitala alebo si mu to vysvetlovala logicky a v klude. Ak to bolo blizsie tomu prvemu, tak proste akcia- reakcia, na emocionalne vylevy reagoval emocionalnym odpadom. Ak to bolo ale blizsie tej druhej moznosti, tak potom mu zalezi viac na nom ako na vas.
Jeho spravanie voci tebe nebolo vobec pekne ten chlap sa moze hanbit, ty si bola predsa jeho host pozval ta do jaskyne na vylet tak sa ti mal venovat a nie ze mam tam kamosov tak serem na teba.To bude ten typ ktory zije pre kamosov a nie pre rodinu.Ze sa venoval choremu morcatu bola z jeho strany len pretvarka aj to ze je mily ked je s tebou, pretoze si mu vtedy dobra.Nedavaj mu sancu zasluzis si chlapa pre ktoreho budes vesmirom, a ver ze su taky.
Vyjadril sa tu grckagrc a má pravdu. Kebyže ťa má naozaj rád, tak sa k tebe verejne hlási ako sa len dá, ba ešte je aj hrdý na teba pred kamošmi. Mne to skôr pripadá, že sa mu dosť páči tá Anička, už len tým že ti o nej často rozpráva, akurat že ona ho asi nechcela, tak mu stačíš aj ty, keď nemá nič lepšie. Znie to hrozne tvrdo, ja viem, ale lepšie keď sa ti otvoria oči. Veď aj sama zrejme cítiš, že niečo nie je v poriadku.
Dakujem za vase nazory, samozrejme aj tie negativne. Je mi jasne, ze ani ja nie som dokonala. Ale nie je pravda, ze sex ma on u mna za odmenu. Ja mam tiez rada sex, s nim sa mi to vzdy pacilo a casto som iniciovala sex aj ja, nielen on. Rada uvitam este nejake vase nazory na tuto temu od vas.
A aby ste ma nechapali zle. Mne vobec nevadilo ze pomahal kamaratke, na to su predsa priatelstva, ja svojim kamaratom tiez rada pomozem ako aj oni mne. A urcite by som pomohla aj jeho kamaratom keby som k tomu mala prilezitost. Mne vadilo to, ze ma im ani nepredstavil (resp len jednemu), ze ma celu dobu ignoroval a to co som uz napisala nizsie.
Ale ja som predsa nechcela aby ma drzal za ruku, ja tiez nie som ten typ co rad prejavuje fyzicku naklonnost na verejnosti. Ani som nechcela aby sa venoval len mne a kamaratov si ani nevsimol. Ja som len chcela, aby mi aspon nejaku pozornost venoval, aby si aspon vsimol ze existujem. Aby ma uplne neignoroval. A bezat v jaskyni ktora je normalne nepristupna verejnosti a je tam len uzky chodnik a medzi nami dalsi ludia tiez neviem ako je mozne. Myslim, ze jednoduchsie je aby na mna oni pockali. Ofucana som nebola, praveze ja som mala dobru nsladu a tesila sa na tu akciu. Nalada mi klesla az na konci. Ja som sa zdrzala a bola vzadsie preto, ze som obdivovala nejake stalagnity, tiez nie som v jaskyni kazdy den. A potom uz bol problem za nimi bezat, ako hovorim, ta jaskyna nie je bezne pristupna verejnosti takze tam neboli nejake chodniky a povrch bol mokry a smyklavy. Medzitym sa medzi nas dostalo niekolko ludi cez ktorych by som sa musela predierat lebo cesta tam bola uzka. A myslim, ze je slusnost predstavi mi svojich kamaratov bez toho, aby som sa ja musela pytat na ich mena a pytat sa kazdeho dievcata ci nahodou nie je Anicka. Vychadzam z toho, ze keby som ho ja zobrala medzi svojich kamaratov tak by som mu predstavila vsetkych a nikdy by som nedopustila aby za nami zaostal, hlavne nie na takom mieste kde by mal problem nas dobehnut. A nikdy by som mu nepovedala,ze mi nestoji za to aby som ho ja so svojimi kamaratmu pockala. Lebo on by mi za to stal. Som snad preto divna ze moj priatel je ten, na ktorom mi najviac zalezi?
