Ako sa z toho dostať ?

Lasanka - kedy sa to začalo u teba prejavovať, mas to už dlhšie? Odkial si? Tiež mam občas taketo pocity.

Aký je vaš nazor - socialnu fobiu človek ziskava predovšetkým počas života, dospievania dôsledkom nejakých negatývnych udalosti, alebo sa môže s nou aj narodiť? Ohh, ...ako môže nejaká jedna udalosť tak poznačiť človeka a potom musi celý život trpieť... je to strašne smutne.
U mna sa to prejavuje hlavne ked som sam, stretnem sa s niekým novým atd. Ak mam pri sebe nejaku dalšiu osobu, ktorej dôverujem, tak som kludnejši. A strašne ma desí predstava, že by som mal straviť celý život sam, bez partnerky, detoch. Som skôr rodinne založeny typ.
V niektorých veciach som strašne odhodlaný, plný nadšenia - napr. ked chodim behávať, cvičiť a na druhej strane, čo sa týka spoločenského zivota tak som ustrachaný, hamblivy...hm.

Ako dalej- ja mám presne ten istý pocit a s vekom mi to pribúda. Čím som staršia tak mám stavy úzkosti z ľudí respektíve akoby strach pozerám či n mna nikto nepozerá a keď zbadám že áno nedaj bože aby k sebe prehovorili hneď si namýšľam zle veci je to strašne a presne viem o čom hovoríš. Mám 22 a tiež mám pocit že sa mi to len zhoršuje. Nieje to naozaj nič prijemne. Mna zase obleje horúčka búši mi srdce a ostaneš ticho. :-(

dakujem za vaše rady a komentáre. Snazim sa, ale stále je to pre mna velky boj. Chcel by som sa spýtať, ze ako na vas vplývajú tie AD. Môžem po ich užiti normálne fungovať - šoférovať, pracovať manualne 11 hodin v práci, chodiť športovať - lebo je to pre mna dôlezite. Aký ma te po nich pocit. Uz denodenne uvažujem nad touto fóbiou a dosť ma to niči. Neviem sa pohnuť vpred. Napr. včera poobede som sa rozhodol, že si skočim do mesta na nakup, trochu po obchodoch /nechal som tam asi 200 eur:D/, trochu sa povoziť. A dosť často sa mi stáva, že dievčata sa na mna usmeju, ked idu okolo mna a ja im neviem ani vratiť ten pekny pohlad. Väčšinou sklopim zrak. A tak ma to strašne serie. Jedinne, čo mi dokáze pomôcť je trochu alkoholu, a vtedy sa citim fajn a nemam ziadne zle pocity, kvôli fobii. Aj ked viem, že to nie je cesta.

Ahoj. ako začať. Beriem AD .. sice už len ziredka. lebo najhoršie stavy ma už tuším prešli . no neverila by som tomu chlopíkovy, že Ad z teba spravia debila. . ja som u psychiatra ani psychologa nebola,predpisal mi ich moj obvodak. lebo som si našla stresujuce zamestnanie. plne natlaku. a komfrontacii.. stalo sa mi akoby som sa zasekla vpriestore. priliš zahlbena do vyčitiek sama o sebe.-ktore ma vpodstate kazdy iba ich dokaže bezproblemou ignorovať. neviem či je to isto o tom alebo som sa iba na milimeter trafila. to je mi fuk. aj tak si myslim že je to skor koli tomu ako ma dokazal niekto 10 krat do dna rozčuliť roznymi sposobmi. potrebovala som to proste začať umerne ignorovať aby som si neprivodila infakt. lebo nemame len pracu vsak samozrejme ale nas čakaju aj doma. . alebo niekde,.. a zohvorčiva som tiež nejaka moc nebola nikdy. skor taka hamblivka introvert.. ale ten sport,ma dačo do seba ,. ja preferujem beh cez les. . zo začiatku mi stačilo to. . ked mi viac začali udupavať sebavedomie,.v praci ,plus nervy ktomu,.,. stres strach tužba si niečo dokazať,.,, sebalutosť.. tak aj sliekmi.,. beriem neurol. .dakedy sa zobudim už rozčulena stemnými vyhliadkami ake je vsetko na p.tak si dam rovno dva. .a zvladnem den.to je malo kedy.ked mam stresi vpraci dam si preistotu jeden. aby som niekoho dakam neposlala.atd.ale niekedy som vpoho. a proste si nedam.niekedy je tažke len tak si zmyslieť že myslím pozýtívne.lebo žijeme vtažkej dobe.z roznymi kriteriami. a preto sa pýtam, prečo sa hnevať na lekarov ktorý sa snazia pomocť a na farmaceuticke spoločnosti ktore sa nam snažia život trosku ulahčiť.. ked nechgceš neber stracaj svoj drahý cas depkami.ja si nemyslim že vdaka liekom stracam mozog.. možno to zapricunuju nejake silnejšie trebars vo vacsich davkach . ale tento moj dufam nie. :) a verim tomu že za kratko ho nebudem potrebovat , snad. lebo lieky su zaťaž určite na obličky a pečen. . tak . vela zdarvia prajem!!! nech sa darí !

Ak na nieco prides daj vedet, som na om rovnako, akurat neviem ci to mozem nazvat socialnou fobiou... Ja uz chodim aj k psychoterapeutovi, bol som tam 5x, tema zien sme sa zatial dotkli iba raz, ale aj tak, velmi neverim ze sa dokazem zmenit, mam z toho riadne depky uz, ale psyhciater v ziadnom pripade, studujem a pracujem v nieocm kde potrebujem mat hlavu absolutne cistu. Kazdopadne ten psychoterapeut mi pride dost cool, jeho nazory a rady su fakt insiprativne, chodim tam rad v poslednej dobe. Ja som rozmyslal to riesit uz aj vseliakymi latkami, ako kratom (z internetu mi nepomohol, tak teraz budem mat nieco kvalitnejsie...) alebo iboga terapia, pretoze citim ze potrebujem absolutny restart. Ako toto je uz asi extrem, najprv budem skusat psychoterapeuta, potom uvidim, ja uz ale aj nad smrtou rozmyslam, lebo ja uz neviem akoz toho von...

ahoj v prvom rade si silnejsi nez si myslis a obdivujem ta ako si sa vypracoval podla mna sa prilis podcenujes aj ja mam strach zo zivota a zdaleka som nedosiahla to co ty...s babami sa neponahlaj hlavne aby to bola taka ktora si ta zasluzi... aj keby ju mas spoznat o par rokov...

whisper,
ak si myslíš, že psychiatri sú bezcitné svine, čo len predpisujú lieky a je im jedno či pacient napreduje, zlepšuje sa alebo nie, tak si na omyle. Každému NORMÁLNEMU lekárovi ide AJ o to, aby pacientovi pomohol (ak sa mu dá pomôcť a ak vie ako mu pomôcť). Ano, nie všetci, veľa lekárov už rezignovalo alebo sú vyhoretí. Ale každý lekár má tiež manželku, starých rodičov či dokonca vážne choré dieťa. A tiež s nimi chodia po lekároch nie preto, aby ich nadopovali liekmi ale aby im pomohli.

Tak sa trochu skľudni, ak máš jednu, dve, päť negatívnych skúseností s lekármi, vyjadruj sa ku konkrétnym lekárom a nehovor že všetci na pacienta serú, zničia človeku život bez mihnutia oka a ide im len o to aby predpísali čo najviac liekov. To by skutočne už musel byť psychicky narušený človek, aby vedome ničil zdravie druhým ľuďom. Zas naši lekári až takí sprostí nie su. Už som počula že v Británii sú oproti našim lekári neschopní a vo Francúzku tak isto. Tak asi predsa tí slovenskí lekári nejakú slušnú úroveň majú.

chlapče v prvom rade k psychiatrovi choď, porozprávaš sa, získaš iný pohľad na svoju situáciu, lekár okrem liekov navrhne spôsoby ako tvoj strach prekonávať, s psychoterapeutom budete nacičovať postupné kroky (tréning ako pri fz. cvičení) aby si sa oťukával a stretával, komunikoval s ľuďmi/dievčatami, aby si prekonával v malých veciach svoju komfortnú zónu a vystavoval sa tým nepríjemným situáciám a učil sa v nich fungovať, aby si sa nebál trapasov (tie zažíva KAŽDÝ, nie len ty), budete si stanovovať méty a krok po kroku sa posúvať niekam (ak natrafíš na dobrého psychiatra+psychoterapeuta).
Strach, nervozitu a hamblivosť má drvivá väčšina ľudí v tvojom veku, ja som bola rovnaká - nevedela som sa rozprávať s ľuďmi, iba s pár priateľmi. A vekom, skúsenosťami a tým, že som to CHCELA zmeniť a s ľudmi sa baviť uvoľnene, som sa zmenila.
Lieky v tvojom prípade asi ani nie su nutné. Sú vždy iba podporou, ale všetku tú námahu si aj tak musíš odmakať sám, prekonať samého seba, prijať samého seba i trápne situácie to musíš ty. Všetku teóriu síce ovládaš, ale už si ju aj použil v praxi? Ono nestačí len VEDIEŤ ako cvičiť, pozerať si videjká na YT ale aj reálne pohnúť kostrou. Takže ako si svoje vedomosti premietol do svojho života? Čo si zmenil a robil inak? Prestal si dávať seba samého "dole" alebo si úspešne aj naďalej "kopeš hrob"?

Kolko si toho pripustis tolko toho budes mat. Socialna fobia je predovsetkym v hlave.

Chce to dlhodobú liečbu a to bez debaty