Ahojte. Potrebujem sa trochu porozprávať a dostať zo seba veci, ktoré ma už dlhodobo trapia. V poslednom čase tu chodim častejšie a všímam si že je viac takých ludi ako ja. Cize si otvorim aj ja svoju temu. Už asi od 15 rokov sa u mna začala rozvíjať soc. fobia. Všetke príznaky na mna sedia. Momentalne mam 25 rokov a mam dosť velky problem nadväzovať nové kontakty, niekoho si ku sebe pustiť bližšie. Preto som doteraz nemal ziadne dievča a ta samota mi už začina dosť liezť na hlavu. Hlavnými priznakmy, ktoré sa u mna prejavuju pri soc. udalostiach su tie, že mi brutalne buši srdce a začnu sa mi triasť ruky a možno trochu aj hlava. A neviem, ako to prekonať. Pomoc odborníka som nebol doteraz schopny vyhladať, stále je vo mne nejaký ten strach a nerad by som bol, keby ludia na mna poukazovali, že chodim na psychiatriu. Chcel som sa Vas opýtať, ako riešiete vy svoje problémy, ako to zvládate. Beriete nejake lieky? Lebo v poslednom čase dosť uvazujem, že by som sa objednal k psychiatrovi, aj ked v inom meste. Dalo by sa to z liekmy zvládať, aby ten strach zo mna zmizol a nevyskytovali sa mi tieto príznaky, ktoré ma obmedzuju v zivote a spôsobuju, že si neviem najsť spriaznenu dusu?
Pritom niesom človek, ktorý by len doma sedel a lutoval sa. Hned po skončení skoly som sa zamestnal a pracujem dodnes, zarabam dosť slusne, mam auto, budujem sa. Staram sa o seba, chodim behávať, cvičiť ale stale sa vyhýbam ludom. Všetko robim sam, resp. s rodinou. Mam skvelu rodinu, nikto by na mna nepovedal doma, že mam tuto fobiu, doma som v pohode a nemam ziadne taketo prejavy. Niektoré dievčata aj trochu prejavili o mna zaujem, ale ja som väčšinou nereagoval a pritom som aj chcel. Je to taký začarovaný kruh. Velmi tuzim po partnerke, rodine ale zaroven ju odmietam, kvôli tejto fobii. Vždy mi v hlave prebehnu situácie, ako ich budem zvládať, ked sa zoznamim s jej rodinou, ze budem chodiť s nou na obedy, určite by som porozlieval polievku, keby tam bol niekto nový, s kým by som sa zoznamil. Ja viem, je to chore a ten strach je neoopodstatnený, ale neviem sa ho zbaviť. Nechcem sa celý zivot strapnovať a skrývať.
