Dobry dne, ak spriemerujem nas vek, bolo by to 30 rokov. Nechcem svoj problem vo vztahu hovorit hocikomu, zverila som sa kamaratke, ale zaujimaju ma nejake rady a typy ako to prekonat, prosim bez urazok.
Moj partner ma neskutocne stve, nie preto ze by bol zly, ale preto, ze po mne chce nieco 100x horsie ako by zvladol on, je to neumerne!
totiz, on sa boji ihiel, odberov krvi a podobne, ale ja mam zavazne zdravotne problemy, pre ktore moze mat pre mna porod zle nasledky - ale to ho nezaujima, on chce vlastne dieta, o adopcii ani pocut. Je to strasne nefer vystavovat moej telo obrovskej torture v podobe porodu, kym on sa boji obycajnej ihly!!! Mam voci nemu odpor, dlhsie sa na neho hnevam a nechcem aby moje negativne myslienky zasli pridaleko, chcem, aby si uvedomil, ze je voci mne egoisticky a necitlivy a aby siel aspon 100 krat darovat krv, ked sa tak boji wrrrr :/ Nechcem reagovat hystericky snazim sa riesit konflikty kludne, ale neda sa mu to vysvetlit. Dieta by "mu" stacilo v buducnosti - mne tiez, ale mam inu predstavu - tiez ho chcem bez problemov tak ako on, no nemienim sa vystavit riziku umrtia (mame v rodine zavazne problemy so zrazanim krvi a ja mam este dalsie diagnozy, vdaka nim by som mohla mat teoreticky cisarsky rez ktoreho sa az tak nebojim ako porodu, no mam odpor voci celej jeho filozofii,hadzat na zeny utrpenie ale on moze byt su vystraseny uz len z ihly!!! ) Poradte mi, ako z toho kolotoca trapenia smerovat rozhovory tak, aby sme boli obaja spokojny a stastny spolocne. Zalezi mi na nom aj na nejho zdravi, no moje zdravie je predsa dolezite tiez. Dakujem.
