Moja stará mama zomrela, keď mala moja mama 8 rokov. Starý otec sa znova oženil. Ja som odmalička brala túto nevlastnú starú mamu ako vlastnú, nikdy som nerobila rozdiel. Bývala inde ako my, ale často som k nej aj s bratom chodila, hlavne v lete na prázdniny. Ešte pred mojím narodením mal starý otec úraz a ostal do konca života postihnutý. V 1997 zomrel.
Ja s bratom sme k tejto nevlastnej babke chodili, aj keď starý otec už nežil, až kým nás raz nevyhodila. Prišli sme k nej ako každé leto, ale ona nás ani nepozvala dnu, už na dvore nám povedala, že ona na nás nemá energiu a že budeme musieť byť s jej susedkou. To sa nám s bratom nepáčilo, neboli sme žiadne nevychované deti, na ktoré by musela dávať pozor. Ja som vtedy chodila na strednú, brat na základnú. Obaja sme boli slušne vychovaní a keďže naša mama mala sklerózu multiplex a jej stav bol v tom čase už dosť zlí boli sme aj zvyknutí postarať sa o seba sami. My sme k nej prišli, lebo sme ju brali ako našu babku a chceli sme byť v lete s ňou a nie s jej susedkou. Povedala nám, že ak sa nám nepáči, máme ísť preč. Odišli sme domov, ja som bola dosť utiahnuté decko, introvert, takže sa ma to veľmi dotklo, celou cestou domov som plakala, po tomto som k nej už nechodila. Párkrát som tam ešte bola, ale vždy som sa cítila ako votrelec. V roku 2007 naša mama zomrela. Nevlastná stará mama jej neprišla na pohreb a nikdy jej nepriniesla ani kvety na hrob.
Táto nevlastná stará mama minulý rok (2016) zomrela. Čakali sme na nejaké dedičské konanie, keďže starý otec mal dom a nejaké pozemky. Bolo nám však povedané, že dedičské konanie už prebehlo, pretože nevlastná stará mama prepísala všetok majetok na nejakého advokáta. Chceli sme vedieť, čo sa stalo s maminou polovicou a na to nám ukázali darovaciu zmluvu z roku 1997 v ktorej bolo uvedené, že naša mama prepísala všetko na svoju macochu. Moja mama už v 1997 bola na tom zdravotne zle, brala Zyprexu na schyzofreniu a kopec ďalších liekov na sklerózu multiplex. Mala problém rozlíšiť realitu od toho, čo sa jej snívalo. Mala problém s krátkodobou pamäťou, vôbec si nepamätala, čo sa stalo ráno v ten istý deň. Otec však nikdy nechcel zájsť tak ďaleko, aby ju zbavil svojprávnosti. Táto nevlastná stará mama toto po smrti starého otca využila. Prišla k nám pár dní po jeho pohrebe v čase, keď bola mama sama doma - my decká sme boli v škole a otec v robote. Neviem, čo mame narozprávala, ale moja mama v tom stave v akom bola, určite ani nevedela, čo podpisuje.
Čo ma trápi je, že nechápem, prečo to urobila. Aj keď sme neboli jej vlastné vnúčatá nechápem, prečo nás takto o všetko obrala. Bol to majetok mojej rodiny, do ktorej sa ona vydala. Nechápem, prečo ani pred smrťou na nás neprepísala aspoň tú polovicu, ktorú pôvodne zdedila naša mama, ale prepísala to všetko na úplne cudzieho človeka. Nechápem, prečo nás tak znenávidela, alebo aké pocity sa v nej odohrávali. Ako keby nám týmto chcela povedať, ako málo sme pre ňu znamenali, ako keby sa nám chcela za niečo pomstiť.
Je možné, že nás nikdy nemala naozaj rada, spätne si spomínam, že ako decko som bola dvakrát v nemocnici, ani raz ma neprišla pozrieť a vždy som sa zaujímala iba ja o ňu, ja som chodila navštevovať ju, ona nikdy ani nezavolala, ako sa máme, ako sa má mama.
Je mi z toho strašne smutno, včera som náhodou na bazoši našla ten dom starého otca. Na fotkách z interieru boli odfotené aj moje bábiky, s ktorými som sa ako malá hrala. Je to veľmi bolestivý pocit.
