Máme 18 rokov. Obaja si piseme uz od decembra na fb avsak on ma nikdy nevidel. Ja jeho velakrat kedze tam má fotky. Ja som mu stale hovorila ze som skareda (lebo je to pravda, neman ani kaaratov kvoli tomu a nikdy ma ani nikto neobjal).
Avsak cez ten net sme si celkom rozumeli. Povedal mi ze ma miluje. Ja som mu stale pisala ze ma nemoze milovat ked ma nevidel. Nejak sme sa potom pohadali a nasiel si dievca. Tá ho podviedla, mala iny fb kde bola vo vztahu s iným. Rozisiel sa s nou a napisal mi ze ho to vsetko mrzí a ze stale ku mne citi to co predtym. A ze aspon raz sa chce so mnou stretnut. Vzdy som ho odmietala so stretnutim kvoli tomu ako vyzeram ale povedala som si ze uz nemam co stratit a tak som sa s nim v stredu stretla.
Prisiel vlakom a ja ani neviem ako to popisat proste rozpravali sme sa ale dlho sme si ani nemali co povedat. Vsetky trapne situacie vlastne zachranilo šteniatko, ktore som mu darovala lebo som vedela že chce psa. Den predtym mi na fb pisal ze ma objime a asi rozpučí ale to objatie bolo vlastne také že sme sa k sebe priblizili a ja som sa bala a cuvla lebo ani neviem ako sa objima.
Teraz si na fb piseme ovela menej ako pred stretnutim. Napisal mi ze som krasna ale viem ze klamal lebo mne sa castokrat ludia aj vysmievali pre to ako vyzeram. Vsetko som tym pokazila. Skusila som mu neodpisat na poslednu spravu a on sa neozval cely den, keby ma nechcel stratit ako pise, tak by mozno nieco napisal. Ja neviem, kiezby som pekna a mozem byt s nim. On je tak strasne pekný a super som sa s nim citila, nadherny hlas a oči. Kedze uz viem ze uz to nebude ako predtym tak mam sa mu priznat ze ho milujem? Pretoze to nedokazem v sebe dusit.
Stretla som sa s niekým cez internet a dopadlo to zle
Je tu pár primitívnych príspevkov, ku ktorým by som sa vyjadril, ale...
teda k veci, čo sa týka známostí cez internet.
Takéto známosti bývajú často krát veľmi zradné. Cez internet sa najskôr dáme do debaty s niekým, kto nám vyhovuje cez písmená. Písanie je síce pekné a často zaujímavé, ale je to LEN písanie, ktoré s reálnym životom má spoločné len to, že nám dáva možnosť toho človeka spoznať názorovo, ale často nie povahovo a výzorovo už vôbec nie, samozrejme. Často sa stáva, že toho človeka si cez písmená začneme idealizovať, prispôsobovať svojim predstavám, ktoré často končia sklamaním, keď dôjde ku stretnutiu. Výsledok býva taký, že diskusie po stretnutí už sú oveľa kratšie, menej intezívnejšie a povrchnejšie ako pred stretnutím.
Preto sa treba držať istých pravidiel a tie všeobecne platia takto: ak si píšeme s niekým, s kým sa chceme spoznať v reálnom živote, je dobré si čoskoro vymeniť fotky, ideálne viac, aby si obaja mohli vytvoriť akú-takú predstavu o tom druhom človeku. Fotky treba brať s rezervou, realita býva často krát horšia :D Neodporúčam dlhé vypisovanie o všetkom možnom, pri stretnutí nastáva potom jav, že témy sú už dávno vyčerpané a "akosi nie je o čom". Kedy je najvhodnejšie sa stretnúť, po akej dobe písania, neexistuje na to pravidlo, ale osobne by som odporučil najviac asi po týždňovom písaní. Vtedy obaja sa už viac-menej poznajú a nie je vhodné stretnutie stále odkladať, aby nedošlo k spomínanej idealizácii. A ak to nevyjde v reále, netreba vešať hlavu, stáva sa to často.
krasny prispevok od adr1
ja len k tomu pisaniu, naozaj sa neda spoliehat, ze ked krasne pise, ze je uzasny, dokonaly, to sa kazdy moze presvedcit sam, mnohi vedia krasne pisat, ale v zivote su uplne ini.
Tiez som prekvapena z vacsiny prispevkov. Vsak kazdy nejako zacinal. Prve rande, ocakavania, nervozita radost trapenie, prve pohlady dotyky usmevy ai. Vacsinou to vsak bolo horsie nez lepsie. Rozne trapasy, tzv. zakony schvalnosti ai. Ale aj tymto sa predsa ucime - ako s druhym pohlavim vyjst jednat, bavit sa komunikovat, spoznavame pritom aj samych seba, tieto prve otukavacky su asi najkrajsie. Niekto si tym presiel v 12-13r, iny zas v 15-16r a autorka v 18tke. Kolki ludia tu pisu ooovela starsi a ze nevedia ako sa spravat k druhemu pohlaviu, ze este ani rande nikdy nemali, nic ai.
Autorka prispevku. Nebud smutna. Toto ta nikde nenaucia, toto si musis sama odzit a podobnymi skusenostami si sama prejst. Raz to bude horsie, inokedy zas lepsie.
Pytala si sa, ci sa mu mas zverit s tym, co k nemu citis. Ak ti mozem poradit, tak nie. Sice nemas co stratit, maximalne sa odmlci, ale vyckaj, ako sa to este cele vyvinie. Ci sa este niekedy vobec spolu osobne stretnete, ci vobec v pisani budete aj nadalej pokracovat. Vy sa stale este len spoznavate, otukavate. Moze to skoncit, no moze to este pokracovat. Na akej faze (kamaratskej priatelskej ai) ukaze az cas. Ak vobec. Mozno si zo vzajomneho pisania myslis, ze ho OK znas, ale v realite sa moze ten chalan inak spravat a byt inaksim, ako to mozno z jeho pisania vyzeralo posobilo. A to iste aj ty.
Bud vzdy sama sebou, prirodzena spontanna mila prijemna usmiata.
Ak sa niekto do teba zalubi, tak to bude preto, aka si. Vyzor sa casom rokmi meni. Ale to aka di ako clovek, to je zvacsa trvale. A podstatne. Jasne ze sa o seba staraj a skrasluj sa. Vsak sme zeny) ale zas nepod voci svojej prirodzenosti. Si teraz este len pucik v rozkvete. Ale aj z teba raz bude kvet. Niekomu sa pacia napriklad ruze a inemu zas sedmokrasky) A to iste plati aj pre ludi. Nezufaj. A hlavne nedepkuj.
A to s tym steniatkom bolo inak mile) Aj ked trochu prehnane, ale zas co je moc a co malo?) Konala si proste tak ako si to citila a pokladala v tej chvili za spravne.
mne sa paci, ze ti napisal, ze si krasna
a prve stretka byvaju casto take rozpacite, z toho si nic nerob
uvidis, co bude dalej
Máte pravdu, pokusim na sebe nejak zapracovat :)
Jaj vsetci su tu mudri jak salamuni. A tie reci ze, nikto v skutocni nie je skaredy len to zalezi podla toho ako sam seba vnima tak tie "milujem" najviac. Jednoducho ked je niekto skaredy tak je skaredy a ani pozitivbe vnimanie sameho seba nepomoze. Ale tym nemierim na autorku. Myslim to tak vseobecne. Reagujem hlavne na tie komentare.
Prosím ťa ako by nejaký normálny chalan mohol chcieť babu, ktorá má 18 rokov a takýto detinský prístup k životu? Ak si ťa má vážiť a chceš sa mu páčiť, potom začni u seba, staň sa samostatnou, sebavedomou. Nemysli na neho, mysli na seba. Keď budeš stáť pevnými nohami na zemi ako ti tu všetci radia, potom možno aj on zistí aká si fajn baba a začne ťa obdivovať. Pracuj na sebe!! Hoci aj cez psychológa, alebo si kúp nejakú dobrú knihu ktorá ti pomôže zlepšiť sebavedomie. Momentálne ma žiadna taká nenapadá, ale možno ti tu niekto nejakú poradí. Ty si teraz dôležitá, nie on. A keď začneš byť dôležitá pre seba, staneš sa dôležitou aj pre mužov.
Zdrhaj odtialto, su to bezduchi demoni.
má 18 ale žije vo svete fantazie...
ako nejaké dieťa čo ked číta knihu o prinzeznach verí ze aj reálne existuju..
ona je princezna, stretne princa a budu naveky stastný a nič ine neexistuje... iba ona a iba on...
venuj sa radsej skole, uvedom si čo chceš robiť v buducnosti, akemu povolaniu sa venovat, zabezpeč si vlastne byvanie...to je priorita!!
aby si bola sebestačná, vedela sa o seba sama postarať a nikomu nevisela na krku...
žiaden princ po teba nepríde a nevyslobodí ťa od zlej macochy a nezobrie ťa do svojho paláca kde ta budu vysluhovať slúžky...
zobud sa!
všetko si musíš zabezpečiť sama, inak nebudeš mať nič!
stáť pevne nohami na zemi...
nepochopím ako nejaká 18 ročná dospelá može byť tak pozadu..
ty si mu dala štena a on ti dal čo??? doniesol ti kvet? čokoládu?
ty toho človeka absolutne nepoznas, nevieš ako sa správa v roznych zivotnych situáciach tak ako mozes tvrdit ze ho miluješ...
to su slová s ktorými treba opatrne narábať...
Preboha, dievča sa zobuď. Veď svet sa nezrútil...
