Prajem pekný deň, som chalan a mám 20 rokov. Ako názov napovedá, ide o psychické problémy, ktoré ma už dlhšie trápia a myslím si že v dnešnej dobe je takýchto ľudí viac. Chcel by som sa spýtať na nejaké rady, cvičenia alebo spôsoby ako sa "vyliečiť" z tohto stavu mysle alebo ako to nazvať.Riešil som to už aj s psychológmi, no bezvýsledne. Na chvíľku pomôžu, ale to je tým že sa tam vyrozprávam, no časom sa to aj tak vráti takže v konečnom dôsledku neriešim nič, liekmi to nechcem riešiť a veľmi pravdepodobne ani nebudem, odmietam to a vo veľa prípadoch to ma opačný efekt.. človek príde o radosť a pocity, tým že mu to potlačí chémia.. toto nepotrebujem.. Viem že u niektorých ľudí nepomôže ani vyrozprávanie sa atď.. u mňa áno, ale to len kvôli tomu, že som dosť samotár a uzavretý človek, mám problémy hovoriť o pocitoch atď.. takže sa javím na vonok ako citovo chladný dokonca mam aj taký výzor. Mám aj zdravotné problémy ale dosť problémov pripisujem najmä psychike, preto to chcem nejak riešiť, bohužiaľ neviem ako a bol by som rád ak by ste mi pomohli alebo poradili nejaké postupy ktoré fungovali u vás, prípade známych. Skúšal som už veľa vecí, cvičenie či už joga alebo nejaké cviky na chrbticu,beh,plávanie,prechádzky rôzne doplnky ako magnézium ktoré pomáhajú ale není to dostačujúce a dokonca aj dýchanie a meditácie dokonca aj nejaké zmeny v myslení, no aj tak sa držím v tom bludnom kruhu, neviem akú poruchu mám ale nejaké znaky čo som si na sebe všimol vymenovať viem. V podstate sú obdobia, keď sa cítim celkom fajn, skoro ako človek ale poväčšine sa u mňa drží ta moja "základná" nálada alebo nejaké "základné nastavenie" v ktorom som dosť smutný, prípade nemám náladu, mierna podráždenosť voči svetu a ja ani neviem prečo toto je také u mňa hlavné, lenže to bol len začiatok, dosť často keď ma to "chytí" tak sa do toho pridá veľká citlivosť, strašne moc vnímam podnety, zo všetkého som smutný, niekedy mi je až do plaču, sebaľútosť, nechuť niečo robiť myšlienky ako sa opúšťam vzdávam sa a aj na samovraždu, keď ma náhodou niečo alebo niekto vytiahne z tohto tak to trvá len chvíľku a spravidla sa zase hneď vrátim do nálady smútku a mrzutosti, som dosť aj detinský a v spoločnosti viem aj pôsobiť úplne inak no asi len zakrývam túto moju skutočnú tvár, proste keď to popíšem v priebehu dňa tak ráno som hneď v tej nálade mojej.. ak sa náhodou cez ten rozveselím trvá to maximálne pár hodín potom je to zase nazad, niekedy zase naopak to ide ešte do toho horšieho štádia a mňa už ide potom poraziť zase.. O týchto veciach sa s nikým nerozprávam, držím to v sebe, celkovo som dosť uzatvorený človek, nemám kamarátov, a povrchné veci ma moc neberú na to musím mať náladu potom som aj ja taký.. von chodím len sám, mesto a disko ma vôbec nebere proste, športove aktivity nemám, iba také kde som sám a celkovo som introvert takže samota mi až tak neprekáža ale niekoho 1-2 osoby by som bral. Ospravedlňujem sa že je to dlhšie a asi nezrozumitelné, ale ja tieto veci neviem moc popisovať. Existuje nejaké východisko z tohto blúdneho kruhu? Prosím o akúkoľvek radu, ja neviem ako ďalej, rád by som sa z tohto dostal, vyriešil svoj zdravotný stav a bol človek ktorý sa má rad.. a majú ho radi aj ostatný.. nemal takéto problémy, našiel si priateľku atď.. lenže ktorá by stála o mňa v takomto stave neviem..
Na záver chcem napísať, téma môže slúžiť nie len pre mňa, ale aj pre ostatných čo majú podobné problémy, nech si tu navzájom pomôžeme (ak sa téma uchytí) ďakujem že ste to prečítali, dúfam že sa niekto ozve prajem pekný deň.
