Dobrý deň, môj problém je nasledovný. Poslednych pár mesiacov pociťujem nadmerne obavy o svoje zdravie, meriam si tlak, teplotu, každé pichnutie pripisujem infarktu, alebo vážnej chorobe. Začalo to z nicoho nič. Absolvovala som xy vyšetrení od hlavy po paty vsetko negativne. Dnes som bola na urgente kde mi robili sono brucha koli podozreniu na zlcnik. Negativne. Ako som opustila urgent tak ma zacal boliet chrbat pod lavou lopatkou a bolest do laveho pleca. Momentalne si myslim ze mam infarkt.....takto zit nechcem kazdy den sa setrit a cakat co sa mi kde stane...mate skusenosti s tymto niecim? Dakujem za rady.
Prehnané obavy o zdravie
Mariaach
Bubliii
Určite začni navštevovať psychológa rsp psychiatra, volá sa to hypochondria. I keď dnes už mám pocit, že tým trpí každý druhý, stále sa mi ľudia sťažujú, že ich to či ono bolí a že určite majú rakovinu. Ja len čumím, kde to nabrali, všetko mladí ľudia. Nevysvetlíš.
Gima
Mala by si sa venovať plávaniu, ktoré uvolnuje svaly chrbta a noh a celkovo posobí uvolnujuco. Ja chodím občas do Velkeho medera. Robia tam aj masaže. Mohli by ti vymasírovať ten chrbát. Mimochodom na chrbát pomáha aj hipoterapia - jazda na koni.
eskii
...prečo si takto ubližuješ? Raduj sa zo života!
Anonym2499
Ahoj, mám stým skúsenosti.. Začalo mi to v cca v októbri keď mi bolo ešte 17, začínal som si byť neistý so svojím zdravím, strach o rakovinu, neustále som mal ten pocit že niečo somnou je, následne som sa začal príliš sledovať, báť o seba tak som prebehol tiež všetky možné vyšetrenia, samozrejme všetky negatívne, a nakoniec sa zistilo že to je psychika - Forma depresie ktorá sa vyvinula z úzkosti ktorú sprevádzajú obsedantné myšlienkami ktoré sú stále prítomne aj keď nechcem (strach či nemám schizofréniu a pod. somariny). Skús sa na to vykašlať, aj keď je to veľmi ťažké, na 100% ti nič není, je to len psychika mám to overené, mne sa to nedalo tak som skončil na Antidepresíve kombinované so sedatívom, užívam ich už mesiac a cítim sa lepšie...
Pamk
Bože, áno, mám a ešte aké. Tiež sa strašne sledujem a zo strachu z toho, že mám nejakú vážnu chorobu mám často až depresívne stavy. :D Pripisujem to istým veciam z minulosti a možno rolu hrá aj genetika, keďže aj môj dedko je hypochonder. Skús poprípade psychoterapiu, možno si tým kompenzuješ niečo iné, čo tým strachom z chorôb prekrývaš.
