Zmena prístupu

Príspevok v téme: Zmena prístupu
Nestastnica

Dobrý deň, potrebovala by som váš názor.
Chodím na strednú školu. Som introvertný, nespoločenský, hanblivý typ človeka. Neprehovorím toho veľa. Práve preto sa v triede takmer s nikým nebavím, pravdepodobne im nesedí moja povaha. Ľudia preto ku mne majú takýto prístup: Sú ku mne milí, aj sa mi pozdravia, usmievajú sa, ale neprehodia so mnou takú dlhšiu, normálnu, kamarátsku debatu, tak, ako s inými ľuďmi.
No rozmýšľam nad tým, či by sa ku mne správali normálne (tak veselo), keby som viac komunikovala, snažila sa byť viac s nimi. No toto mi príde už ako vtieranie. Podotýkam!!!, majú ma zafixovanú, ako tiché dievča. Rozmýšľam nad tým, že sa začnem upravovať (nikdy som nebola namaľovaná), viac sa smiať a usmievať, viac komunikovať a takéto veci.

Otázky: 1. Je vôbec možné zmeniť prístup k takýmto ľudom, keď sa zmenia, AJ NAPRIEK TOMU, že ich majú zafixovaných, ako nespoločenských ľudí ?
2. Nebude moja zmena z ich pohľadu vtieranie ?
Ak je tu niekto, kto sa pozná s takýmto človekom, napíšte názor.
Ďakujem.

Nestastnica

Sonnenschein - Ďakujem za názor a súhlasím s tebou.
Dnes som bola v škole a dievčatá sa už do mňa po niekoľký krát zo srandy ''navážali'', že s nimi nehovorím aj ma pozvali k nim. Ja si to uvedomujem, ale neviem, proste je vo mne nejaký strach alebo čo. Neviem to ovládnuť. Oni ma stále volajú, a ja sa po čase zase stiahnem. Niekedy mi to vyčítajú. Oni sa chcú so mnou baviť, aj keď väčšinou mi pripadá, že ma majú na háku. A ja ich chápem, chyba je vo mne. No neviem, ako ten strach prekonať. A z mojej strany JE záujem, len to už neviem dať najavo.

Mesačný princ

Súhlasím so všetkými príspevkami :)

Ak sa zmeníš, tak to bude podľa mňa ,,nútené,, len kvôli pozornosti. Neviem či toto chceš? Ak budeš chcieť byť opäť sama sebou, tak nebudeš môcť ak si nájdeš kamarátov, pretože si budú myslieť, že si to celé len hrala a že si iná.

Nehraj sa na niekoho, kým nie si. A ak áno, tak si aspoň dávaj pozor kvôli čomu alebo komu sa máš potrebu vlastne meniť.

Sonnenschein

no pre mňa napríklad nie je ľahké komunikovať s introvertnými ľuďmi. Človek nevie na čom je. Snažím sa o rozhovor, ale keď druhá strana mlčí či odpovedá veľmi stroho, tak proste tiež mám pocit, že tam nie je záujem. A môže mi byť ten človek aj sympatický, ale to veľmi nepomôže. Prosto cítim akúsi bariéru, že ma nechce pustiť do svojho sveta... A zas mám jednu dobrú kamarátku, ktorá je introvertka, akurát my sa poznáme od mala, tak nemám pocit žiadnej bariéry. A od nej viem, že ona je rada s ľuďmi aj keď to tak nie vždy vyzerá. Má také tri fázy. Buď chce byť sama, alebo aj s ľuďmi ale mlčí, a niekedy má aj celkom náladu rozprávať :) A kto ju nepozná, tiež si často myslí, že nemá záujem...
Ja neviem či sa máš meniť. Zrejme sa ti momentálna situácia nepozdáva, keď nad tým premýšľaš, ale zas nesnaž sa zo seba spraviť iného človeka. Trocha viac úsmevu a snahy o komunikáciu sú určite fajn, aby vedeli, že máš záujem. A podľa mňa, ak pár krát dostanú od teba iné signály, než na ktoré sú zvyknutí, tak ťa samozrejme môžu začať vnímať inak. Len pozor s tými zmenami, aby to nepôsobilo príliš snaživo či neúprimne. Krok za krokom pomaličky a s trpezlivosťou :) To je určite dôveryhodnejšie než náhla silená zmena.