Dobry den, mam 18 rokov. Som predsa v rokoch kedy clovek zacina mat svoje vlastné nazory a rozhodnutia či nie?
Celá moja rodina je veriaca ale ja to tak necitim. Zvykla som byt tiez veriacou ale už asi rok nie som a citim sa omnoho lepšie. Sestra mi za to stále nadáva a hovorí že pojdem do pekla a je mi z toho celeho zle. Mam ine nazory ako oni ale nechcu ich prijmut, potom vzniknu len hádky. Co robit? Byt radsej ticho a pomysliet si? Citim sa ze niesom sama sebou, ze som bábka s ktorou neustale manipuluju. Vsetky zaluby ktore mam mi mama zatrhla (su to skorej chalanske zaluby a mama neznesie fakt ze niesom ako iné dievca tu z dediny, napr ze nenosim sukne). Nemam to tu rada. Nikdy ma nebavila skola a nikdy mi to v nej neslo, ucim sa priemerne ale som s tym spokojna na to že je to tazky gympel. Avsak vobec neviem kam ist po strednej. Viem ze ak na vysoku nepojdem tak sa matka zblazni. Fakt neviem co mam robit
Citim sa hrozne/ako bojovat proti tomu
jeej :) toto je pekný príspevok. Máš krásny nick dievča.
Čo sa týka názorov, sama vidíš, že rodina nie je otvorená počúvať, prijímať niečo iné ako to, čomu veria. Radšej si pomysli svoje, píš si svoje postrehy do denníka ale rodičom nič nehovor. Maximálne tak - mám na to iný názor/nesúhlasím - ale NErozvíjať prečo. Sú to zbytočné hádky, nepochopia ťa, ty sa cítiš potom mizerne.. škoda energie. Časom si nájdeš ľudí podobných tebe a diskutovať a baviť sa o veciach, živote, názoroch budeš môcť s nimi.
K záľubám sa dostaneš neskôr, toho sa nevzdávaj. Máš už veľmi blízko k samostatnosti, v 20-tich ti už nikto nebude môcť zatrhnúť robiť čo ťa baví (ak si to financuješ sama). Takže k tomu sa skôr či neskôr dostaneš, neboj.
Na vysokú ísť nemusíš, sú aj nadstavbové štúdiá (2-3 roky?), poprehŕňaj sa v odboroch, máte na škole nejakého výchovného poradcu ohľadom škôl, informuj sa u neho čo všetko existuje. Určite ťa niečo osloví, zaujme, zostať len s maturitou z gympľa je o ničom.
Po škole môžeš skúsiť kadečo. Aj prácu za pásom v automobilkách, len pre začiatok, kým sa trochu rozkukáš, ujasníš čo ďalej a vybereš si smer. Určite trénuj jazyky a ak si naozaj "fearless" :) choď za prácou von. Nájdeš ľudí, čo chcú ísť tiež a nemusíš ísť ani sama. Robiť au-pair, chyžnú, v skladoch, na poli... je toho mrte, len si vybrať čo sa ti páči.
Nebojuj proti rodičom, lebo sa budeš cítiť len horšie. Živia ťa, starajú sa, majú ťa radi. Ano, nerozumejú ti, ale to sa občas stáva. Vnímaš veci inak ako oni, nie zle ani lepšie, len jednoducho inak. Nechaj ich, nech si oni veria a žijú tak ako sa to im páči a ty si choď za svojim a ži si tak ako sa to páči tebe. Na tom neni nič zlé. Oni sa o teba boja a majú pocit, že vedia lepšie čo je pre teba dobré a chcú ťa k tomu "dokopať". A ty sa brániš, lebo sa tak vôbec dobre necítiš. Klasika. Drž si to - viem, čo chcem, viem čo ma baví a čomu sa chcem venovať (záľuby), viem čo si myslím, lebo to proste tak cítim (nechodiť do kostola) a nedokážem inak - je to tvoje sväté právo. Si svojprávna bytosť. K rodičom sa správaj pekne, doma pomáhaj ako sa dá a čo bude ďalej uvidíš. Ono sa ti to krok za krokom bude samo odhaľovať.
