Mám 4 ročnú dcéru, mulatku. Je dosť tmavej pleti, vlásky má typické, proste zdedila dosť po otcovi. Od januára chodí do MŠ a odvtedy sa nás život zmenil o 360 stupňov k horšiemu. Uzatvára sa do seba, nechce chodiť ani len do obchodu, na ihrisko, MŠ, vôbec nikde. Vo štvrtok som prišla o koniec nervov a nakričala som na ňu, tak sa rozplakala a povedala mi, že nechce vychádzať z bytu, lebo sa jej posmievajú, že je černoška a to aj v MŠ. Keď som sa doteraz pýtala, tak mi tvrdili, že je uzavretá a maznavá, preto plače, ale všetko je v poriadku. Teraz keď som vystúpila ostrejšie, tak sa pani učiteľka priznala, že sú konflikty, ale ona tam nie je od toho, aby ich riešila. Žijeme na severe SK, v malom okresnom meste a neviem, či ju vybrať z MŠ, alebo ako ju ubrániť? Hoci, predpokladám, že tu je málo takýchto mamín, ale možno má niekto skúsenosť alebo mi poradí aj bez prechádzajúcej skúsenosti.
Ako ubrániť mulatku?
Tym krikom si to zhorsila. Kedy ludia pochopia ze krikom sa nic nevyriesi?
Nepomoze ucitelka chod za riaditelkou a dupni si tak, aby to riesili. Ucitelka je tam na to, aby hasila konflikty! Alebo ked si tvoju dceru ostatne decka naporcuju na obed, ucitelky povedia ze tam nie su na jej ochranu a nic s tym nemaju? Nonsens. Dupni si u riaditelky, ziadaj spolocne stretnutie s personalom aj rodicmi.
A bud dcere oporou, nedeptaj ju este aj ty...
To je blbosť, že by jej ubližovali deti v MŠ preto, lebo matka na ňu raz nakričala, nemá to nič spoločné s realitou.
Pracujem s ľuďmi a poniektorí ľudia sú neskutočne primitívny a nevedia sa zmieriť nielen s tým, že niekto je inej pleti, ale niekedy ani s tým, že niekto je inej národnosti. Poniektorí pedagogický pracovníci by mali radšej pôsobiť pri technických službách, lebo s deťmi je práca zložitejšia a tú nezvládajú vôbec.
Súhlasím, že deti sú už v januári zohraté a málokedy prijmú medzi seba nové dieťa. To dieťa už v podstate narúša výchovný proces, čiže sa ťažšie adaptuje a potom dieťa ťažšie prijmú aj ostatné deti, príp. pedagogický pracovník. Ak máte možnosť, tak jednoznačne dieťa vybrať z MŠ a pokúsiť sa zapísať do menšej MŠ a od septembra. Pokúste sa viac chodiť na ihriská, nájsť spoločne priateľku, ktorá tiež navštevuje MŠ a chodili by do MŠ spoločne. Poprechádzajte sa pred MŠ a nech si dieťa samé vyberie, ktorá MŠ sa jej najviac páči.
Poviem ti jedno. Môj syn chodí do MŠ, kde majú v triede dvojičky - mulatky a neubližujú im tak ani deti ako učiteľky. Syn mi nie raz hovorí, že ich učiteľka posadí k inému stolu, proste správa sa k nim dosť odporne a tak vedie k tomu aj deti. Takisto poniektorí rodičia majú blbé pripomienky a potom to tak aj vypadá.
Skús sa poobzerať po nejakej súkromnej MŠ, tam je situácia asi lepšia. Ak máš možnosť, tak ju do septembra vyber z MŠ, v septembri nastupujú na 75% nové detičky a budú si seberovné, teraz už vhupla do zohratého kolektívu.
otec dieťaťa s vami žije? Tipujem, že nie. Stretáva sa aspoň s dcérou? Mulatov je na Slovensku dosť, tvoja dcéra neni prvá ani posledná a najviac závisí od teba, ako ju ty podporuješ, vedieš, chváliš, povzbudzuješ, vysvetľuješ, ako sa vieš za ňu postaviť. Ak po nej ziapeš a nervy ti tečú každý druhý deň, toto nem dobre. To je presne to, čo ty začneš a naštrbíš/ubiješ/zraníš v jej vnútri a deti v MŠ to vycítia a už len "dokončia". Keby bola biela, dialo by sa presne to isté, len by sa jej smiali lebo je škaredá.
Ona ak je šťastná a spokojná s tebou, lebo sa s ňou jašíš, chváliš ju, pomáhaš jej rozvíjať sa, ak je jej dobre so starými rodičmi, s deťmi tvojich kamarátiek... tá spokojnosť a istota, že má oporu v tebe a iných ľuďoch je "cítiť" a deti v MŠ sa takýmto deťom nevysmievajú. Ak máš ty v sebe neistotu a strach o ňu, frustráciu/hnev z nedoriešených vecí s jej otcom, sem-tam ti ujdú nervy a niečo hnusné jej povieš.. to všetko je ako prach, čo na tvoje dieťa z teba padá a takéto "zaprášené" deti potom priťahujú posmech, šikanovanie.
Čo konkrétne robiť? Rozprávaj sa s ňou. Vysvetľuj jej, prečo je na Slovensku černochov málo, že ľudia tu nie sú veľmi zvyknutí na iných ľudí (Indov, aziatov tiež), nie sú zvyknutí ale ani na vozíčkárov, postihnuté deti a nevedia ako sa k nim správať. A posmievajú sa aj chorým deťom, bočia a nehrajú sa aj od vozíčkárov, ubližujú diabetikom a hovoria že sú feťáci, lebo si pichajú inzulín... Proste Slovensko je dosť nevyspelé v takýchto veciach. Rozprávaj jej o známych mulatoch, čo dosiahli a dokázali toho oveľa viac, ako obyčajné deti. www.google.sk
Dcére pekne povedz, že ak sa jej niekto bude posmievať v škôlke, nech ti ukáže kto a ty si to s ním vybavíš. Ak to nechce riešiť učiteľka (nonsens, porozhliadni sa či nemáte v okolí schopnejšiu škôlku, s aktívnejšími učiteľkami, ktoré deti skutočne v triede aj vedú k niečomu, nie len trpia ich vystrájanie), rieš si to ty s konkrétnym dieťaťom. -Moja dcéra mi povedala, že sa jej vysmievaš, lebo je černoška. Je to pravda? Pozri, ak sa ti nepáči, nemusíš sa s ňou hrať ale posmievať sa môjmu dieťaťu nebudeš, rozumeno?- Stačí úplne krátka, jemná konverzácia zoči voči, že si takéto čosi nepraješ. Ak by to nepomohlo, odchytím si rodičov a poviem, čo sa deje a nech sa oni rozprávajú so svojim dieťaťom.
Chodievaj s kámoškami a deťmi po výletoch - jaskyne, hrady, kone, bicykel... nech sa má deculo na čo tešiť, nabiť sa dobrou náladou, nech zmení vzduch, prostredie, má nové, príjemnejšie podnety na premýšľanie. Ak už badať, ktorým smerom dieťa rozvíjať - spev, gymnastika, tanec - dopraj jej kolektív inak naladených detí.
Šťastná a spokojná mama nakazí aj svoje dieťa radosťou zo života. Takže ak pracuješ aj na svojej spokojnosti, robíš tým VEĽA, obrovsky veľa aj pre svoje deculo.
to máš velmi žažkú situáciu
