Mám 4 ročnú dcéru, mulatku. Je dosť tmavej pleti, vlásky má typické, proste zdedila dosť po otcovi. Od januára chodí do MŠ a odvtedy sa nás život zmenil o 360 stupňov k horšiemu. Uzatvára sa do seba, nechce chodiť ani len do obchodu, na ihrisko, MŠ, vôbec nikde. Vo štvrtok som prišla o koniec nervov a nakričala som na ňu, tak sa rozplakala a povedala mi, že nechce vychádzať z bytu, lebo sa jej posmievajú, že je černoška a to aj v MŠ. Keď som sa doteraz pýtala, tak mi tvrdili, že je uzavretá a maznavá, preto plače, ale všetko je v poriadku. Teraz keď som vystúpila ostrejšie, tak sa pani učiteľka priznala, že sú konflikty, ale ona tam nie je od toho, aby ich riešila. Žijeme na severe SK, v malom okresnom meste a neviem, či ju vybrať z MŠ, alebo ako ju ubrániť? Hoci, predpokladám, že tu je málo takýchto mamín, ale možno má niekto skúsenosť alebo mi poradí aj bez prechádzajúcej skúsenosti.
Ako ubrániť mulatku?
toto je dobrý článok: www.dobrenoviny.sk
Wiki, dieťa potrebuje mamu v prvom rade. Mama je pre dieťa opora a istota.
A súhlasím aj s Jajou, naučiť dieťa nielen slušne sa správať ale i brániť sa primeraným spôsobom. Tiež som to svoje deti učila.
MP :) strašne rada rozprávam o mojom úúúúplne náááhodnom "šťastí". Keď bola staršia dcéra siedmačka, už vtedy som sa sústredila (hovorím tomu aj modlitba) na to, aby si našla prakticky využiteľnú strednú školu, kde ju to bude baviť. Vedela som, že ja za ňu ten výber neurobím, lebo neviem čo chce, čo ju baví (aj keď talentovaná je vo viacerých oblastiach) a kde ju to najviac ťahá. To čo si našla úplne sama, sledovaním youtuberov, z toho mi padla sánka, ja som o takej škole ani nepočula, hoci som o toľko staršia, skúsenejšia, rozhľadenejšia. Výber sa mi páčil a som maximálne spokojná. Šťastie a náhoda?? :D
Včera som bola prvýkrát staršej na rodičku. Majú na škole dve prvé triedy a dcérina triedna hovorila, že tie triedy sú úplne protikladné ako jing a jang. A hádaj v ktorej triede je moje deculo? No v tej kde sú fajn decká, učitelia sa na nich tešia, triedna má veget a nerieši žiadne výstrelky/problémy/konflikty, zato v tej druhej citujem: "kolegyňa to vychytala". Zase to blbé šťastie? :D Ja viem, že nie. Za dobrých priateľov pre obidve dcéry sa "modlím". Viem, že ak je jeden človek z desiatich "normálny", tak just sa stretávame len s každým desiatym. Možno nie stále ale dosť často. A tak ako chcem aby moje deti boli šťastné, idem im príkladom a starám sa o svoju spokojnosť tiež. Chcem aby to zo mňa cítili, lebo žiadne decko nechce a ani nepotrebuje počúvať prázdne keci. To je výchova vlastným príkladom.
Deti nasávajú z rodiny, od blízkych veľa. Ak je sebaistá a spokojná mama, dieťa to nasáva od nej ako špongia. Mama plná obáv, strachu, neistoty... ano sú kadejaké obdobia a občas sa to zhorší, nemôže byť krásnych 365 dní v roku. Ale aspoň tú väčšiu polovicu si držať a vyslovene snoriť po niečom príjemnom, čo poteší mňa i deculo...
Otec dieťaťa nežije s nami, rozviedli sme sa keď mala malá 3 roky. Zo Slovenska odísť nechcem, mám tu rodičov, prácu, ktorá ma baví.
Na dcéru nezvyknem kričať, sme si skôr kamarátky ako mama s dcérou, ale tentokrát mi to takto vyšlo. Mala som hlavu plnú problémov, ktoré bolo treba riešiť a malá sa ani za svet nepohla z domu, takže to dopadlo takto.
a nebolo by lepsie, keby ste sli zit do krajiny jej otca?
Ak sa jej posmievajú deti, učiteľka a ani riaditeľka s tým nič nespravia....Dcéra sama vidí že je "iná", musí sa s tým vyrovnať, deti si zvyknú....Každá senzácia trvá 5 minút....učiteľka v škôlke môže deťom povedať aby sa jej neposmievali, ale nemôže ich za to potrestať...deti sú skrátka také, ak sa na niekoho nahnevajú tak sa mu posmievajú - černoška, cigán, tučko, okuliarnik....posmievaním si prejde väčšina detí, tým že je iná to bude mať len častejšie ale nadá sa tomu zabrániť....treba jej len vysvetliť, že len hlúpe deti sa posmievajú a nemá si to všímať...nech povie, som čierna(alebo černoška) ale ty si hlúpy(a)...musí sa naučiť brániť sama, nie vždy a všade s ňou bude mama...deti sa budú posmievať aj na ulici a čo matka?bude utekať za ich rodičmi aby im to zakázali?tomu sa jednoducho nevyhne, musí sa naučiť reagovať aby jej to neubližovalo a najlepšia obrana je útok - som čierna a ty si sprostá...
Tak potom máš to šťastie, že sa nebojíš o svoje deti. Ja mám kamarátku, ktorá žije v ČR a má dcéru mulatku, ale blbých ľudí nájdeš všade a veru svoje dieťa má problém ustrážiť, lebo ľudia si ju občumákujú, dokonca obchytkávajú. Neviem, ako myslíš, že máš "čierne" deti, ale mulati - černosi sú všeobecne dosť "týrané" deti a popritom sú to nádherné a múdre deti. Nie je jedno aké je to dieťa. Nechcem nikoho uraziť, ale Rómske deti nevadia nikomu, takisto nevadia ani vietnamské, čínske, tak prečo práve každý útočí na černochov?
ano Ba Jan, aj takto to môže byť. Nižšie vysvetlím prečo.
Mám známu, čistokrvná černoška s manželom černochom, žijú tu na SK s troma deťmi. A fungujú normálne v škole, najstarší tu má brigádu a pracuje, maju priateľov, žijú ako obyčajní ľudia.
Ďalšia známa - moslimka s dvoma deťmi. Študovala na SK a deti tu chodili na ZŠ. Keď sa vrátili do Nórska za otcom, decká pol roka revali a chceli sa vrátiť na SK.
Ja mám dve svoje deti čierne. Na ihrisku nemali problém si nájsť kamarátov, žiadna separácia, čumenie, odťahovanie, dokonca ich vyhľadávali, aby si pokecali po anglicky, maminy furt vzdychali aké mám nááádherné deti. V škôlke sme "riešili", že sa s nimi deti nechceli hrať, aj prvé ročníky boli kadejaké ale časom sa zo staršej dcéry stala "hviezda" a bola v triede obľúbená, stal sa z nej "ťahač" triedy. Už je na strednej na intráku, pozná sa s polovicou školy a tento víkend mi hovorila, že má ďalšie 3 nové kámošky (z inej školy). Riešila som šikanu z obidvoch strán (raz sa jej vysmievala kámoška, potom zas ona "ničila" sprostými poznámkami jednu kočku). Mladšia tiež začínala s jednou kámoškou, teraz mi rozpráva ako sa rehocú cez prestávky a robia somariny so spolužiakmi...
Vždy som si držala v mysli, že na SK je dosť normálnych ľudí a div sa svete, furt sa stretávam viac s tými normálnymi. Aj blbci sa našli, aj to k životu patrí. Ale s tými sa stretáva každý. Aj mne sa zadarí a správam sa ako idiot.
Týmto celým chcem povedať toľko - ak sa človek zameriava na to, aké je Slovensko obmedzené, hnusné, že tu žijú neskutočne sprotí ľudia, že musím svoje dieťa chrániť pred zlými ľuďmi - pripravujem živnú pôdu pre to, aby som naozaj zažila nepríjemné situácie. Ak sa dokážem nastaviť inak - keď ja som "normálna", mám v pohode kamarátov, starkí sú fajn, nájde sa tu dostatok normálnych, príjemných mám, detí s ktorými sa stretnú aj moje deti. Nie všetci takí musia byť, ale tí s ktorými sa stretnem JA a MOJE deti budú fajn. A mne sa takéto čosi darí z väčšej časti zažívať. Dokonca tu na Slovensku sa nebojím pustiť svoju dcéru na intrák a viem, že je v bezpečí.
Môj bývalý šéf má vnúčika - mulata a rodičia zápasia s podobnými problémami. Nie je to ich vlastné dieťa, adoptovali si ho, po smrti rodičov.
Malý má niečo cez 2 rôčky a ľudia sú neskutočne protivní. Na ihrisku huckajú proti nemu vlastné deti, nie raz sa mu posmievali, príp. sa im stalo, že ho sotili, alebo staršie deti opľuli. Malého popritom prezradia iba vlasy, ktoré sú ale neskutočne brčkavé, inak je svetlej pleti.
Malý je na svoj vek až príliš vyspelý, ale blbosť niektorých ľudí nedokáže pochopiť. S určitosťou viem, že na neho nikto nekričí, nebijú ho, vyrastá v ukážkovej rodine a v takom prostredí, aké neviem zabezpečiť ani ja svojim vlastným deťom, takže zrejme šikanovanie dievčatka nebude vinou matky.
Stickers presne tak. Keby na ňu nakričala iba RAZ, tak sa jej dcére takéto niečo nedeje. Väčšina detí, ktoré sú šikanované alebo sa im len posmievajú v triede, majú jedno spoločné - nepríjemné rodinné zázemie, kde ich samotní rodičia/starší súrodenci/niekto z rodiny ponižujú, prípadne pre citlivejšie deti úplne stačí NEchváliť, NEvšímať si, NEvenovať sa, mať v rodine napätú atmosféru, nešťastnú/zúfalú matku a podobne.
