Ahojte.... Moj pribeh je trosku dlhsi, budem vdacna ked si to precitate a pomozete mi, lebo uz mi nikto nevie pomoct, ani ja sama sebej
Je to pre mna strasny sklucujuci pocit co sa po 4 rokoch liecenia sa s antidepresivami zomna stalo... Byvala som vesela, bezstarostna, mala som sny, plany v zivote...ale taktiez som bola velmi naivna, hlupa a mala okolo seba falosnych negativne naladenych ludi ( kamaratky, frajer..) Uzkosti nastupili ked ma s prepacenim osrali kamaratky...ktorym som verila (dlhy pribeh).. Dalsia vec kt.ma fakt trapila ale drzala som to v sebe bola ze ma priatel nutil do sexu... Ale stale som ostavala vesela, brala som potajomky mame neurol, aby som zvladla tie uzkosti. Vydrzala som 5 mesiacov no potom bum a uz som nebola schopna nicoho, len som spala spala spala, plakala no silne depresie. Zacala som chodit k psychiatricke, menili sme ADcka (asi 5druhov SSRI, nic nefungovalo ako malo....bud manie, abo serot.syndrom, pribrala som a upadala do vacsich depresii - samozrejme zavisl.na neurole. Bola som hospitalizovana a na rok dobre nasadene lieky, vycistena som bola od vsetkych tych sraciek.... Bolq som zas vesela, cvicila som, pokracovala na VŠ, spoznala noveho priatela, ine kamaratky... No netrvalo dlho a zas som upadla do hlbokych depresii, menenie liekov no dokopy za cely cas ich bolo cca 12....
posledny rok mam pocit ze stracam emocie, pocity - kvoli tomu mi psych. Nasadila najnovsie a najdrahsie lieky co by mi mali vratit emocie..
Momentalne beriem 2 druhy AD... + frontin zas vysoke davky. Uzkosti mam len ked si ho nedam.
Emocie,pocity - 10000000...som bez zivota, iba ten debilny frontin mi navodi normalnu naladu, zufala som lebo psychiatricka uz si nevie somnou radu. Mam od zaciatku terapie ale asi k nicomu nevedu - reci do prazdna....
K inym dobrym v mojom meste je momentalne tazke sa dostat :-( citim sa len jak prazdna schranka, bud nerozpravam nic abo trepem bludy, neviem rozmyslat, mam totalne zatemneny mozog....kolko krat rozmyslam nad samovrazdou lebo mi je vsetko totalne uz jedno, zivot bez pozitivn.pocitov je k nicomu. Nic ma nedokaze naplnat. Mam pracu kt. Ma nebavi ale aspon sa uz neizolujem... Priatel ma drzi nad vodou ale somnou je to uz velmi zle, nechcem sa lutovat, len hladam radu tuna.
co mam robit podla vas ??? Chcem byt zas normalna.. Vysadit tu chemiu by bolo najlepsie ale bojim sa, uz som 2x zazila abstaky a nechcem znova :-( :-( len inej cesty niet.
Je tu nejaky odbornik v tejto sfere ??? Ktory by mi vedel poradit ? Hoci aj z osobnej skusenosti
Potrbujem zas citit, mat emocie, sny, ciele :-( alebo uz tu vobec nebyt radcej
Dakujem
