sociálna fóbia, ako s ňou bojovať ?? máte osobnú skúsenosť ?? dá sa to bez liekov ?? kde hľadať pomoc ??

ahoj

Pohovorom som presla jednym.. A sice tym kde som hovorila rychlo. Nakoniec som nenastupila a nepodpisala novu zmluvu. Zlakla som sa naplne prace a asi aj tej hrr sefky. Prave preto to musim nejako riesit.
O nutnosti to urcite je. Ak by som bola na urade prace, musela by som to skusit. Takto som zostala vo svojej "ulite"
A doktor z KE by mal byt fakt odbornik a aku taku konzultaciu mi ponukol zdarma.
V praci som najprv odmietla par krat dvihnut telefon. Tak ma nechali dvihat vsetjy hovory na nase oddelenie. Takze ma donutili nieco prekonat.
Okrem beznej skolskej sikany medzi detskami /od skolky nosim okuliare/ ma na zš čikanovala ucitelka. Predtym som dala aj hviezdoslavov kubin. Fakt... Potom uz nie. Ak si nie som ista odpovedou mlcim. Alebo odtatnych uplne vypnem.

dobre ti radia a dobre radi aj ten lekar.

a to ze je dobrou motivaciou ked si zivotnymi okolnostami dotlacena do socialnych situacii ktore proste musis riesit, tak ako pise mesacny princ, to je pravda. vtedy sa zocelujes. ale mozu ta to aj riadne unavit. to zalezi aky mas den, o aku situaciu sa jedna a celkovo aka si ty, kedze tvoju povahu netvori len socialna fobia.

lenze zivot neprinasa iba tieto "vynutene" situacie takze v ostatny cas si musis tiez najst sposob ako zvladat socialne situacie. socialna fobia, alebo socialna uzkost, je jedno ako to nazves, je vzdy sposobena nizkou sebauctou, sebaneznasanlivostou, velkou prehnanou sebakritikou. ci si to clovek prizna ci nie, bez ohladu na to co sposobuje tu nizku sebauctu, takto to proste je. to ti povie aj psycholog a s tym budes aj u neho pracovat. budete riesit to ako sa vnimas, aky mas postoj k sebe. pointa celej tej socialnej fobie je ze sa bojis toho ako ta vnimaju druhi, bojis sa kritiky, pretoze ty samu seba vnimas velmi kriticky, si na seba prehnane prisna a nedokazes sa uvolnit a brat seba a svoje pripadne nedostatky s nadhladom. preto klucove je aby si sa zacala mat rada, aby si bola k sebe laskava.
predstav si osobu ktoru lubis, si k nej laskava, beres ju aj s jej chybami, netrestas ju kruto za kazdy preslap, to co sa da zmenit jej odporucis zmenit, to co sa neda s tym jej odporucis sa zmierit a akceptovat to. a tou osobou si ty. keby tvoja najlepsia kamoska nieco nezvladla a chcela by od teba radu, pomoc, kritizovala by si ju tak odsudzujuco ako samu seba ? ze je najhorsia, najneschopnejsia, najskaredsia, najsprostejsia a neviem aka ? tak si predstav ze si tou kamoskou ty, sama sebe.

a vobec si nevycitaj ze mas tieto problemy. podstatne je ze si si ich vedoma a ze ich chces riesit. a to je super :-) aj to neprijemne k zivotu patri a aj z toho si clovek moze nieco vziat.

Nečítala som všetky prispevky tak sa možno budem opakovať. Zo sociálnou fobiou som bojovala od školky. Už tam ma jedna školkarka zatvorila do skrine a vtedy sa to spustilo.Ani nemožem uverit že som vobec skončila zakladku aj strednu. Na vysoku som sa už ani neodvážila aj keď som sa učila dobre. Mala som aj vzťahy ale tie moje stavy žiadny muž nevydržal. A takto sa to tahalo do mojej tridsiatky. Robila som podradnu robotu len aby som nemusela byť v styku s ludmi. A vlastne tomuto foru dakujem za veľký obrat v mojom živote. Pred pár rokmi som tu našla odporúčanie na jednu psychologičku pani Albertovú a vtedy ako keby do mňa niekto zahučal že to mám skúsit lebo takto žiť už ani nemá zmysel. A vtedy prišiel ten povestný zlom a spadla zo mna ta hrozná tarcha celých rokov. To čo pre moj život pani Albertová urobila sa nedá peniazmi zaplatiť. Čítala som tu aj od iných ludí ako zmenila život im a verím tomu, lebo je to človek akého len tak nestretnete. Teraz už viem že aj strachov a fobii sa dá zbaviť aj uzkosti a beznadeje aj si človek dokáže zlepšit zdravie ked ho dostane do rúk ten správny odborník. Neviem prečo niektorý ludia idú študovať práve psychológiu alebo medicínu keď k tomu nemajú vztah a ani o ludí sa vlastne vobec nezaujímajú. Ale na Slovensku je to tak čo možem potvrdiť lebo som sa aj s takými ludmi stretla.
Pani Albertová vraj už nepracuje čo je velká škoda. Ale čo viem bola ochotná pomoct aspoň radou. Aj ked tie hodiny ktoré som s nou pri terapii strávila sa ničím nahradiť nedajú.
Moja rada je: nikdy to nevzdávaj a neostaň stáť na jednom mieste. Píšeš tu že stále neznesieš aby sa na teba niekto pozeral. To znamená že si sa tých svojich problémov nezbavila. Ale to sám človek nedokáže. Na to naozaj potrebuješ odborníka. Hladaj až nájdeš takého ktorý ti pomôže.

evalin.... za lekára neplatíš...!
povies obvodnemu ze chces ist ku psychologovi a plati ti to zdravotna poistovna...

ten z KE mi stále chodili otravne maily az som ho zablokovala...
dokonca mi bol raz aj telefonoval, ze aby som prisla osobne...
no ale ja pracujem, no a nemám ani čas ani peniaze cestovat vyše 200km do KE za nejakým pseudo-psychologom.. ku ktoremu ked prides az potom ti povie ze 100€ za sedenie je poplatok... takze tak k tomu z KE... a nepovie ti nič nove len naučene frazy, ale zoberie za to tazke prachy... chce len zarobit na tebe, takych ludi je vela..

a tymi pohovormi si presla...? mala by si jednoznacne zajst za tym psychologom ked sama vidis ze ti to nici zivot... ja som bola asi na 5 sedeniach a pomohla mi...

ja mam take stavy ze mam problem jest na verejnosti a zvlast ked u nas v nasom meste su takí drzi ludia ze ti čumia do taniera a do ust... aj minule ked som s kamoskou bola na langoš, sme si museli presadnut, kym sme cakali tak oproti mne sedela taka partia starsích a ta stara spoluobcianka sa este aj pootočila aby na mna dobre videla a vyslovene na mna zízala... sme sli na take miesto kde sme im boli vsetkym chrbtom... lebo som chytala nervy....
ked mam na urade niečo vybavit trasie sa mi hlas, až mi odchádza.. ked podávam nejaky papier vidiet ze sa mi ruky trasú...

Najväčšou motiváciou je pri niečom takomto strach! Či už o rodinu, blízkych, vlastné bývanie...o seba alebo partnera.

Ak by si mala strach, tak by ťa donútil konať tak, ako by si chcela aj hlava by spolupracovala, pretože by musela!

Prepáčte ak vás oberám o čas. Sú veci za ktoré sa hanbím , takže ich sem proste nenapíšem. pohovory som iniciovala ja, verila som že to zvládnem. Predtým som za seba do banky alebo na poštu posielala iných ludí, teraz už nie, verím, že je to posun. v praci som najprv komunikovala iba s ludmi v kancelarii, co boli asi 4 ludia, postupne sa okruh rozsiril. S niektorými nehovorím vôbec ale neviem preco. pohovory som iniciovala ja. na prvom bola totálne ticho, červená a ticho, citila som pohlad toho chlapíka ktorý si vyberal a aj to že je nespokojný. , bola tam milá personalistka, povedala mi, že ak sa dostanem do svojej komfortnej zony bude to v poriadku, na druhom pohovore bola tiež, nechcela som zostať ticho, a tak som stále rozprávala. Bola tam šéfka a tá istá personalistka. Stále som sa dívala na ňu, akoby tá osoba bola pre mňa známa a prijateľná. som asi vážne divná, zvládnem v práci hovoriť o veciach ktorým rozumiem, dokonca rada takto ľuďom pomáham ak viem poradiť, aj neznámym. Zároveň ak zdravím na ulici poviem to strašne potichu. Snažím sa to celé pochopiť, nechcem nikoho uraziť znechutiť ani oberať o čas. Napísala som podrobnejšie lekárovi, vraj je dobrý, dostala som na neho kontakt, je až z košíc takže iba mailom. Ale ochotný , zatial mi odkázal toto : Vraj nemám vyhadzovať peniaze za terapiu ak neviem v čom je problém. A či je to vôbec ono, v tomto má pravdu. Ešte raz sa ospravedlnujem.

toto čo ty popisuješ sa nezdá byť socialna fobia...
to ti musi stanoviť psycholog....

lebo ak by si mala sociofobiu tak mas problem sa bavit s ludmi, trasenie ruk, potenie,.. odchadza hlas pri komunikacii s ludmi...atd...

ty mas skor nizke sebavedomie.. + pohodlnost, ze sa ti nechce odist zo zabehnuteho,... do niecoho noveho...

lebo ja mam sociofobiu ale minuly rok som menila robotu kazdy mesiac bez problemov... dobre mi je tam, kde to uz poznam.. ale ja som aj spontanna, ze ked ma niekde robota omrzi nemam rpoblem ju zmenit,... ved na nete poslem zivotopis, zavolaju ma na pohovor... a idem... v tom momente je pre mna sociofobia druhorada.... lebo prvorade je aby som mala z čoho vyplatit byt...

Skús sa obrátiť na doktorku Albertovú. Je to psychologička a zároveň aj lieči prírodne. Neviem ale či ešte pracuje. Ambulanciu mala v Bratislave. Ja som k nej chodila s niečím iným, ale viem že k nej chodilo veľa ľudí s psychickými problémami.

a stalo by aj za to porozmyslat nad pricinou s nejakym odbornikom. mne odhadovali najprv socialnu fobiu, potom generalizovanu uzkostnu poruchu. nakoniec mi az po rokoch zistili ze vlastne mam nieco ako post traumaticku stresovu poruchu. nie je to celkom totozne lebo je to viazane na traumu z detstva ktora trvala roky rokuce, takze je to trosku ine, su tam iste specifika, rozdiely. inymi slovami tazke destvo s domacim nasilim a inymi chutovkami.

takze len ako priklad. mozno je to podobne u teba. mas socialnu fobiu no ale ta je len symptom. aj keby si nemala vyslovene traumu z destva, socialna fobia, alebo uzkost je stale len symptom niecoho. tak ako aj prehnana sebakritika, sebaneznasanlivost, nizka sebaucta. to je len symptom. vsak ale to iste vies.