Ahojte,
mám 18 rokov a musím sa tu zdôveriť cudzím ľuďom, lebo to dusím v sebe a možno tu nájdem aj nejakú radu. Povedala som to aj jednej kamarátke, ale stále ma to veľmi ťaží.
Hoci mám len 18, tak musela som dospieť oveľa skôr, prinútilo ma okolie a udalosti, ktoré sa stali.
Žijem iba s mamou a s bratom. Otec sa nestaral, tak, ako sa mal, neprispieval na domácnosť, nezaujímal sa (o mňa vôbec, pretože chcel mať prvorodeného syna a nie dcéru). Odišli sme od neho približne pred rokom na MOJU iniciatívu, pretože mama už bola psychicky na dne. Teraz sa to otočilo proti mne a na dne som ja, ale o tom neskôr.
Mám 4 roky priateľa, ale o tomto už nemám síl sa s ním baviť, lebo ma v tomto nepochopil, lebo to nikdy nezažil.
Ide o to, že moja matka po odchode od otca sa proste zmenila. Keď sme odišli, bolo všetko v poriadku. Bol doma pokoj a kľud. Ale ako viete, osamelá žena. Tak si medzičasom našla známosť.
Ja aj brat chodíme školy ďaleko od domu (takto sme riešili situáciu, keď sme ešte bývali všetci spolu, aby sme ich dvoch nemuseli počúvať). Chodíme domov iba na víkend (pia,so,ne). Lenže tá mamina známosť k nám cez víkendy chodí a mama nás vtedy dá preč. Rozumejte pod tým babka, môj priateľ (u brata otec). Ako mne nevadí, že niekoho má, len prečo zrovna musí byť u nás cez víkend ? Keď sa MY, respektívne JA chcem vrátiť DOMOV??? Nemám síl o tom sa ani s mamou hádať, lebo ona je dosť cholerická a všetko by vyústilo k tomu, že by som asi ľahšie prišla aj o ten "domov". Lenže ja sa potrebujem vrátiť domov. Oprať si veci a podobne. Už druhý víkend po sebe idem preč. Viete ako sa cítim? Hrozne. Všetky spolužiačky, kamošky sa vracajú DOMOV len ja zas idem preč. Chýba mi domov. Ja si potrebujem aj veci oprať, veď predsa nemôžem chodiť v špinavom a na týchto stredoškolských internátoch nemáme práčky.
Keď som sa o tom rozprávala s priateľom, tak navrhol ísť bývať k nim, ale ja nechcem odchádzať preč. A už nie ku "svokrovcom". Pre mňa sú to "cudzí" ľudia a ja sa tam fakt cítim ako na návšteve, musím byť ticho, robiť tak, ako oni chcú. Proste necítim sa tam dobre. On to asi nevie pochopiť alebo čo. Hneď sa urazí, keď mu poviem, že to neprichádza do úvahy. On sa má vždy kam vrátiť, ja nie. Tento víkend som bola u nich a nedopadlo to najlepšie. Asi som sa zbytočne iba vytočila a ľutovala, že už nemám viac rokov a nemôžem ísť býva ť sama.
Tento týždeň idem k babke, tá mi síce veci opere. Ale to je tak všetko. Potrebujem mamu. Pocit, že sa o mňa niekto zaujíma. Tá ma ma v poslednej dobe na háku. Potrebovala som od nej peniaze cez týždeň, lebo som nešla domov. A ona mi napísala, že jej nebudem organizovať voľný čas. Potrebovala som ich na šeky na internát. Lebo keby som to nezaplatila, tak nemám celý týždeň stravu. Po tomto výstupe mi síce tie peniaze poslala, ale ja som sa samozrejme nahnevala.
čo mám robiť? K otcovi nepripadá do úvahy, lebo s ním nekomunikujem vôbec vzhľadom k narušením vzťahom z detsva. Už to nezvládam a takýmto štýlom môžem ísť na psychiatriu.
Čo z toho, že mám po materiálnej stránke všetko, čo chcem, keď nemám rodinu. :(
Ďakujem, že som sa Vám tu mohla vyrozprávať, veľmi mi to pomohlo. Aj som si poplakala. Prepáčte, za dlhý príspevok.
Uplakaná kvôli rodine.
Zubkovavila.
Kafe napisala vsetko, co by som ti aj ja sama napisala. Drz sa toho a posluchni. Vies. Musis si uvedomit, ze marne budes prosit ziadat ci zobrat nieco od niekoho, kto NIC nema. Za cele tie roky (detstvo dospievanie) si sa mohla presvedcit, ze od otca a matky si sa nedockala a nedostavalo sa ti toho, co ti tak velmi chybalo a chyba. Laska, rodinne teplo a puto, sudrznost. Ty prahnes az privelmi po citoch teple a laske. Si ako take vyhladovane zviera. No mas tohto vsetkeho sama v sebe malo. Lebo sa ti vsetkeho tohto nedostavalo, stradala si. Ano. Najlepsie by bolo, keby si to dostavala vo svojej biologickej rodine. Ale sama vidis a vies, ze tam to nie je. A kde nic nie je, ani nic nenajdes. Nehladaj oazu na smetisku. Tam ju nenajdes.
Si tak zaslepena tym hladom po citoch laske ai od tvojej rodiny ze si ani neuvedomujes, ze sa ti toto vsetko nuka priamo pod nos na podnose v rodine tvojho priatela. Len ty to vidiet nechces. Hnev a zlost ta zaslepuju. A k tomu zavist. No to su zli radcovia. Otvor svoje srdce a pokorne s vdakou prijmi to, co sa ti nuka v priatelovej rodine. Nezavid, ale uc sa od nich. Lebo co raz ty sama ponuknes svojmu manzelovi a detom?? Ake hniezdo ci rodinu poskytnes a vybudujes? Co si sa doma naucila?? Nevery chlad sebectvo ai?
Prijmi na cas vikendov domov svojho priatela za svoj domov a sleduj ich, uc sa od nich, absorbuj tu rodinnu atmosferu do seba, to, ako sa k sebe navzajom spravaju, ako by to malo v takej spravnej rodine vyzerat. Viem, je to tazke. Ale mas volbu. Mas moznost vyberu. Je len na tebe, co si z toho vsetkeho co mas k dispozicii vyberies a akym smerom sa vyberies a ci budes napredovat, rast, alebo si zvolis inu cestu a smerovanie
nuž, neviem slečna, z toho posledného príspevku mám pocit, že práve priateľ ťa veľmi dobre chápe a ponúka ti presne TO, čo ti tak strašne, brutálne CHÝBA. Príjemnú rodinnú atmosféru. A ty si tá, čo nechápe a odmieta to. Vieš, keby si im nezávidela, ale prijala ich a našla si cestu k "cudzím ľuďom", zažívala by si presne to, po čom túžiš. Vracať sa DOMOV k ľuďom, čo ťa majú radi, sú ochotní ti pomôcť (aj ked sú cudzí) a správajú sa k tebe lepšie ako pokrvná rodina.
Aké rodinné teplo ti môže dať mama, čo ťa odmieta? Chceš jej dať pištoľ ku hlave a donútiť ju byť ti mamou? Ja by som touto cestou nešla. Dovi dopo. Druhá možnosť je vytvoriť si svoju vlastnú rodinu, zázemie, miesto kde ti je dobre. Na to si ale ešte príliš mladá, nezrelá a stále potrebuješ "nasávať" lásku? teplo? pohodu? aby si to raz dokázala sama dávať/vytvoriť v svojej rodine. Ale ako prázdny človek toho nebudeš schopná. Tretia možnosť je odísť k ľuďom, kde sa cítiš dobre a ktorí ťa majú radi - babka/ priateľ. Ten dôvod prečo sa u priateľa necítiš dobre, že im závidíš... ja mám pocit, že máš veľa zranení a nespracovaných vecí v sebe a aj keby si chcela, nedokážeš prijať presne to, čo tak zúfalo chceš/potrebuješ. Aj keď to máš úplne pod nosom, nevidíš to. Skús vyhľadať pomom psychológa, psychoterapeuta, lebo sa ti môže stať, že celý život sa budeš pachtiť po teple domova presne na tých miestach, kde NENI a ľudí, čo ti to mohli dať, odmietneš.
V prvom rade by som sa vam chcela velmi pekne podakovat za prispevky.
Este co sa tyka nejakych nedorozumeni.
Mama sa chcela od otca odstahovat davno. Len odkedy brigadujem (od 15tich) vedela, ze keby sa nieco dialo, tak to aj tak sme schopni utiahnut.
S otcom nemam dobry vztah od mala, lebo chcel prvorodeneho syna. Narodila som sa ja. Nezaujimal sa o mna od mala. Ked sa mu narodil syn, tak sa nezaujimal uz vobec. Potom som sa prestala zaujimat aj ja, aj ked som otca velmi potrebovala. Nemala som byt koho "princezna". Preto som si aj tak skoro nasla chlapca. Lebo zcasti mi nahradzoval to, co som doma nikdy nezazila.
Co sa tyka starych rodicov, tak uz mam len starku. Ked som mala asi 10 rokov, zistila som,ze mama ma "frajera". Ked som to zistila, dlho som to dusila v sebe. Ale nakoniec som sa s tym zdoverila bratovi. Lebo to bol clovek, ktoremu som verila najviac. Velmi ma to trapilo.Lenze on o tom povedal babke. Pokladala som toho chlapa za to, co nam rozvratilo rodinu. Otec o tom nevedel. Samozrejme ani babka nechcela, aby mama robila hluposti, tak jej to povedala. Mama sa tak nahnevala, ze si roztrieskala mobil, pol roka sa nebavila s babkou a co je o to horsie, tak ani so mnou. Vobec sa o mna nezaujimala, bola som pre nu vzduch. Bratovi rychlo odpustila, lebo jej povedal,ze som mu to nahovorila ja. Znasala som to velmi tazko. Vzdy som chcela mat idealnu rodinu, taku, ako mali aspon naoko v kazdej rodine. Mala som rozne myslienky...Odvtedy sme sa aj s babkou trochu odcudzili.
A dalsia vec je ta, ze ma pozna ako svoje hodinky..ak tam cez vikend pridem, tak sa ma hned opyta co mi je a ona nevi3 o tom,ze on k nam ide... a mama povedala, ze nech sme ticho..zas by som mala len peklo doma....
Nemyslela som to tak,ze mi LEN opere. Ale chcela som tym povedat,ze mi mamu nenahradi.
Mas pravdu Adria, som tvrdohlava a velmi. Naozaj to neviem ovladat.
A mas pravdu aj s tym,ze v kazdom cloveku hladam to zle, negativne..potom si k sebe ludi nepustam, lebo viem, ze potom mi uz nikto neublizi....
A co sa tyka priatelovej rodiny...ano, nemusim ich..ale aj sa hanbim napisat preco..lebo su rodina, drzia spolu, nehadaju sa..nikdy si nic nevycitaju.. uprimbe priatelovi zavidim,ale nikdy som mu to nepovedala.a tak ked som k nim zla a nepripustam si ich k telu, tak potom necitim to, ze som slaba a ze mi chyba to, co mi chybalo ako decku.
Som rada, ze u nich mozem ostat, ale nerada sa podriadujem...neviem co s tym..ale ked ich tam vidim vsetkych pokope ako sa k sebe maju, tak mi je do placu a nechcem tam byt, necitim sa tam dobre...potom som aj taka na priatela a je to cele zle...rozbila som si vztah kvoli tomu.
Povedal mi,ze on mi inak nevie pomoct ako to,ze pojdem k nim ..len mam pocit,ze ma nechape :( on to nikdy nezazil..
A ten mamin terajsi je cez tyzden mimo SK...a on zije tiez so svojimi detmi aj s jeho byvalou v jednom dome, takze viete, ze mama tam isto nepojde..
Priatelovi napisala, ze my sme velki, my to pochopime..ale ja to tazko znasam....
Obidvaja majú voči Tebe vyživovaciu povinnosť kým chodíš do školy.Takže doporučené dopisy,otcovi oznám číslo Tvojho účtu na ktorý má peniaze posielať,od mamy pýtaj tiež doporučene-spoľahni sa že začne komunikovať okamžite.
tak ako píše adria...
a inak moja kamarátka počas celej strednej skoly bývala u babky,
lebo jej matka si nasla frajera ktorý nechcel jej dceru a matka sa radsej zbavila dcery ako jeho.... kedze zaslepena laskou..
po skole kamoska odisla pracovat na Cyprus, kde jej žije otec...
no a momentálne je uz v USA opatruje deti...má 25r. a má sa dobre..
Ahoj zubkovavila.
Moj prispevok sa ti mozno nebude pacit. Ale si uz dospela....
Chapem ta, ze ti chyba pozornost od matky, mozno spolocne travenie volneho casu, viac lasky, spolocne zdielanie prezivanie zaujem ai z jej strany. Ale zas na druhej strane si musis uvedomit, ze si uz dospela, zrejme sa uz v minulosti medzi vasim putom naviazanim cosi posramotilo pokazilo pretrhlo ai. Porozmyslaj, ci to nie je vzajomne. Ci aj ty jej davas lasku uctu pozornost pomoc oporu. A nielen ze to pozadujes od nej. Akoby si len chcela. Pozadovala. Ale sama nechcela nic dat a davat. Ale takto to v zivote nechodi a nefunguje. Rovnovaha. Ma dat/dal....
Prides mi dost tvrdohlava, akoby vsetko muselo byt podla teba a tvojich predstav (ked pises, ze aj na tvoj podnet matka s vami opustila otca, dalej pises o starych rodicoch - ze babka ti operie ale to je tak vsetko. Sorry. Aj tu akosi len chces a pozadujes. Si uz plnoleta, tak si per sama a mozno aj viac pomahaj starkym. Ty im predsa skor oper, pod nakupit, uprac navar. Najdi si k ludom cestu. Necakaj ze druhi automaticky sa ti budu nukat davat, prosit sa ti. Ver, nie je ich povinnost sa o teba starat a mat ta u seba.
Pises dalej aj dost chladno a nevdacne o rodicoch svojho priatela. Ver. Je od nich pekne gesto pustit si na vikend cudziu osobu, aby u nich byvala ai. Takze chceli ti pomoct, ked to mas doma ake mas. Nemuseli. A oni su doma. Nie ty. Takze je logicke, ze "musis" prijat ich pravidla hry. Ked budes raz vo svojom-tam si tie pravidla ai budes urcovat uz ty sama).
Takze.
Porozpravaj sa pekne slusne s mamou a hladajte navzajom nejaky kompromis. Riesenie. Ze keby aspon piatok-sobotu mohla ostat domacnost bez jej priatela, len vy dve ci aj brat a zvysok dni nech si robia robi ako ona chce. Ze chces mat 2dni aj cas + moznost travit s nou, venovat sa navzajom, poprat si, ucit sa ai. Ako rodina.
Proste hladajte vzajomny kompromis. Neutoc nerozkazuj netrucuj nevyhrazaj sa jej. Si dospela, tak komunikuj, vyjednavaj ai. Hladajte riesenia.
Bud ako som uz vyssie pisala, alebo alternativa ze vsetci spolu. Tolerovat sa navzajom a respektovat. Alebo ona moze ist k nemu ak vobec niekde dotycny byva ai.
Vies. Musis si nieco uvedomit. Pises o matke ze "osamela zena" tak si nasla chlapa. No dievca zlate. Ty si bola este decko ked si si nasla uz frajera a to je akoze v poriadku a mama uz nemoze?? Od 14r mas priatela. Matka, ako pises, aj na tvoj podnet opustila otca. Ale uvedomujes si, ze ty s bratom ste stale cez tyzden prec a ona je sama? Zato ze ma vas-deti, ktore aj tak uz vyleteli ci coskoro uplne vyletia z hniezda rodiny, ju este neodsudzuje byt a ostat uplne a navzdy sama. Ma pravo si niekoho najst. Ty tiez mas predsa vztah. Ale aj tak si zrejme nasla co uz poznala a mala aj prv vo vztahu. Aj ty si davaj na toto iste pozor. Nenajst si "vernu kopiu svojho otca" lebo to zvacsa aj tak takto koncieva
Alebo mas moznost inu. Zacat si zarabat. Osamostatnit sa. Odist z domu, z krajiny ai. Ak chces zmaturovat tak to este ten 1r vydrz, "zatni zuby" a vybuduj si podmienky ako som ti uz vyssie pisala. Ci uz to bude doma, u starkych, priatelovych rodicov, u otca (ver, mohol ocakavat tvoj tatko aj opiciaka ale dieta je dieta. Krv nie je voda. Najst si cestu k sebe navzajom by nebolo od veci. Zaujimave ze brat unho v pohode travi vikendy).
Skus s ludmi viac vychadzat a nehladat v nich iba nepriatelov, zlo, negativa ai. Kazdy ma nieco dobre v sebe. Len to treba najst. Ak si nastavena zamerana len na negativa a zlo, tak ho potom budes vidiet vsade a vo vsetkych, vo vsetkom. Pre svoje vlastne dobro skus zmenit celkovo svoj postoj k ludom. Ak mas zle konfliktne negativne vzhahy s najblizsimi, co potom s cudzimi? Ale aj o tom je zivot. Ucit sa. Chapat suvislosti. Mozno ista pokora vdacnost. Ai
Bolo by dobré si sadnúť, porozprávať sa ;)
Nie vzdy mame to, co ostatni. Prestan snivat o idealnej rodine. Nemas ju. Byt tebou, prestanem sa nicit lutovanim sa. Skor sa zameraj na to, ako mozes svoj zivot sama zlepsit v tych moznostiach, ktore mas. Pobyt u svokrovcov nedopadol dobre, s mamou sa nedokazes porozpravat, lebo ona je cholericka, na babku si sa nahnevala a jedine, co chces, je to, co maju vsetci ostatni. Nemas tak trochu problem ty sama so sebou? Tvoj pristup urcuje vela.
Velmi Ti zehnam, zubkovavila, WHISPERA nepocuvaj, ziadne rozbijanie rodiny, musite to vyhrat. Tvoja mama ma problem, ze si pustila takeho chlapa a dava ho tam, ked nemate pocit domova, to je dolezite, aby s nim bola niekde vonku, nepustala ho do bytu, a vobec nie ked tam ste. Odisli ste od otca. Problem je, ze ste aj daleko, ona je cez den sama (pracuje?), to nevydrzi ziadna zena, ze 5 dni su deti prec a potom len na vikend, hlavne ked odisla od muza. Mali by ste byt zo skoly doma... tazka doba je. bez viery to nejde. Rozbija to rodiny, jednu za druhou. Musite byt doma castejsie, drzat spolu, ale tvoja mama robi zle ,robi chybu ma problem.Uz by ani nedovolia aby otec robil zle a pustila to na deti, ze ste to museli riesit vy.... fakt ti rozumiem, ako si na dne.
musite vyhnat diabla, matka musi zmudriet, musis sa zacat denne modlit. inak to rozbije rodinu, tak ako 90% rodin v dnesnej dobe. jednu za druhou.
jej matka si to ani uvedomovat nebude..pokým sa dievča jedneho pekneho dna nezbalí a neodíde preč....
ale neurob taku blbost ze sa zakvačíš na chlapa..!!!
sama si zabezpeč vlastne byvanie aby si ratala s tym ze ty sa nemáš kam vratit... ja mam vlastné od 20tky a mam pokoj...
