medikamentus dakujem za odpoveď :)
Uvažujem nad tým, že za ním pôjdem
môj vek je 23 rokov, rodina o tom nevie, pretože práve rodina bola tá, ktorá to viac menej zapríčinila, celý život tam boli nejaké nezhody a hádky a ja som mala potom problém so začleňovaním sa medzi ľudí, napriek tomu som bola ale vždy cieľavedomá, čo sa týka školy a práce, no v poslednom období nedokážem poriadne existovať, v škole nemám dobrú dochádzku a už absolútne sa nedokážem sústrediť na písanie práce, ktorú za pár týždňov odovzdávam.
Nemám nikoho komu by som sa mohla s úplne všetkým zdôveriť, ide aj o to, že sa nerada zdôverujem ľuďom s týmito mojimi emóciami (ako povedal psychiater, že sa snažím mať všetko pod kontrolou, pretože som mala ťažký život a musela sa spoľahnúť len na seba), ale už mám pocit že to poriadne vo mne "vybuchlo". V podstate to všetko zapríčinila moja mama, ktorá ma vždy kritizovala a hádala sa, nemala som v nej žiaden pocit bezpečia a príliš som si to pripúšťala.
Mám ešte priateľa, nie sme spolu dlho.V období keď sme sa spoznali, vedela som aspoň ešte normálne fungovať. On je veľmi dobrý a príjemný človek a vážim si ho, rovnako ako aj on mňa, ale mám pocit, že sa mu to bojím povedať, čo si o mne pomyslí, keď beriem také lieky.
Mnoho ľudí ma v živote sklamalo, mnoho "priateľov", nemala som šťastie na kolektív a teraz sa to všetko nejak prejavilo.
