Prečo ženy zotrvávajú vo vzťahoch bez perspektívy?

V bezperspektívnych vzťahoch, ťahajú ich aj 10+ rokov, na prácach v cudzine sa zoznámia s temperamentnými "južanmi" aj keď kultúrne sú obidvaja niekde úplne inde, časté hádky, rodičom na návšteve sa ich hanbia aj predstaviť. Alebo s týpkami, ktorí iba roky randia, reálne nič nemajú, žijú u rodičov v zanedbanom dome, s narušenou psychikou, s problémom s alkoholom, s nervami, na návšteve pri jej rodičoch sa s prepáčením ožerú. Alebo rozvedení so záväzkami, ženiť sa nechcú, deti nechcú.
Faktom je, že tie baby si môžu vyberať, napriek tomu dlhé roky existujú vo vzťahoch, s mužmi, ktorí nemajú ani majetok, povaha zlá ... rozchody, udobrovania, snažia sa ho zmeniť, nepomáha, okolie to vidí, že sa k sebe nehodia. Sú pekné, muž nimi manipuluje, ťahá za nos, z tých vzťahov nikdy nič nebude.
Keby som bol ženou, tak si ja vyberiem vzdelaného, slušného, s perspektívou, napríklad IT, aký by bol rád a ja by som mal kvalitný život. Ja si neviem predstaviť žiť celý život s nejakým magorom, nervákom. Môžu si vyberať a vyberajú si katastrofálne zle.
P.S. Už som v chomúte, o mňa nejde, len ma to zaujíma, prečo sa trápia ... veď môžu mať skoro každého.