Dobry vecer. Mam 18 rokov, zijem v Bratislave, mam priatela, ktory byva v Kosiciach.
Problemom je, ze o rok koncim strednu skolu a budem musiet ist na vysoku skolu (moj priatel si mysli, ze pojdem do Kosic), dospiet a mat novy zivot.
Neskutocne ma to depta a strasne sa bojim odist. Uvedomujem si ze uz mi asi nikdy nebude tak dobre ako mi je teraz a bojim sa, proste vsetkeho. Stale mam uzkosti, uz iba predstavit si, ze odidem prec od nasich a od mojej mensej sestry, ktoru neskutocne milujem a neviem co by som bez nej robila. Sme doslova ako dvojicky. Dalsi problem je, ze priatel je zvyknuty, ze sa venujem iba jemu a ak nie, tak nevedome alebo vedome na mna zacne byt chladny, takze tiez nemozem stale byt so sestrou..
Bojim stratit tu rodinnu pohodu, bojim sa ze stratim kontakt so sestrou. A co ked mi to s priatelom vydrzi iba chvilu? Davam nasmu vztahu nadej, mame aj plany ake-take do buducnosti, ale ak to nevyjde?
Kedykolvek ked nad tym rozmyslam, dokonca aj teraz ma zaplavuje neskutocna uzkost.
Mozete sa mi smiat, ze 18 rocne dievca nevie nic a mozno je to tak, ale prosim usetrite ma toho. Ja viem, ze ono to caka kazdeho a proste mala by som sa s tym zmierit. Asi som to napisala dost chaoticky, ale je toho tak strasne vela ze ani sama to neviem vyjadrit.
Co mam robit, ked mam taky strach? Viem, ze zivot je relativny a premenlivy, viem ze si to musi kazdy skusit. Lenze mna ten strach neopusta, konstantne citim uzkost z toho ze by som odisla od nich, ale zase co priatel? Budem vdacna komukolvek, kto odpise..
Strach z opustenia domu a rodiny
prečo si maľuješ čerta na stenu?? "Uvedomujem si ze uz mi asi nikdy nebude tak dobre ako mi je teraz a bojim sa..." to je čo za blbosť? Má niekto v rodine rakovinu, že to naozaj môže byť zlééé? Ste šťastná, zdravá rodina, to znamená že všetkým členom tejto rodiny môže byť aj dobre a lepšie. Nepredstavuj si, že od nich odídeš, predstavuj a ďakuj bohu, že ich MÁŠ, že ťa podporujú, že tvoje zázemie je krásne, že sa vždy môžeš vrátiť do fantastickej rodiny, že sa môžete navštevovať tak často ako to ide a že to pri návštevách vždy bude super, užijete si to...
Priateľ je v Košiciach. Nerozmýšľali ste, že ty by si zostala v BA a on by prišiel za tebou? Také riešenie je oveľa lepšie. A neni jediné, tých možností máte viac.
Čo máš robiť keď máš taký strach? Odísť na VŠ do Košíc neni to pravé orechové. Tak sa prestaň báť, nie si odsúdená žiť s priateľom tam kde nechceš. Máš slobodnú vôľu si vybrať kde, kedy a s kým budeš žiť. Nájdete také riešenie, aké bude vyhovovať OBOM. Trochu sa postav sama za seba a neboj sa povedať NIE, toto mi NEVYHOVUJE.
Hore hlavu, máš pred sebou úžasný život. Môže to byť ešte lepšie ako doteraz, nie len rovnaké alebo horšie. Len ešte nie si zrelá, silná na niektoré veci. Tak sa do nich nesiľ. Nemáš na to, aby si odišla z domu, nájdi si VŠ v BA a bodka. Problem solved.
No v prvom rade pochybuješ o priateľovi a o vašom vzťahu, preto máš až taký strach. Rodina nie je tak podstatná. Teda neviem ako bývajú ľudia naviazaní na rodinu, ale mne by nevadilo odísť aj na kraj sveta s človekom, ktorý by pre mňa toľko znamenal. Keď nevyskúšaš, tak nikdy vedieť nebudeš. A vždy sa predsa môžeš vrátiť. Síce už nechodia žlté vlaky ale tak :D
Strach by mal asi každý, je to úplne v poriadku...
Vyskúšaj, nič za to nedáš. Ak to nepôjde tak sa vrátiš. Budeš si musieť vybrať medzi rodinou a partnerom. Ale ak je on z KE, tak by som navrhoval kompromis, aby ste išli bývať napríklad do BB, pretože tam je to pre oboch nové prostredie. Ale to len tak na okraj :) On má totiž výhodu domáceho prostredia a tebe ju chce odoprieť. Nie ste na tom rovnako.
