Ahojte. Chcel by som sa zdôveriť s mojim problémom/príbehom a som zvedavý na vaše názory.
Dnes je tomu presne 5 týždňov čo som sa odsťahoval od manželky a 15 mesačnej dcérky, ktorú nadovšetko milujem.
Môj problém začal asi tak pred rokom. V októbri 2015 sa nám narodila dcérka, prvé mesiace boli velice krásne, napriek zdravotným problémom dcérky a pobytom v nemocnici. Časom sa ale pomaly začalo všetko kaziť. Chodil som domov z práce na neporiadok v byte, často som po robote ešte doma upratoval, do tej doby, kým mi manželka nezačala vravieť, že furt len upratujem, ale ja som sa na ten neporiadok nevedel pozerať a strašne som sa hanbil keď k nám niekto prišiel na návštevu a videl to. A tak som prestal s upratovaním, spoliehal som sa na to, že na to bude mať manželka čas počas toho kým dcérka spinká, no nestalo sa tak a ako dcérka rástla, to bolo stále horšie a horšie. Vyhovárala sa na to, že od nej nevie nič robiť. Najviac mi asi vadili porozhadzované použité plienky po byte a často nevyprázdnený nočník. Veľa krát sme sa o tom rozprávali a zmeny neprichádzali. No to je len jedna časť problému. Ďalším problémom bola naša vzájomná komunikácia. Často so mnou rozprávala horšie ako zo psom a to nie len doma, ale aj na verejnosti, proste ponižujúco. Takže behom roka sa to pekne nazbieralo. Snažili sme sa problém riešiť, dokonca ona sama navrhla aby sme skúsili otvorené manželstvo, aby sme si obaja našli niekoho na nezáväzné stretká a tak sa budeme navzájom viac vážiť. No a tu sa objavil ďalší problém. Ja som si našiel priateľku, do ktorej som sa aj neplánovane zamiloval/otvorila mi oči, že si zaslúžim lepší život, viac úcty a lásky, proste niečo úplne iné. Bohu žiaľ si myslím, že dieťa nevie udržať dobrý vzťah. Už niekoľko mesiacom aj dcérka pociťovala napätie medzi nami, keďže sme ju nemohli spoločne uspávať, buď jeden alebo druhý, ale ako náhla bola medzi nami, nevedela zaspať. Posledných pár dní prebiehalo tak, že som na noc odchádzal k priateľke a na druhý deň som sa vrátil domov. Tak sme sa dohodli, že sa odsťahujem a časom uvidíme čo sa ako vyvinie. Ako som už písal, dnes je 5 týždňov čo som preč od manželky a musím skonštatovať, že mi vôbec nechýba a aj po psychickej stránke sa cítim lepšie. Kvôli dcérke je to neskutočne ťažké, niet dňa bez sĺz, ale ja už nechcem trpieť vedľa ženy pri ktorej trpím. Čo si o tom myslíte?
Rozchod s manželkou
Ok ked si nerozumiete ze ste od seba len prosím nech si to vasa dcérka neodnesie... Je to este dieta a potrebuje rovnako matku ako aj otca!!! O nas sa otec nestaral vobec a neodpustila som mu to do konca zivota... a teraz ked som ja sama matkou nedokazem pochopit ako mozu muzi byt taky a vykaslat sa na svoje deti.... urcite sa malej venuj ako najviac vies... chapem ze ti je bez manzelky lepsie ale spomen si ze su ludia co su na tom ovela horsie nez ty ze s nou parkrat si...
ojka a co tam chces zachranovat? manzelka sama navrhla nech si najdu inych partnerov a bolo tam dusno neol stastny... dokonca ani pred dcerou to nevedeli uhrat... podla mna je aj pre to dieta lepsie ked nebyvaju spolu
0vecka - nenanucujem.... len som predpokladala, že sa brali v kostole a vtedy uzatváraš svoje manželstvo pred Bohom.... ak zúčastnení nemali taký zámer - brať si Boha za svedka, tak mi príde zosobášenie sa v kostole ako pokrytectvo.... len pre parádu...
ak to bolo na úrade.... určite by som sa vyjadrila inak. Ako píšem, nechcem morálne kázať a odcudzovať.
Ale už len to, že majú spolu dieťa - už len preto by som mu odporučila zachrániť manželstvo, byť viac trpezlivým a posnažiť sa ešte.... nech má dieťa oboch ako plnohodnotných rodičov - tie väzby sú potom určite iné ako keby sa len navštevovali, resp. pohadzovali na pár dní hore dole, alebo nevideli vôbec....
ojka ja som sa napr bral na urade a nic taketo som nepodpisal a ani nepocul.. neviem preco veriaci musia kazdemu nanucovat tieto veci
.... Ja, X., beriem si teba, Y., za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života. ....
Tieto slová v sebe skrývajú oveľa viac, ako si väčšina z nás predstavuje. Viacerí to berú možno len ako "romantickú frázičku" pri uzatváraní manželstva..... Smutné.
Nechcem tu spustiť nejaké morálne kázania, ale tak tvoja manželka sa očividne (ako tvrdíš), zmenila počas toho, ako sa vám narodila dcérka. Každá žena to inak zvláda a je možno nefér, že si jej vyčítal neporiadok. A možno jej bolo aj ľúto, že si po nej upratoval, lebo si uvedomila svoju slabšiu stránku a preto ťa tak zahriakla.... Ale podľa mňa, ako vám bude dcérka rásť pred očami, tak sa bude toho veľa meniť a myslím, že i k lepšiemu, dcérka si nebude vyžadovať urgentnú starostlilvosť 24 hod. denne. Možno počas toho ako vaša malá spinkala, tak manželka varila, alebo chcela mať tiež aspoň chvíľku pre seba, možno pre oddych.....
Každé manželstvo prežíva hádky, výmeny názorov, či krízy. Ale ide aj o to, či zúčastnení naozaj chcú zachrániť svoje manželstvo alebo uprednostia svoje pohodlie a idú za niečím(niekým) iným.
saq tu uz neni co riesit... po roku poziadas o rozvod a zacnes novy zivot s inou ...
