Ahojte. Chcel by som sa zdôveriť s mojim problémom/príbehom a som zvedavý na vaše názory.
Dnes je tomu presne 5 týždňov čo som sa odsťahoval od manželky a 15 mesačnej dcérky, ktorú nadovšetko milujem.
Môj problém začal asi tak pred rokom. V októbri 2015 sa nám narodila dcérka, prvé mesiace boli velice krásne, napriek zdravotným problémom dcérky a pobytom v nemocnici. Časom sa ale pomaly začalo všetko kaziť. Chodil som domov z práce na neporiadok v byte, často som po robote ešte doma upratoval, do tej doby, kým mi manželka nezačala vravieť, že furt len upratujem, ale ja som sa na ten neporiadok nevedel pozerať a strašne som sa hanbil keď k nám niekto prišiel na návštevu a videl to. A tak som prestal s upratovaním, spoliehal som sa na to, že na to bude mať manželka čas počas toho kým dcérka spinká, no nestalo sa tak a ako dcérka rástla, to bolo stále horšie a horšie. Vyhovárala sa na to, že od nej nevie nič robiť. Najviac mi asi vadili porozhadzované použité plienky po byte a často nevyprázdnený nočník. Veľa krát sme sa o tom rozprávali a zmeny neprichádzali. No to je len jedna časť problému. Ďalším problémom bola naša vzájomná komunikácia. Často so mnou rozprávala horšie ako zo psom a to nie len doma, ale aj na verejnosti, proste ponižujúco. Takže behom roka sa to pekne nazbieralo. Snažili sme sa problém riešiť, dokonca ona sama navrhla aby sme skúsili otvorené manželstvo, aby sme si obaja našli niekoho na nezáväzné stretká a tak sa budeme navzájom viac vážiť. No a tu sa objavil ďalší problém. Ja som si našiel priateľku, do ktorej som sa aj neplánovane zamiloval/otvorila mi oči, že si zaslúžim lepší život, viac úcty a lásky, proste niečo úplne iné. Bohu žiaľ si myslím, že dieťa nevie udržať dobrý vzťah. Už niekoľko mesiacom aj dcérka pociťovala napätie medzi nami, keďže sme ju nemohli spoločne uspávať, buď jeden alebo druhý, ale ako náhla bola medzi nami, nevedela zaspať. Posledných pár dní prebiehalo tak, že som na noc odchádzal k priateľke a na druhý deň som sa vrátil domov. Tak sme sa dohodli, že sa odsťahujem a časom uvidíme čo sa ako vyvinie. Ako som už písal, dnes je 5 týždňov čo som preč od manželky a musím skonštatovať, že mi vôbec nechýba a aj po psychickej stránke sa cítim lepšie. Kvôli dcérke je to neskutočne ťažké, niet dňa bez sĺz, ale ja už nechcem trpieť vedľa ženy pri ktorej trpím. Čo si o tom myslíte?
Rozchod s manželkou
Mesačný princ, že so mnou nesúhlasíš je celkom pochopiteľné. No ja som dieťa rodičov, kde to roky ťahal len jeden z nich a mal milión dôvodov to vzdať. No nevzdal. Dnes je to omnoho lepšie a my deti sme tomu rodičovi veľmi vďačné, pretože máme peknú rodinu. Zároveň aj príklad, že sa oplatí v ťažkých ->rokoch
Mesačný princ, že so mnou nesúhlasíš je celkom pochopiteľné. No ja som dieťa rodičov, kde to roky ťahal len jeden z nich a mal milión dôvodov to vzdať. No nevzdal. Dnes je to omnoho lepšie a my deti sme tomu rodičovi veľmi vďačné, pretože máme peknú rodinu. Zároveň aj príklad, že sa oplatí v ťažkých ->rokoch
Mesačný princ - ten posledný príspevok nebol mierený konkrétne na teba-tvoju situáciu. Prepáč, ak to tak vyznelo.
Ja len že určite sa viac oplatí zabojovať aj cez tie všetky problémy a nefungujúce týždne a mesiace a ...... A keď sa jedná len o dvoch slobodných ľudí - tak je to zasa určite iné, ako keď súčasťou rodiny je už aj malé dieťa. Treba myslieť aj na jeho dobro, predovšetkým.
Fleur-de-lis - súhlas, reálne pozvbudivé slová. Triezve uvažovanie :-)
Mesačný princ - odchod od problémov, od rodiny, aby si ušetril bolesti - tak to mi teda moc statočné na chlapa nepríde. Skôr egoistické.
Fleur-de-lis - nie úplne s tým súhlasím. Zažil som si niečo podobné a ak by som odišiel tak ako zakladateľ témy, tak si ušetrím kopu bolesti.
Radšej som si mal kúpiť psíka, ako sa oženiť :D
Ale na moju obhajobu som sa narozdiel od zakladateľa snažil ďalších 7 rokov. No ak sa nesnaží aj druhá strana, tak je to na dve veci. Zbytočná strata času. No aspoň som sa niečo naučil.
život je krátky nato, aby sa človek trápil
Môj názor je, že je škoda, že ste to vzdali. Očividne ste manželský sľub nemysleli vážne.
Ako ten nápad s otvoreným vzťahom nechápem. Že sa ti pri priateľke otvorili oči, ako prepáč. Každému človeku by sa v porovnaní s manželstvom, ktoré prináša aj veľmi ťažké obdobia, "otvorili oči" v novom vzťahu, ktorý pozná hlavne pekné chvíle a ktorý živia hlavne novovzniknuté emócie (láska to nie je, láska sa prejaví tam kde to ide aj v ťažkých časoch). Je to klam, ktorému si uveril. Žiadny vzťah nepôjde hladko celý život!!! Aj pri tejto priateľke, ak s ňou ostaneš, nastanú chvíle, ktoré si budú vyžadovať trpezlivosť, sebazaprenie, obetu... Alebo prosto pôjdeš opäť za ďalšou, s ktorou to bude jednoduchšie a "otvorí ti oči". Vzťah bez náročných rokov neexistuje.
Vieš, každý tu môže napísať problémy, ktoré má v manželstve a v každom prípade by sa dalo povedať, že to je moc, chodte od toho... Ale proste keď vstupujem do manželstva, tak som si toho vedomá. Aspoň ja som si teda bola. A nikdy si nedovolím pomýšľať na to, že to vzdám, pretože som dala sľub a ten som nedávala do vetra. Sú chvíle kedy potrebujem pauzu, ale nešla by som k inému mužovi, pretože to by bol jasný začiatok konca.
A tomu všetkému je u vás ešte prítomné dieťatko, ktorého zdravý vývoj záleží od bezpečného a stáleho domova. Večne hádajúci sa rodičia nie sú dobrý domov, ale ani rozdelení rodičia.
Tvoja manželka prežívala po zdravotnej a psychickej stránke pre ňu nové obdobie. Zmeny hormónov, prijatie faktu, že nemám čas pre seba ale že tu na nejaký čas musím byť 24hodín pre inú osôbku, nová organizácia času, možno pocity zlyhania...
Proste prežili ste obdobie, v ktorom ste sa pozraňovali a ťažko k sebe nachádzate cestu. Ale toto je realita každého vzťahu.
Obidvaja máte v čom dozrievať, máte sa čo učiť... Utekať od problémov vám nepomôže ani dozrieť, ani byť dobrým rodičom ani dobrým partnerom v novom vzťahu. Naber novú silu, ale nie v klamnom náručí nového vzťahu. To je môj názor....
ojka uplny suhlas... najlahsie je dnes nesnazit sa nic opravit zmenit sameho seba k lepsiemu.... len najst si noveho partnera a vykaslat sa bez vycitiek na rodinu...
ojka ked toto zena navrhne tak uz imho niekoho ma a chce to len zlegalizovat... inak neverim tomu ze zenska s malym deckom ide rozmyslat nad tym ze niekde nejakeho chlapa zbali... bud uz ma alebo nad tym nerozmysla- moj nazor
typická dnešná doba,....ľudia kedysi keď sa niečo pokazilo, tak sa to snažili opraviť/napraviť/zachrániť až do uplného konca
dnes keď sa niečo pokazí, ľudia si radšej kúpia niečo nové/vymenia/nahradia.....snaha minimálna, skoro žiadna....
Pohodlnosť ľudí, egoizmus, minimálna komunikácia...
Ano, ja viem, že jeho manželka mu navrhla veci, aké navrhla..... ale miesto súhlasu mohol s manželkou viac komunikovať, že prečo to cíti ako to cíti, prečo to chce a čo by mohol urobiť, alebo v čom by sa mohli obaja zmeniť, aby nedošlo nakoniec k takejto situáci....
Nekladiem vinu len na jeho stranu.... manželstvo je vždy o dvoch.
