Ahojte, mám 18 rokov a už som celkom zúfala keďže píšem aj sem. Na začiatok poviem, že nie som niekto kto by mal problémy so svojím vzhľadom. Cvičievam, nikdy som nemala problém nájsť si niekoho a oslovili ma aj určité modelingové agentúry. So svojím vzhľadom som takmer spokojná, ale môj priateľ mi znižuje sebavedomie. Ja som veľmi žiarlivá a jednoducho mi to strašne vadí a viem, že mám vnútorný problém so sebou. Nikdy som si nemyslela, že budem mať s týmto problém. Chodíme obidvaja do školy a nech vyzerám ako chcem aj keby vyhrám miss celého sveta vadí mi keď sa obzrie po inom dievčati, keď mi o inom dievčati rozpráva a hlavne keď pozerá porno a pozerá sa na iné dievčatá. Keď mi aj hovoril raz o jeho najlepšom kamarátovi, že si konečne našiel frajerku a povedal mi, že vyzerá celkom normálne aj je celkom pekná tak som ostala bez slov. Pri tom si uvedomujem, že to je normálne ja nemám problém povedať o iných dievčatách, že sú pekné ale som neskutočne moc žiarlivá a ak s tým neprestanem tak viem, že to bude veľmi zlé. Jednoducho mi vadí aj keď pozerá porno a všetko. Aj ja si pozriem ale myslím pri tom na ňom. Neviem ako to má on možno to má tak isto už sa ma to aj dávno pýtal či vôbec pri tom myslím naň ho, takže možno má aj menší problém s tým on. Ale ja nemám problém len s pornom a viem, že mi asi moc niekto nepomôže lebo to je len všetko v hlave a musím si to uvedomiť, ale nech som aká som znižuje mi sebavedomie myslím si, že nie som preňho dosť dobrá aj keď mi každý deň aj keď ma uvidí hovorí komplimenty aká som krásna atď. ale žiarlivá som stále a stále mi ubúda na mojom sebavedomí. Prosím vás o nejaké rady ako s tým mám začať bojovať, nikdy som nemala takto nízke sebavedomie ja som si vždy bola sebou istá aj všetko, ale toto ma ničí.
Priateľ mi znižuje sebavedomie
Mala som iba také krátkodobé vzťahy a nikdy som nikoho nemilovala tak ako jeho. Jeho správanie voči dievčatám prehnané nie je ja mám aj jeho heslo od sociálnych sietí on moje a rozpráva mi všetko. Akurát si ja myslím, že moje sebavedomie závisí od môjho detstva. Od mojich 7 rokoch viem, že môj otec podvádzal moju mamu. Podľa mňa to robí aj doteraz. Pred mamou aj doteraz rozpráva o iných ženách, pozeráva porno videla som jeho históriu a ja som veľmi odvtedy zraniteľná. To je dlhý príbeh ale jednoducho poviem v krátkosti môj otec je neskutočná sviňa v tomto a mama si prešla veľkou neverou a ja som s tým žila 5 rokov a tak isto ma stále urážal a veľmi škaredo ráno som sa ako 13ročná zobudila a povedal mi aká som neschopná pri tom ani nebýval skoro vôbec doma a ani ma poriadne nepozná a žijeme s ním doteraz nepýtajte sa prečo ale aj niekedy teraz aj keď sa veľmi zlepšil sa ma dotkne pretože som kvôli tomu dosť zraniteľná a doteraz sa mi tlačia slzy do očí. A ja môjho priatela velmi milujem a nechcem o neho prísť, máme krásny vztah dáva mi všetko čo potrebujem a dáva mi aj najavo že je pri mne spokojný ale ja si stále namýšlam a všetko čo robil môj otec si prenášam do nášho vzťahu a mám z toho veľké obavy a zároveň mi to znižuje sebavedomie, pretože sa bojím, že je taký istý. Jednoducho si myslím, že aký je môj otec tak taký je skoro každý .
pri minulých priateľoch si ten problém nikdy nemala? K pornu sa vyjadrovať nebudem. Či vzbudzuje žiarlivosť alebo nie, či je človek sám či vo vzťahu, či ho pozerá sám alebo s partnerom, pre mňa osobne je to morálne dno, čiže to nijak obhajovať nebudem. Neviem aké je inak správanie tvojho priateľa. Môže byť, že jeho správanie provokuje tvoju žiarlivosť, ale pravdepodobnejšie je, že tam u teba už pred tým chýbalo zdravé sebavedomie. Byť spokojný s výzorom sa nerovná poznaniu svojej hodnoty. Môžem sa považovať za kočku, ale môžem mať napriek tomu stále nízke sebavedomie. Možno si naoko verím len v úrovni flirtu a nezáväznej komunikácie. No stále môžem neveriť, že niekomu budem dosť dobrá aj keď ma spozná a strávi so mnou viac času.
Ty každú jeho pozornosť a kompliment voči inému dievčaťu vnímaš ako dôkaz toho, že mu nie si dosť dobrá. Buď má naozaj prehnané správanie voči iným dievčatám (z tvojho písania mi to až tak neprišlo), alebo teda je hlavný problém tvoje sebavedomie. Možno sa upraví vekom, kedy si jednoducho po viacerých skúsenostiach začneš viac veriť, možno nadobudneš v dlhšom vzťahu dôveru, že za to stojíš... Čo môžeš robiť teraz je snažiť sa prísť na to, prečo to tak je. Či ťa doma priveľmi obsypali pozornosťou a teraz si prehnane náročná. V čom sa považuješ za menejcennú a prečo (možno niekto koho si vnímala ako autoritu sa o tebe v niečom vyjadril negatívne). Možno si mala pocit, že nespĺňaš niečie nároky (napr. rodičov...). Niekedy pomôže písanie. Také voľné. Nekontroluj sa len píš. Niekedy si vtedy začne človek lepšie rozumieť. Problém sa nedá vyriešiť ak nepoznáme príčinu. Takže nájsť príčinu je prvý krok. Keď už človek má vedomosť o tom, v čom je problém, ľahšie sa v emočne náročných situáciách opäť dá dokopy a preváži rozum. Ale to je samozrejme proces, to sa neudeje naraz, ale postupne. Každým prežitým problémom sa stávame o niečo zrelší, pokiaľ sa o to snažíme.
