Ahojte, pisala som sem uz raz, ked mi diagnostikovali silnu depresiu. Mam 21 rokov, minuly september som nastúpila na ekonomicku skolu, ktora mi nešla - velmi tazka matematika, ekonómia, a ine matematické predmety. Velmi som sa trápila, do konca novembra. menzes nemam doteraz, schudla som 8 kíl, padajú mi vlasy..Pocas Vianoc som sa ako tak dala dokopy, s tym, ze nastúpim od dalsieho roka na pedagogicku. To by ma ovela viac bavilo, a vzdy som to aj chcela. No mama ma velmi podceňuje, stale sa ma pýta ci to je to co chcem, ci sa nebojím tej matematiky, hry na hudobnom nástroji. Ja som bola do dnes presvedcena o tom, ze to zvladnem. No ona zrazu prisla a zacala hovorit ze si mysli ze to nezvladnem. Ze sa jej zdá ze som od strednej zlenivela. A ze nevie vobec co zo mna v buducnosti bude, Aj napriek liekom- som pod vplyvom, som sa uplne zrútila, a mam pocit zase ze som na nic a ze nic nezvladnem. Mam chut sa zabit, nechápem dovod svojho žitia......Neviem co mam robit, prosim, hocikto, poradte :( terapie u psychológa a psychiatra mi nepomáhajú, neviem to aplikovať vo svojom zivote.
Dakujem :(
Podceňovanie, depresie, úzkosť
dakujem pekne za rady. Priateľov mam super, ci brata, kamarátku, frajera, nemozem si sťažovať.
moja mama je dobra, no asi to z nej vyslo ked vidi aka troska sa zo mna za posledne mesiace stala :(... liečim sa na psychiatrii aj u psychológa, kvoli silnej depresii. plne ma mama podporuje, sprevádza, no velmi ma to zabolelo, ked to povedala.. Teraz sme sa rozprávali a vsetko si vydiskutovali. Verim ze sa z toho co nasjkôr dostanem, uz navzdy.. A verim ze budem stale najlepsia dcéra aka len mozem byt :( len uz chcem byt psychicky ok... Najviac si to zelam, a neviem ci vsetko mam pre to este robit.
Nerad to pisem, ale nemas bohuzial dobru mamu. Mama by si mala prva vsimnut, ze sa dieta trapi, chudne a chradne.
Nemas inych pribuznych? Sesternicu, tetu, alebo priatelku? Potrebujes sa niekomu zverit.
Ak nemas nikoho takeho, tak prosim ta chod k obvodnej lekarke-lekarka prveho kontaktu. Vsetko jej povedz a ona ta uz posle napr. na gynekologiu. Tam zacnes a veci sa pohnu.
Nikto ta nemoze nutit studovat co nechces a nikto ti nemoze branit studovat to, co chces. Aj za cenu toho, ze sa odstahujes od matky, budes si zarabat a studovat dialkovo.
Nedaj sa.
Ale zase pozor, nie len sa tým priateľom sťažovať, ale aj ich si vypočuť. Musíš si vedieť aj ty druhého vypočuť.
Treba príjmať, ale aj sa naučiť niečo odvzdávať.
Násjť si priateľov ktorí ťa podporia a nebudu ťa podceňovať, žiaľ keď ťa podceňuje vlastná matka je to ťažké.
Základ je si nájsť partiu ľudí s ktorou si budeš rozumieť a budete mať skvelé priateľské vzťahy kde jeden druhého podržíte.
Psychická pohoda, je absolutny základ.
Veľa ľudí hovorí že sme precitlivelí, že ľudia v Indii a Afrike nemaju čo jesť a žiju a žiadne depresie nemaju, no to je práve tým že žiju v spoločenstvá, kde jeden druhého podržia a vedia že sa možu na seba spoľahnuť.
So samovraždou neblázni, toto nie je dovod na samovraždu, hoci je to hrozné že ťa matka podceňuje, alebo ešte sa s ňou možeš vyzkušať porozprávať že ti nie je príjemné ako ťa podceňuje, a že sa fakt snažíš.
Zvladnes to, ja ti verim ;) :)
