Som tak zúfalá, že sa obraciam do virtuálnej diskusie. Ja mám 69 rokov manžel 77. Naše manželstvo bolo vždy harmonické, takmer bez hádok a tak je tomu dodnes už bezmála 44 rokov. Omnoho väčší problém bol s mojou, dnes už 98-ročnou svokrou. Tá ma ako nevestu odmietala prijať. Neustále ma urážala, ponížovala, znevažovala. Hoci si ma manžel neraz zastal, cítila som sa veľmi zle. Po troch rokoch manželstva to už bolo neúnosné a rozhodli sme sa aj s manželom rozhodli osamostatniť a presťahovali sme sa do vlastného. Neraz keď prišla na návštevu, začala na mňa útočiť a navážať sa do mňa, kritizovala výchovu mojích detí a ohovárala ma pred manželom. Vždy keď odišla, vydýchla som si, že je kľud. Samozrejme, manžela kontaktovala aj telefonický a snažila sa nás rozoštvať, že som neverná, že v čase keď je v práci, vidí ma v meste v náručí iného muža. Všetko sa však zhoršilo, keď si svokru manžel pred 5 rokmi rozhodol nasťahovať k nám a starať sa o ňu. Na dennom poriadku na mňa útoči, frfle, škrieka na mňa a neraz mi skočí do vlasom. Manžel si ma, samozrejme, zastáva, ale ona má svoju hlavu, svoj názor na mňa a útoči. Všetko sa to vyostrilo v stredu večer, keď na mňa začala slovne aj fyzický utočiť pod zámienkou, že som neodhrabala sneh. Manžel povedal, že by to spravil on, avšak svokra si mlela svoje, že jej synovi ťahá na 80-tku, že má zdravotné problémy. Potom som povedala, že ja by som to neskôr teda spravila. Ona však stále útočila asi 4 hodiny. Znova ma urážala, chytila amok a fyzicky ma napadla. Začala ma kvákať, pokúšala sa ma aj pokúsať do ruky a nechcela ma pustiť. Vtom mi došli nervy, neovládla som sa a svokru som mierne postrčila, načo následne spadla a udrela si hlavu. Manžel bol medzičasom počas bitky v obchode, keď prišiel a videl ju ležať na zemi, bol zhrozený. Keď som mu povedala, čo sa stalo, začal na mňa kričať aj on, že som sa nemala nechať vyprovokovať. Zavolali sme sanitku.Ešte predtým než sanitka prišla, vyhrážala sa mi, že pôjdem "do áreštu".
Teraz je v nemocnici, podľa informácií má otras mozgu a nalomenú panvovú kosť. Samozrejme,nechcela som jej takto ubližiť, ale nezvládla som to. Manžel je tiež nahnevaný, rodina zhrozená. Obávam sa, že svokra spraví všetko pre to, aby som skončila v cele, že tam strávim zvyšok života. Čo robiť v tejto situácií ? Ospravedlňujem sa za prípadné chyby, no stále som z toho nie vo svojej koži.
fyzické ubliženie svokre
Ale to znamená, že aj ty musíš mať nejakú vinu na tom aký je medzi vami vzťah. Predsa tvoja švagriná ako píšeš nechodí za svokrou kvôli tebe. Ak by si bola bez viny, prečo by sa nepriateľstvo udržiavalo takú dlhú dobu? Keby svokra videla, že si dobrý človek, postupne by ju hnevy prešli. Tým skôr jej dcéru. Musela si aj ty prilievať olej do ohňa, inak to nedáva zmysel.
Áno, sťažovala som sa na ňu neraz kamaratkám a mojej rodine, ale nie sú priami svedkovia toho, čo sa u nás deje. Samozrejme, všetci spomenutí sú ochotní ma podržať. Manžel nevie na čiu stranu sa postaviť, na jednej žena, ktorá ho priviedla na svet, na druhej žena, ktorá zas priviedla na svet jeho detí. Svokra má ešte dcéru, ale tá je takisto proti mne. Odkedy svokra býva u nás, kvôli mne ju ani nenavštívila.
Ale svedkov toho, že ti celý život ubližovala zrejme máš, nie? Veď iste sú ľudia, ktorí o situácii vedia, tí môžu svedčiť v tvoj prospech ak by išlo do tuhého. Ako sa k tomu stavia manžel? Preberala si to s ním? A čo svokrine ďalšie deti - ak nejaké má - tie sú na čej strane?
Samozrejme, že je to tak, ako som opísala. Ja by som prva útočiť nešla. Na svoj vek má dosť sily. Nie žeby mi ubližila, ale obmedzila ma v pohybe a nemohla som sa ani pohnúť, keď bola na mne zavesená a bila ma. Nie, žiaľ, svedkov nemám, pretože sme v tom čase boli samé dve doma, bez manžela.
Ak máš svedkov že svokra ťa skutočne celý život napádala a ubližovala ti, potom sa nemáš čoho obávať. Závisí aj od toho, čo povie tvoj manžel. Ale ak svokra nezomrie, do cely nepôjdeš. Niekto by musel dať trestné oznámenie, až potom by sa to vyšetrovalo. Otázka je, či všetko čo si napísala je naozaj tak. Či náhodou tam nebola aj tvoja nenávisť voči svokre celé tie roky a či si aj ty ju slovne nenapádala. Neviem si totiž predstaviť ako takmer 100-ročná žena dokáže niekoho ťahať za vlasy a fyzicky mu ublížiť. Veď už musí byť ako para nad hrncom. Musíš sa na vec pozrieť triezvo a vidieť reálne a pravdivo aj tvoju rolu v tom celom konflikte. Lebo ak by to bolo tak ako píšeš, potom tvoj manžel by sa mal jednoznačne postaviť na tvoju stranu a uznať, že svokra je plná zloby a všetko si to spôsobila sama. Otázka je, ako to bolo naozaj a do akej miery nesie vinu na vašich konfliktoch iba svokra.
