Som tak zúfalá, že sa obraciam do virtuálnej diskusie. Ja mám 69 rokov manžel 77. Naše manželstvo bolo vždy harmonické, takmer bez hádok a tak je tomu dodnes už bezmála 44 rokov. Omnoho väčší problém bol s mojou, dnes už 98-ročnou svokrou. Tá ma ako nevestu odmietala prijať. Neustále ma urážala, ponížovala, znevažovala. Hoci si ma manžel neraz zastal, cítila som sa veľmi zle. Po troch rokoch manželstva to už bolo neúnosné a rozhodli sme sa aj s manželom rozhodli osamostatniť a presťahovali sme sa do vlastného. Neraz keď prišla na návštevu, začala na mňa útočiť a navážať sa do mňa, kritizovala výchovu mojích detí a ohovárala ma pred manželom. Vždy keď odišla, vydýchla som si, že je kľud. Samozrejme, manžela kontaktovala aj telefonický a snažila sa nás rozoštvať, že som neverná, že v čase keď je v práci, vidí ma v meste v náručí iného muža. Všetko sa však zhoršilo, keď si svokru manžel pred 5 rokmi rozhodol nasťahovať k nám a starať sa o ňu. Na dennom poriadku na mňa útoči, frfle, škrieka na mňa a neraz mi skočí do vlasom. Manžel si ma, samozrejme, zastáva, ale ona má svoju hlavu, svoj názor na mňa a útoči. Všetko sa to vyostrilo v stredu večer, keď na mňa začala slovne aj fyzický utočiť pod zámienkou, že som neodhrabala sneh. Manžel povedal, že by to spravil on, avšak svokra si mlela svoje, že jej synovi ťahá na 80-tku, že má zdravotné problémy. Potom som povedala, že ja by som to neskôr teda spravila. Ona však stále útočila asi 4 hodiny. Znova ma urážala, chytila amok a fyzicky ma napadla. Začala ma kvákať, pokúšala sa ma aj pokúsať do ruky a nechcela ma pustiť. Vtom mi došli nervy, neovládla som sa a svokru som mierne postrčila, načo následne spadla a udrela si hlavu. Manžel bol medzičasom počas bitky v obchode, keď prišiel a videl ju ležať na zemi, bol zhrozený. Keď som mu povedala, čo sa stalo, začal na mňa kričať aj on, že som sa nemala nechať vyprovokovať. Zavolali sme sanitku.Ešte predtým než sanitka prišla, vyhrážala sa mi, že pôjdem "do áreštu".
Teraz je v nemocnici, podľa informácií má otras mozgu a nalomenú panvovú kosť. Samozrejme,nechcela som jej takto ubližiť, ale nezvládla som to. Manžel je tiež nahnevaný, rodina zhrozená. Obávam sa, že svokra spraví všetko pre to, aby som skončila v cele, že tam strávim zvyšok života. Čo robiť v tejto situácií ? Ospravedlňujem sa za prípadné chyby, no stále som z toho nie vo svojej koži.
fyzické ubliženie svokre
svojim sposobom na sebaobranu mas pravo. druha vec je ale sotit do takmer 100 rocneho cloveka a cakat iny vysledok nez otras mozgu a zlamane kosti. najlepsie urobis, ked sa poradis s nejakym pravnikom. ak uz je to nahlasene, aj tak ho budes potrebovat.
Zabiť by som ju nešla. Čo sa týka témy. Chcela som vedieť, aké mám šance, lebo svokra ma už hodinu dozadu nahlásila a bude sa to riešiť. Manžel sa ju vraj snažil odhovoriť, no nezabralo to. Chcela som vedieť, čo mi za túto "nehodu" hrozí.
Myslím sa že aj táto téma bude uzavretá, lebo sa tu rieši násilne chovanie. Nie je na diskutujúcich posudit, či ste to jedna alebo druhá mala alebo mohla urobiť. No jasne, že nemala. Teraz tu ľudia majú napisat, že je to v poriadku a ty budeš mať čisté svedomie? Muž mal pravdu že si sa nemala dať vyprovokovať, v tomto prípade už neplatí, že čím starší tým rozumnejši. Okrem toho je táto téma verejná a ty si sa vyjadrila, že by si ju najradšej ... Určite to nebude v tvoj prospech, keď si to niekto prečíta. Určite ti uveria, že aká si skvelá nevesta. Mali ste ju dať radšej do ustavu, keď je agresívna.
Samozrejme, neraz ju mám chuť niekde zavratiť, aby som mala konečne pokoj, ale neučinila by som tak, aby som neubližila manželovi a aby som posledne roky života strávila vo väzení, čo mi možno hrozí už teraz.
Mala si staru rovno zadrbat lopatou po hlave a mala by si pokoj aj jej by sa ulavilo , storocny clovek zavadzia uz sam sebe
Mala si staru rovno zadrbat lopatou po hlave a mala by si pokoj aj jej by sa ulavilo , storocny clovek zavadzia uz sam sebe
Prvý krát, keď sme sa videli, povedala mi, že nie som pre jej syna dosť vhodná, že son neohrabaná a že nemám veno. Údajne jej vadilo aj to, že mám, resp. som mala čierné vlasy a hnedu pleť. Že po dedine si rozprávali, že som rómka.
Ale toto mal asi riešiť tvoj muž. Je to jeho mama a keď videl z jej strany tú nespravodlivosť, mal si to s mamou vybaviť raz a navždy. A hlavne ju nebrať k vám domov na starosť. Má predsa ešte dcéru, mohla ju dochovať ona.
A prečo ťa vlastne mala svokra v zuboch od prvej chvíle? Čo jej na tebe prekážalo?
Je mi ťa veľmi ľúto. Tvoja situácia je ťažká a málokto to pochopí. Iní by ju atakovali aj skôr a netrpeli by tak dlho. Si ústupčivá povaha, radšej trpíš ty, len nech je pokoj. Neviem, čo ti poradiť. Na okolie sa nespoliehaj, že ťa podržia. Možno áno, možno nie. Hlavne stoj sama za sebou a netrp kvôli pokoju iných. Neboj, utrasie sa to, až také vážne to nebude aj keby svokra podala trestné oznámenie. Ty máš predsa za sebou čistú minulosť. A nech zváži aj ona, kto sa bude o ňu starať, keď ťa udá. Jej syn, ani dcéra to nebudú (aj keď oni uvádzajú "objektívne príčiny" ). A dcéra - keby tak veľmi chcela navštevovať mamičku, nezabránia jej ani nezhody s tebou. Drž sa a neklesaj na duchu.
Ona ma mala v zuboch už odkedy má prvý krát videla. Dlho som na ňu bola milá, no po 40 rokoch výpadov na svojú osobu by asi nikto neostal nad vecou.
