Caute.Tak bude to dlhe, ale snad si to precitate a napisete co si o tom myslite. Uz dlho s tym bojujem a je cas sa vyliecit.
Liecim sa na depresiu a uzkost od svojich 15.Ale poslednu dobu ma strasne nicia myslienky, premyslanie o situaciach,ktore nechapem a musim ich pochopit, vsetko riesim, az nakoniec zabudnem nad cim som rozmyslal.
Detstvo: bol som tichsie dieta,pamatam si ako som raz mal taky negativny pocit v mladosti, ako keby pritomnost zla.pamatam si ako ma do dorastu otec obchytkaval na intímnom mieste. hraval som futbal, v kolektive som nebol vyrecny a skor utiahnutejsi, ale mal som dost priatelov. Z skolky som utekal,plakal ale nakoniec som ju nejako prezil, v skole mi do islo do takeho 7 rocnika, kde som zacal byt sikanovaní spoluziakmi(nie vsetkymi) hovorili ze ma po skole zmlatia atd.takto ma dostavali do tlaku.Bal som sa velmi.Neskor v 8 rocniku som prepadol stavkovaniu zapasu(gamblerstvo) v 9 ročniku to všetko prepuklo ked som sa z toho sikanovania a prehraných penazí v uzavretom priestore pri pocitaci zrutil a prosil o pomoc.Skoncil som na detskej psychine v hrani(3 mesiace, nebolo to nic moc, boli tam rozne deti, rozne vychovavatelky, ktore svoju pracu nevykonavali ludsky) no prezil som to, aj ked som na rodicov nadaval ze ma tam dali( teraz sam neviem ci som bol naozaj na nich nahnevany alebo len som ich chcel nahnevat), celkovo mi to myslim trochu pomohlo lebo som bol v kontakte s ludmi.Po prichode domov som nastupil na strednu, maturitny odbor, ktory som vobec nezvladol a hned 1.den po nastupe do triedy som bol tiez uzkostlivý, v strachu, klepal som sa, tak postupom casu to zrejme spoluziaci vycitili a sikanovali ma aj tam(buchanie do hlavy zo zadu, posmesky a tak).Strasne som sa tam bal chodit, nakoniec som z tej skoly prestupil na inu na odbor bezmaturitný.Po nastupe tam som bol tiez v podobných stavoch, tam boli zas ale vatsi grazli.Po nejakom case som sa tam nejak udomacnil, nesikanovali ma a prisiel som do reci s pár spoluziakmi.Casom som sa aj sustredil trocha na ucenie ale zacal som so spoluziakmi vystrajat, robit huncustva, zacal som hrat automaty. Ako keby som nabral sebavedomia, alebo ma premohol hnev z toho vsetkeho. Doma som zacal vystrajat,chodil po krcmach,diskotekach, tiez som zacal stavkovat a k tomu aj automaty.Strach z ukradnutých penazí, uzkosti pri stavkach ci zapas vyjde, strach ci ma nenajdu rodicia pri automate(par krat aj nasli, hanbil som sa za seba).Skolu som skoncil v 18-ke s vyučným listom.Po skonceni skoly som bol na absolventskej praxi, tam som bol polroka ale vobec som tam nechcel chodit, nic ma nebavilo pre stavkovanie, na ktorom som bol velmi zavisly.Po jednej zurke na diskoteke som opity povedal ze sa zabijem a tak na mna doma privolali sanitku, ta ma odviedla na psychinu.Tam som sa prebudil a plakal strasne kde som to skoncil, pamatam ze som tam lezal na hrudi nejakej zene ktora ma hladila a vravela ze som jej syn atd. strasne stavy zufalstva,beznadeje.Po tom pobyte tam som si povedal ze nieco musim zmenit, tak som prestal vyhladavat alkohol.Prestal som aj chodit medzi ludi, lebo som sa hanbil za seba.Bol som len doma od 20 rokov az do 24 a stavkoval som na pocitaci( strach,uzkosti,zacarovany kruh stresov,nespavosti).
Nejak som sa z automatov,alkoholu,zlej partie,hlupomyselnosti,stavkovania zbavil.
Ale teraz riesim toto- sportujem,dal som sa na vieru v Boha, chcem s nim zit.Aj viem ze mi Bozia moc pomohla sa z toho dostat.
Ked pridem medzi ludi, mam strach,trasu sa mi ruky, nedokazem sa sustredit,bojim sa pozriet na cloveka, trasu sa mi usta ked sa zasmejem,lica, zacnem sa cervenat a bojim sa co poviem, ci nepoviem somarinu.Som nesmely.Bojim sa aj ze niekoho buchnem, aj ked nechcem, mal som niekedy aj silne nutkanie niekoho kopnut(to uz teraz nemam).Bojim sa ist aj niekde do prace z toho, aj ked velmi chcem pracovat.No bojim sa toho ze sa mi trasu ruky, dobabrem nieco,mam stavy uzkosti a neviem ako zareagujem, bojim sa kontaktu s cudzími ludmi( chcem byt medzi ludmi).
Dalsi problem je, ze som casto doma a stale premyslam a upadam do depresie a uzkosti s myslienok, mam aj take myslienky ako by boli cudzie, ze su take ktore nechcem( zle myslienky-kedze som veriaci, tak aj celkom davam do uvahy ze mi ich dava diabol a tie myslienky ktore su dobre ale nie su moje tak zas si myslim ze mi ich dava boh) nemyslim si to na 100% ale davam to do uvahy, lebo sa velmi tiahnem k bohu a prosim ho nech mi pomoze. Neviem uz ci nemam schizu, ale ziadne videnia ani hlasove halucinacie nemam.
Najviac ma stvu myslienky, ktore ma dostavaju do uzkosti a depresie- riesim napriklad toto(niekedy uplne zabudnem co som riesil ako napriklad teraz, neviem co napisat) proste, ked aj niekde pojdem, tak stale mam taky pocit v sebe nedoriesenych otazok,necitim radost,riesim otazky ci su dolezite, ci by som mal ich vyriesit, ci som normalny, rozmyslam aj ci ma riesia ludia, ci co poviem beriem vazne. Napriklad ked dam fotku na socialnu siet, ci je to preto ze sa chcem pacit ludom alebo to dam len tak. Poviem si ze som to dal preto lebo len tak ale myslienky mi hovoria ze preto lebo chcem byt krasny v ociach inych. Alebo nechapem velmi ako keby zivot, pridu mi niektore veci cudne, ako keby som sa chcel ubezpecit ze som normalny. Zacarovany kruh mysle.Niekedy predtym som sa bal ,ci ma niekto nezbije, aj ked som uz nechodil vonku, ale teraz uz to nemam, lebo zijem slusne a nikto ako keby nemal dovod mi ublizit.Mal som aj strachy ze napr.moje spermie sa nejak dostanu rukami niekde kde sa k tomu dostane moja sestra a otehotnie.Tak som si dlhsie umyval ruky......aj ked som sa vam vyspovedal, tak stale nebudem mat ten pocit ze som povedal vsetko...a aj ked urobim nieco dobre stale nemam pocit ze som dobry, ako keby som si aj v tych myslienkach musel dokazat ze som dobry.
Cize teraz po tom vsetkom riesim len tie myslienky( docielit ako nepremyslat a uspokojit sa bez toho) a druhu vec ako sa zbavit uzkosti, aby sa mi netriasli ruky a vystupoval pred ludmi, vedel oslovit ludi bez strachu.
Mam azda vaznu poruchu ako schiza alebo nieco take?
Dik vsetkym ktori to precitali a ktori mi napisu.
Inak ked sportujem a som v hre, tak ziadne myslienky nemam a som v pohode.
Moj pribeh-som na tom zle?
len tak ma napadlo, kedze si na tomto fore, tak som myslel ze tiez mas nieco, pomohla si mne, pomozem tiez tebe ak bude potrebne.
si mily, ked ma nieco napadne, napisem, neboj:D
dakujem ti za pomoc, tebe nejako pomozem sportovkyna?
neboj sa, iq mas v poriadku / about two-thirds of all test-takers obtain scores from 85 to 115/ ostatne je tiez v poriadku, tak sa nicim zbytocnym nezatazuj. keby ti vyskocil problem, tak sa objednaj u psychologa.
no to hej športovkyňa...mna by len zaujimalo zo vsetkeo najviac ci som normalny, ked som uz toto vsetko prežil a toho všetkeho som sa dokazal nejakym sposobom vzdat a to vsetko poprezivat....dnes som mal celkom fajn den, mozno preto ze som bol cely den prec...zas ma ale trápi trochu moje IQ (kolo 100) ale to mi ani nejak extra nevadi.
sportovec, take myslienky napadaju kazdeho raz za cas, toho by som sa vobec nebala, kludne sa zamyslaj aj nad tym. ja si napriklad tiez malo pamatam z detstva, aj z minulosti, lebo vobec nepremyslam nad tym, co bolo a ani fotky si absolutne neprezeram. riesim len aktualne dnesne veci, pocity, problemy. ale obcas sa mi vynori, ze preco sa nad tym vobec nezamyslam, ze urcite kazdy spomina atd. niektori vedia popisat snad den po dni ako zili, co robili. ja vobec.
Rozumiem ti, ale vies co je dolezite? Zistit vcom je ten problem. Ako iste vies u psychača sa ta pytaju priam na vsetko, snazia sa zistit od uplneho zaciatku, co sa vlastne s tebou deje. A to je dolezite aj u teba aby si to zistil, a potom radikalne tu vec zacal riesit. Mna ked nieco trapy, zvycajne to načarbem do nejakeho zosita alebo dennika, tak si odpovedam, a pisem svoje myslienky. Rozumies, ak si ich napises a precitas, potom mozes o tom uvazovat ako o cudzej myslienke co je len na papieri. Skus vzdy ked uvazujes o tom ci si v poriadku , spomenut si na veci kedy bolo vsetko OKej a ty sibol len nprmalny chalan co chce zapadnut...
Ono ja s rodicmi zijem,normalne sa rozpravame, pomahaju mi, no nejak ako keby som sa hanbil objatit ich.,,,,ako som spominal, trapia ma hlavne tie myslienky, aj teraz rano ked som sa zobudil tak rozmyslam o banalitach ako to ci si nedokazem alebo nechcem spomenut na detstvo, ze by to normalni ludia mali pochopit, ako keby tie myslienky ma smerovali utvrdit sa v tom ze nie som normalni,mozno sa prilis bojim o to ci zmyslam ako ostatni ludia...rozmyslam proste ci rozmyslam ako normalny......
to som si aj ja povedala, ze ten otec bol urcite spustac a hlavny problem :( no co uz teraz s tym, nic. nema cenu negativne nanho mysliet a dusit sa tym dalej.
A co tak pokusit sa odpovedat na tie tvoje otazky. Skus tomu venovat svoj cas a ak chces podel sa o ne. Tvoj pribeh je tazky a verim ti, ze si to nemal lahke. Prepac, ze to spominam, ale myslim si, ze to co sa dialo medzi tebou a otcom bol ten najvacsi spustac. Znies ako clovek kto nemal zakorenenu muzsku autoritu. Neviem ci si ma pochopil. Ale dufam, ze ano. Viera. Je krasne ako sa upinas na presne toto. Mna z debky vascinou tiez dostane prave toto. Ale davaj si pozor aby si to v podstate ,, neprehanal'' ... tvoje myslienky su len tvoje... Ukryvas v sebe silneho muza a cloveka, ktory si presiel vela zlych veci, ale ver, ze to vsetko ta posuva kdesi dalej a dalej aby si objavil a prekonal sameho seba. Bud silny a odvazny. Divoky v srdci :)))
