Ahojte. Chcela by som Vas poprosit o pomoc. Viem, ze takychto tem je tu asi vela, no musim sa tu zverit aj ja. Mam neskutocny strach z rakoviny :( Mozem si aj sama potvrdit, ze som z toho uz asi psychicky chora. Vsetko to zacalo v auguste 2016, kedy znama zomrela na tuto chorobu. Den jej pohrebu, som sa tam vlastne ani nedostala. V aute bola na tuto chorobu tema, a v mojej hlave sa zacali tvorit myslienky, co ak ju mam tiez? Zacala som mysliet velmi negativne, a z tych myslienok mi prislo zle a tak som ostala v aute a na pohreb som nesla. V minulosti som s tym mala tiez problemy, no stale som sa z toho nejako dostala. Mam 17 rokov, a tymto si fakt nicim vsetko :(
Na novy rok som si dala predsavzatie mysliet pozitivne, no vobec sa mi to nedari. Myslim na to takmer stale. Ja viem, ze sa zbytocne stresujem, no moje myslienky to neovplyvni. Obcas, ked pozeram nejake serialy/filmy, tak na to uplne zabudam a som v pohode. Ono je to vlastne tak, ze ja som v pohode, az pokial moje myslienky nezabludia tam kde zabludia :( mam viacero fobii, fobiu z krvi, pavukov, atd.., ale z nicoho taku ako z tohto.
A co je asi najhorsie je to, ze akonahle ma nieco zaboli, ja sprosta si to zacnem googlit, a samozrejme, vsetko nasvedcuje tej chorobe.. potom som v strese, je mi zle. No nakoniec mi vzdy nic nieje, a vsetko je len v mojej hlave.
Strasne ma to obmedzuje. Ked som v skole, vobec na to nemyslim, a som v poriadku. Podla toho som usudila, ze potrebujem byt velmi socializovana/ aj ked som nikdy nemala rada vela ludi. No takmer stale niekam chodim s kamaratkami, utlacam tie myslienky, no do mojho mozgu sa zas dostanu.. vedela som, ze toto nie je vychodisko, a potrebujem sa z toho dostat sama, jedine tak si pomozem.. Vzdy ked mi nieco bolo, povedala som to mame a nenapadne som sa jej snazila naznacit co si myslim ze mam, ta mi vzdy povedala, ze to nic nie je, ze ma to prejde, dala mi tabletku..(vacsinou to bola bolest hlavy atd..). Povedala som jej to zas, a povedala mi ze sa nicim a bude najlepsie ked navstivim psychologa/psychiatra. Nebudem klamat, zopar krat som nad tym premyslala, no prislo mi to trochu prehnane, aj ked nie velmi, no nie som pripravena sa niekomu zdoverit z oci do oci, proste zatial to nedokazem, no nevylucila som tu moznost. Preto som tu, pytam sa Vas, ci nahodou niekto nemate s tymto skusenosti, ci ste si tym uz nepresli, a co vam pomohlo.. :( obcas ked na to myslim privelmi, pride mi zle a toci sa mi hlava.. viem ze si to sama vyvolavam.. a vzdy po tom si poviem, ze uz koncim s tymito myslienkami a budem zit ako kazdy normalny clovek, no po par hodinach ma to ajtak prejde.. som bezmocna :( nechcem sa z toho zblaznit.. k tomu mam aj panicky strach z nemocnic, tie priestory ma uplne nicia.. vzdy ked som co len na poliklinike, zacnem pocitovat uzkost, nahovaram si rozne blbosti.. a to ani nehovorim co robim ked mi beru krv... viem ze som mozno detinska, no fakt je to nieco co mi nesedi, teda nieco z coho mam strach.. robim vsetko pre to, aby som bola tak ako tak v poriadku, denne pijem zazvor, jem ovocie, zeleninu, uplne som odstranila z jedalnicku vsetky sladkosti.. popravde po skonzumovani niecoho zdraveho mam dobry pocit. Je to nieco co mi pomaha.. ale preboha ziveho ja uz takto nemozem zit, moje myslienky su kazdu chvilu na tom najhorsom, vzdy ked sa nieco deje tak pozeram sa na najhorsie scenare, proste neda sa to.. vela krat aj ked som s rodinou, zabudam na vsetko a citim sa fajn.. a viete co som robila cele sviatky vratane Vianoc? To, co robim takmer kazdy den od augusta. Priznam si, nie som v poriadku. Ale citim, ze nieco mi dokaze pomoct.. ze niekto kto si tym presiel mi da nejaku radu ako to spravil a ja budem zas v pohode.. niekedy mam v hlave obrovsky boj kde si vravim ze som blazon, kricim po sebe aby som sa spamatala a neskoncila na psychiatrii, proste je to hrozne..
Prosim vas velmi, dajte mi nejaku radu ako sa vazne spamatat :( ja takto uz nevladzem.. dakujem kazdemu kto si to precital do konca.
