Mám chvíle kedy som úplne v pohode potom sú chvíle kedy kricim o pomoc , ale nikto ma nepočuje . Kricim a kricim bolesť za bolesťou a ja nestiham ..Mám pocit , že som sama tak strašne sama pozerám na svoj odraz v zrkadle a nespoznavam ho. Nespoznavam samu seba . Toľko rán z každej strany a ja im nestihla čeliť .Všetci odišli a ja stojím uprosted utesu sama . Skočiť alebo neskocit? Nechali ma tam stáť samu . Pozeram na tu hĺbku mojich rán snazim sa predstierať šťastie a tak bolesť skryvam za usmev lenže moje vnútro je rozbité na milión dielov z každej kazduckej strany . Ako mám este niekomu veriť? Je to absolútne nemožné . Cit je vo mne stale , ale hlboko veľmi hlboko potlaceny pretože mať city znamena byť zranitelny. .A takto sa citim niekolko krat za den sa mi striedaju nalady .
Netusim co mi je
Psychológ je dobrý nápad, keď sa cítiš sama a nemáš sa komu vyrozprávať a cítiš potrebu sa vyrozprávať a nemáš sa s kým porozprávať. Hlavne sa vyhni psychiatrom, lebo tí len predpisujú zbytoče vysoké dávky liekov (biznis ich k tomu núti, ale sami by ich nežrali!!!) a snažia sa dosiahnuť, aby sa ľudia stali závislými na tých liekoch. Snaž sa trošku pozitívne myslieť, zapni si telku, pozri film, vypočuj si obľúbenú hudbu, alebo sa daj na čítanie kníh... a tak... To, že je človek niekedy smutný, niekedy nešťastný... to je normálna ľudská emócia a nie dôvod na branie ťažkých psychiatrických liekov!!!
..
To mi je ľúto, že si smutná a nešťastná. Prajem ti veľa príjemných pocitov. Neviem, či brať lieky je to najlepšie. Ja som bral rok antipsychotiká, lebo som si myslel, že mám sluchové halucinácie, kým som neprišiel na to, že to sú len hlasy, ktoré idú od susedov.
-------------------------------------------------
A čo sa týka toho rozvodu, ani sa nerozvediem a ani sa k nej nevrátim.
Kazdu jednu odpoved si cenim :)
chod ku psychologovi... je ich dosť...
