Ahojte,blbe komentáre si nechajte pre seba chcem sa spýtať keď zjem 4 balenia neurolu,paralenu,ibalginu,citalecu môžem zomrieť?alebo čo potrebujem zjesť aby som zomrela?
Predávkovanie
A čo keď sa tvoja sestra uzdraví? Však dnes už vedia lekári človeka z takých problémov vysekať. A keď sa zabiješ, tak potom budeš plakať, že nemôžeš byť so sestrou?
Nebaví ťa nič, lebo si si ani nič nenašla, čo by ťa bavilo. Tak použi trochu rozumu a uvidíš, že budeš šťastná.
Nemyslím si že po smrti by ma niečo zle čakalo.Proste odídem a je koniec utrpeniu.Zomreli mi rodičia pri nehode rozišiel sa somnou priateľ po 6 rokoch sestra ma rakovinu,toto je život?toto je tryznenie
sjuziee22: Verím, že maš veľa problémov a tak ale snaž sa nejak nemyslieť - reps. najsť niekoho komu budeš moc dôverovať (priateľa - proste nejaku spriaznenú dušu) + nejaku záľubu (fotografovanie, maľovanie alebo niečo pod.) vďaka čomu by si na niečo take nemyslela
Ver tomu, že ja tiež nie som bez problemov (mam ich viac než dosť) ale na niečo take nepomýšľam
sjuziee22 - bella21 má pravdu. Keď veríš v Boha, tak ju poslúchni, ak nie, tak neviem. Ja som kresťanka a žijem život ktorý ma nebaví, psychické problémy, kvôli niečomu, čo som nedosiahla a neviem si bez toho predstaviť bezstarostný a šťastný život. A pochybujem, že sa z toho niekedy dostanem. Trpím kvôli tomu každý deň, priznám sa, že nedávno som prestala plakať. Nenávidím sa pre svoju extrémne plachú, introvertnú povahu. No už len kvôli tomu, že verím v Boha, ktorý mi dal život, ktorý mám žiť a nie zničiť si ho samovraždou, by som si NIKDY na život nesiahla. Viem a verím, že posmrtný život existuje a že za samovraždu by som šla do večného zatratenia. To čo Boh dal, si treba vážiť, nie zahodiť, ako špinavú handru. Ešte rad... Ak si veriaca, porozmýšľaj nad tým, ak nie je to na tebe.
To čo som tu napísala nie je sranda, myslím to vážne.
Porozmýšľaj o tom. Veľa šťastia v živote.
Keď o tom uvažuješ, asi veríš tomu, čo nie je pravda - teda tomu, že sa Ti už nedá pomôcť. Že to nestojí za to, ísť hľadať pomoc. A že to skončíš, ak ukončíš život a budeš mať konečne pokoj. Ak by Ti niekto povedal, že aj po smrti budeš trpieť oveľa viac ako na zemi - a to práve pre samovraždu - zmenila by si svoje rozhodnutie skončiť to? Lebo telo si síce zabiť môžeš, ale svoju dušu nie, tá je nesmrteľná.
Mala by si si byť 100 %-ne istá, že samovraždou pôjdeš do lepšieho. Lebo nemá zmysel dostať sa z dažďa pod odkvap. Chceš čo najbezbolestnejšiu smrť a čo utrpenie po nej? Utrpenie práve kvôli samovražde, ktorou povieš nie životu a Tomu, kto ti ho dal. Toho sa nebojíš?
Hľadíš na Tvoju súčasnú situáciu z ľudského pohľadu. Asi neveríš, že existuje Boh, ktorý Ti daroval telo, stvoril Tvoju dušu a že po smrti - či už prirodzenej alebo po samovražde - prídeš k Nemu. Aké bude toto stretnutie? Tu na zemi je všetko do času, či už radosť alebo trápenie, tam po smrti je večnosť. Večnosť, ktorá nikdy neskončí. Nie sto rokov, tisíc, milión rokov, ale miliardy miliárd rokov a po nich ďalšie miliardy a tak stále dookola a konca nikde. Rozmýšľaj .. Aby si po smrti neľutovala, že si radšej mohla ostať žiť na zemi.
Skús napísať, prečo sa chceš zabiť. Riešenie určite existuje, len ho pre svoju bolesť teraz nevidíš. Ešte môžeš byť šťastná v živote, daj si šancu.
pod k niekomu na navstevu, ked nechces byt sama
alebo si spievaj s radiom
a nevymyslaj, za to ze je blby silvester!!!
Skús to zapiť aspoň litrom niakého tvrdého alkoholu a dobre bude :)