čo to so mňou je???

na svk malokto robi pracu ktora ho bavi.
vsetci pracuju aby mali prachy tak musia ci chcu ci nechcu robit
taky je zivot..

tarapaca, najskôr by som trošku polemizovala. Keby bolo u nás "tolko zaujimavej, lakavej prace", asi by mladí ľudia od nás neodchádzali a nerobili v zahraničí práce pod úroveň ich vzdelania a schopností. A je ich naozaj dosť. Taktiež by asi mnohí na Slovensku nepracovali za plat nedosahujúci ani 400 eur.nĎalej si myslím, že nie sme všetci na tom povahovo a intelektuálne rovnako a veľa ľudí by bolo šťastných, keby mohli zotrvať dlhodobo v jednej práci, čo dnes tiež nie je jednoduché.
S prihliadnutím na obsah ale aj formu príspevku zakladateľky témy by som jej poradila to, čo si si už prečítala. Nemyslím si, že mám patent na rozum. Iba sa snažím poradiť na základe mojich vedomostí a životných skúseností.

ehm, ale to, ze zacnes niekde pracovat, neznamena ze tam musis zotrvat ako nasi rodicia a prarodia a pra pra takmer cely zivot. ved je tolko zaujimavej, lakavej prace, oplati sa zmena, hlavne pokial nemas co stratit

Vieš, otaznicek 123, z toho, čo si napísala, si myslím, že Tvoj problém nie je práca, ale vzťahy a mimopracovný čas.
Práca v samej svojej podstate nie je to, čo nás baví, ale to, čo nás živí. Je iba skvelý bonus, ak nás práca aj baví a napĺňa. A Ty ani nevieš, vo svojom veku, čo by Ťa bavilo.
Ja by som Ti asi poradila zostať pri práci, na ktorú si si zvykla, a v ktorej si ako-tak spokojná a všetky svoje sily sústrediť na to, čo budeš zažívať mimo ňu. Tam si hľadaj to, čo Ťa baví, napĺňa, buduj vzťahy. To Ťa urobí šťastnou. Budeš sa tešiť nie do práce, ale na to, čo Ťa po nej čaká.
Prajem Ti veľa sily a šťastných rozhodnutí.

Ahoj otaznicek. Z tvojho pisania mam pocit, ze okrem toho, ze si osamela a mas oracu, ktora ta nebavi, tak si aj take nesmele dievca, samotarske. Myslim si, ze ta ani doma nema kto podporit, lebo ta asi nechapu. Mam taky pocit z teba- nemas nahodou socialnu fobiu?

neboj sa zmenit pracu, tym zacni. a s tou vs tiez ked mas chut, tak sa kludne prihlas, nepodcenuj sa. neviem ci chces na denne. pracu mozes menit ako pise angel demon aj kazdy mesiac, rob, co ty chces, aby ta bavilo, naplnalo, nieco ti snad sadne. a ked si zvladla s disgrafiou strednu, zvladnes aj vysku, tam si skor najdes aj kamaratov. viem, ze je tazke si nejakych najst. drzim palce.
odchod z domu ti tazko radit, ked nevieme nic blizsie, ci je to ozaj hrozne, ci mas peniaze a chut ist niekam inam, mozno internat na vyske by to zmenil.

musís si urcit priority..... ja som nevedela vydrzat doma v psycho podmienkach, tak som sa hned po robote zamestnala bez rozmyslania ci ma to baví... v 22 som si zobrala uver a kupila byt... 6 rokov som robila jednu prácu.... potom sa niečo zlomilo , mala som toho dost a zmenila som.... a kedze som toho roku menila robotu kazdy mesiac! len tak...skusala som... tak mi netvrd! že sa "nedá" ...!

No áno, je zvláštne, že za každým problémom dáš smajlíka, aj keď ja by som ich tam určite nadávala. Možno sa snažíš odľahčiť situáciu alebo tak, no neviem.
No to je najhoršie. Práca je na riť, ale si zvyknutá robiť to, čo robiť nechceš. Nemáš asi motiváciu ísť na nejaký poriadny konkurz a neúspechy ťa odrádzajú. Nemáš ani nikoho kto by ťa tam dohnal(ja sa teraz snažím moju blízku dohnať, lebo má ten istý problém).
Radím ti, nezostávaj v otrasnej práci, ktorá ťa vôbec nenapĺňa, z ktorej nemáš žiadny dobrý pocit. Typujem, že plat tiež nebude nejaké krásne čísielko, lebo to by si mala aspoň jeden pekný dôvod zostať. Ty nemáš žiaden dôvod, ale z neznámeho dôvodu zostávaš. Si mladá, tak prosím ťa hľadaj a skúšaj, hľadaj si takú prácu, ktorá by ťa bavila. Nepozeraj na plat(viem, je to dôležité), ale radšej pozeraj na to či ťa to bude napĺňať. Zarábaj a odkladaj si. Počúvaj, život je len jeden, tak si ho nepremárni prácou za pultom, ktorá ťa vôbec nenapĺňa. :-) Prácu si hľadaj popri práci a ak získaš dobrú a istú prácu, tak až potom odíď, neunáhli sa, že dáš výpoveď a až potom začneš hľadať nejaký ten džob. :)
No čo sa týka odsťahovania od rodičov, tak sa neodsťahovávaj, keď nemáš kde, nemáš našetrené a nemáš ani bývať s kým. Lebo to ti neprospeje. Šetri si peniaze. Medzi prácou sa začni zoznamovať. Choď do mesta...nejakých známych mať musíš. Čo bývalí spolužiaci , susedky s ktorými si rozumieš, rodina, bratranci sesternice....? A k tomu bývaniu. Nie je nutnosť sa odsťahovať preto, lebo už by sa patrilo. Keď na to budeš pripravená, tak sa nebudeš vypytovať, že kedy sa odsťahovali iní, ale sama zdvihneš zadok a odpochoduješ, lebo to tak budeš cítiť. :)
Máš ešte čas. Hlavne nestrácaj nádej a nenechaj sa odstrašiť neúspechom, lebo veď na chybách sa človek učí nie? Niečo ti nevyjde? Nevadí, postav sa na nohy a začni odznova, ale poučená z predošlých chýb. :-) Zapracuj na vyjadrovaní, aby si na konkurzoch nepohorela(nemáš zle vyjadrovanie, ale niektorým robí problémy práve to), vyzeráš byť milá, zapracuj aj na výzore, aby si pôsobila prívetivo. :) Na konkurzoch to oceňujú. :) Veľa šťastia.
Držím prsty. :)

"Čo to so mňou je?":-) To akým že nárečím ty dievča rozprávaš? A toľko smilikov? Však to už ti aj ja začínam závidieť:-)
Ja ti poradím, choď aj naďalej do tej odpornej práce (work sucks) a popri tom rieš niečo perspektívnejšie, na čo už musíš prísť jenom sama.