cawte. ma niekto podobne skusenosti prosim? mame nasu dvojrocnu dcerku v stave po 13 dnovovom umelom spanku koli akutnemu zlyhaniu pluc ....ked sa plucka dali dokopy tak ju po 12 dnoch zobudili ...tyzden po sa len hmyrila nevydaval zvuky rozhadzovala riukami nohami a pozerala len hore s rozsirenimi zrenickami... teraz na konci druheho tyzdna po prebudeni uz placka krici a mrmle a zacala pozerat centralne a ma akoby zachvaty zurivosti abstinencne kedy sa trha a lomcuje a potom zase chvilu kludu... moze to byt take dlhe budenie z umeleho spanku s takymi abstinencnymi priznakmi lebo sice nas vnima ale este nieje uplne pri vedomi ...? dakujem...
umelý spánok - zobúdzanie
manning
JulkaP
Dobrý deň. Môj starší brat je teraz v nemocnici a začal sa tiež takto dneska prebúdzať z umelého spánku. Keď sme ho boli ja so sestrou navštíviť, tak tiež sa metal, točil hlavou s pootvorenými očami kde kade, ako keby sa pokúšal zobudiť alebo niečo podobné. Plus aj prístroje pípali, to nás tiež strašilo, že či je všetko v poriadku.
Vzali sme si to osobne, lebo je v nemocnici kvôli pokuse o samovraždu. Skočil zo siedmeho poschodia. Prečo konkrétne nevieme, máme dve teórie. Jedna že sa tak proste rozhodol, lebo že život nemá zmysel (mal so mnou také rozhovory, aj som ho odhovárala od toho. Ale že v iné dni sa zdalo, že je všetko v poriadku, aj si robil plány do budúcna, tak som si myslela, že si to rozmyslel. Aj v deň keď sa to stalo, tak sa nezdalo, že sa chce zabiť). Druhá, lebo že klopal sestre na dvere (možno, ani to nevieme) a že ich neotvárala (nepocula ho), tak si zmyslel, že ho nenávidí a skočil. Jediné čo naisto vieme je, že odkedy vysadil lieky na schizofréniu (je schizofréniu), tak sa mu tá schizofrénia pomaly vrátila naspäť a z choroby sa zrejme dopracoval k myšlienke na samovraždu. Skúšali sme ho viac krát ešte pred tým prehovoriť, aby bral zase lieky, ale nepodarilo sa bohužiaľ.
(poučenie do budúcna, neviem kto všetko bude čítať môj komentár... treba kontaktovať psychiatra alebo urobiť niečo podobné. Ak má niekto podobnú skúsenosť, neodkladajte to. Z toho čo nám bolo povedané, tak schizofrenici majú skreslené vnímanie reality a nedá sa veľmi spoľahnúť na ich úsudok. Nebude to vôbec pekné a nikomu nevyčítam, keď niečo také prehliadne/odloží bokom s nádejou, že sa to spraví samo bez drámy. Ale bohužiaľ to treba)
No skrátka, po tom všetkom sme sa vtedy v nemocnici zľakli, že sa metie, lebo nás tam nechce. Alebo preto, lebo sestru tam nechce. Sestra má stále strach, že skočil kvôli nej (aj odpadla na mieste, z ničoho nič).
Bohužiaľ ani nám nikto nevysvetlil dôkladne čo sa deje. Že či sa tak metie lebo proste sa metie, alebo preto lebo reaguje na nás. Povedali nám len toľko aby sme to brali ako normálnu vec. Aj nás posmeľovali, že sa s ním môžeme rozprávať a hladkať ho (resp. po tom odpadnutí už len mňa prehovárali, báli sa, že sestra zase odpadne a udrie sa), ale že sa nám zdalo, že sa zakaždým len snažil budiť, tak sme sa zľakli, že to len zhoršujeme. Nehovoriac o tom, že má viaceré zlomeniny, a vidieť ho metať sa taký dolámaný nás strašilo ešte viac (že či si neubližuje).
Ako inak ďalej prebiehala liečba/zobúdzanie? Spomínala prípadne dcérka, že či vás počula?
A samozrejme najpodstatnejšia otázka... Ako sa má? Dúfam že dobre ?.
P.S.: sorry za taký dlhý koment. Mám potrebu aspoň takto anonimne porozprávať svoj príbeh, že buď nájdem niekoho s podobnou skúsenosťou, alebo niekto iný bude potrebovať si vypocuť moju skúsenosť.
jedlicka
je to smutne, co musite zazivat, ale smutne je aj to, ze vam to lekari nevysvetlia
