Ahojte, mám problém, už asi pol roka trpim záchvatmi prejedania ale nevraciam- skúšala som to, ale nikdy to zo mňa nevyšlo, preto užívam konske dávky fenolaxu (najvyššia dávka bola 25tbl, teraz cca 15tbl). Počula som, že by to mohla byť atypicka bulímia. Celé leto som bola nastavená na systém, kedy som sa prejedla len cez víkendy, keď som bola sama doma, ale potom mi to nestačilo a neskôr som začala nakupovať hory jedla aj cez týždeň, kym bol priateľ v práci a už po ceste domov som to všetko do seba natlačila a dala si fenolaxy. Teraz keď začal priateľ robiť trojzmenky som si zas vytvorila iný rezim a to vstavanie o 4 keď priateľ vstáva na rannú, spolu sa naranajkujeme a ja sa dotlacim jedlom, ktoré mám poschovávane po byte (v kabelke, v šatníku, v stolíku apod.) potom idem do obchodu, natlacim sa cestou na autobus, potom ešte na zastávke dojedam. Priateľ príde z rannej, naobedujeme sa, ja idem variť večeru a počas varenia si najprv neberiem ja, potom sa najeme spolu s priatelom a keď odíde z kuchyne, nalozim si ešte raz, až zaspávam s úplne prepchatym bruchom. Keď má priateľ poobednu, spolu ranajkujeme, ja navarim obed, spolu sa najeme a keď priateľ odíde na poobednu, naberiem si ešte raz, a potom vyjedam zásoby z mojich tajných skrys až kým nejdem spať. Keď má priateľ nočnú to zase som celý deň vonku a prejedam sa tak že po ceste mám svoje ,,obľúbené" obchody kde si nakupim jedlo a pridem domov až večer úplne prepchata a lahnem si spat. Neviem ako z toho von, skúšala som nenosit so sebou väčšie sumy v hotovosti, ale dopadlo to nakoniec tak, že som platila aj niekoľkokrát počas dňa kartou. Skúšala som nemať zásoby na očiach (priateľ si maškrty začal skrývať a dopadlo to tak že som išla do obchodu aj za posledné peniaze a prejedla sa vonku) skúšala som si zamestnať hlavu aj niečím iným než jedlom, ale ja som schopná aj počas akejkoľvek činnosti sa ešte napchávať a stihnúť oboje. V poslednom čase sa uz s priatelom o nicom inom nerozprávam, len o tom aká som nemožná že neviem ovládať svoju pazravost a koľko som zas pribrala (po lete 4 kila a teraz ďaľšie 3). Začala som chodiť na stránky o anorexii čo vnímam ako jedinú záchranu pred obezitou- obdivujem anorekticky keď môžu mať okolo seba kvantá jedla a ani sa ho nedotknú. Každý deň sa staviam na váhu s pocitom že už musím so sebou niečo robiť, ale zo zúfalstva sa aj tak len prejem a nenávidím sa ešte viac. Nikdy predtým som nedržala drasticke diéty, vždy som bola chuda od prírody, teda naozaj neviem prečo mám odrazu takú neprekonateľnú chuť do jedla. Som zdravá, na preventívke mi doktorka brala krv na všetky možné vyšetrenia a nič mi nechýba, aj štítnu žľazu mám v poriadku, tehotná niesom. Môže to byť nejaká psychická príčina? Nejaky nevyriešený problem ktorý zajedam? Študujem totiž externe na škole ktorá je pre moju matku ,,neperspektivna" aj keď mňa strašne baví a kvôli tomu som sa od nej odstahovala k priateľovi a aj keď sa s matkou rozprávame, vždy je u nej dusná atmosféra a nerada k nej chodim. Priatela vnímam už asi ako jedinu najbližšiu osobu, ale on sa chce sťahovať a ja nie (má rozostavaný dom a chce aby, keď bude hotový, aby som tam s ním išla žiť, ale mne je dobre aj teraz v prenajatom byte) a, preto občas cítim úzkosti a zle spím, keď si pomyslím že raz možno sa odsťahuje aj bezo mna a tie smútky som možno začala zajedat? Ako to mám riešiť? Už fakt neviem ako ďalej... Nechcem skoncit obezna
