Ahojte je tu vela podobných tem ale chcem Vás poprosit o rady. Nikdy som takto na forum nepisal. Mam strašne zlý rok. Začiatok roka som mal dokonalý život peknu snubenicu dobre bývanie a perfeknu pracu. Teraz sa všetko pokazilo. Pred cca rokom nám zomrela dcera. Moja priatelka sa s toho zosypala (aj ja) nevedeli sme fungovat (hadky každy den, nechodila domov, klamstva kam chodi) nakoniec si našla ineho s ktorým chce zacat nieco nove pekne. Výhodila ma na ulicu. Vykrikovala ze dcera bola jej a nie moja (uder pod pas). Proste strašne pomyslenie a to sme mali pred svadbou a planovali dalsie dieta. Stretavame sa dalej a stale mi vravi ze jej na mne zalezi ze mam si najst inu (ja to nechcem nemam chut). Potom sa darilo dalej prisiel som aj o pracu. Proste nemam chut na nic vobec ma nebavi život. Celý cas myslim ako to mohlo byt pekne keby sa stoho nic nestalo. Zacal som pit dost!! ani to nepomahalo. Tak som to zacal kombinovat s antidepresivami nic. Proste som uplne mimo zo vsetkeho, nič sa mi nechce. Najhoršie že už bol aj pokus o samovrazdu, zachranila ma kamaratka ktora nahodou prišla ma pozriet. Prosim o rady ako sa s tým všetkým vyrovnat ? Ďakujem
Rozchod, strata prace, nechuť do života...
Ťažko sa niečo radí, keď človek nič podobné nezažil, ale čas vyrieši všetky rany. Takéto veci sa skrátka dejú, nielen tebe, ale aj iným ľuďom, asi majú nejaký dôvod. Nemá zmysel sa pýtať prečo, lebo odpoveď aj tak teraz nezistíš, ale až po niekoľkých rokoch. Možno by v tvojom prípade bol vhodný úplný reset, odísť preč, niekam do iného mesta, štátu, tam si nájsť prácu a začať odznovu. Život si neber, ešte budeš určite šťastný. Ak si zdravý a mladý, tak sa rýchlo oklepeš, len teraz musíš prekonať to mizerné obdobie...
všetko zlé je na niečo dobré :)
Zodex na minulosť sa snaž nemyslieť. Už sa stalo, neodstane sa. Rozliate mlieko do rozbitého pohára nevratiš.
Minulosť neexistuje. Tá už bola.Nezmeníš ju. Snaž sa žiť v prítomnosti. Na budúcnosť nemysli, pretože nie si v pohode ako predtým a všetko vidíš len čierne kvôli tomu ako sa cítiš. Nevieš čo všetko ti budúcnosť ešte môže priniesť. Nebolo tak aj v minulosti? Nestalo sa ti že ti budúcnosť priniesla niečo dobré čo by si nebol čakal? Čas rany zahojí. Aj nohu keď si zlomíš nezrastie sa hneď a neprestane hneď bolieť. Všetko chce svoj čas. Aj tieto duševné útrapy ktoré sú sto x väčšie a ktoré prežívaš, potrebujú prebolieť. Ak si veriaci skús hľadať útechu v kristovi a v jeho láske, ak nie tak si nájdi blízku dušu ktorá ti bude oporou v ťažkých chvíľach, lebo to potrebuješ. Si zranený a bolí to. Skús to prijať. Skús si v duchu hovoriť pred spaním prijímam svoj údel. Opakuj si to trebárs až do nemoty pokiaľ trebárs nezaspíš. Aby si vytesnil negatívne myšlienky. Iná cesta ako prijatie neni. Čím viac sa tomu budeš vzpierať a myslieť na to čo bolo a už neni tým ťa to bude viac bolieť a ochromovať. S alkoholom to prosím ťa nerieš. Ten ak je človek na dne na chvíľu uvoľní ale zhorší to všetko ešte viac.
Ak to naozaj príjmeš vo svojom vnútri a zmieriš sa s tým tak až potom ťa to prestane bolieť a dostaneš znova chuť do života.
Musíš sa s tým nejako zmieriť a najsť si niečo prečo žiť. Viem nie je to ľahké. Kto nezažije nepochopí. Len ty sám v sebe musíš nájsť silu prečo žiť. Pociťuješ v sebe teraz beznádej a prázdnotu. Musí to prebolieť. Musíš bojovať. Mraky sa raz rozplynú nebude stále zle. Už to že si sem napísal svedčí o tom že chceš žiť a byť raz šťastný. Držím ti palce.
mne to pripada cele vymyslene a ten zaver! Najhoršie že už bol aj pokus o samovrazdu, zachranila ma kamaratka ktora nahodou prišla ma pozriet. !
