Depresia a panická porucha

Príspevok v téme: Depresia a panická porucha
Mustbelieve

Ahojte, založil som túto tému lebo viem že nás je veľa a viem že táto psychická choroba je veľké tabu a nerozoberá sa, preto sa podeľte o svoje rady. Priznám sa že tiež trpím touto hnusnou chorobou ktorá sa nazýva aj rakovinou duše. Nemci majú na to perfektný názov - ,,Unterdruck´´ toto slovíčko má jednotný názov aj pre vákuum.

Ale tým čo prežívajú tieto stavy stroja netreba ďalej rozoberať o čom to je :) Môj názor je, že je to ešte horšia choroba ako rakovina. Lebo rakovinu ľudia dokážu pochopiť, depresiu nie.. To je asi na tom najhoršie. Po pravde tiež som týchto ľudí nechápal a dokonca aj odsudzoval kým som si kúsok tohoto psychického trápenia nezažil.
Začalo to v 19 keď na mňa v noci prišiel prvý atak paniky. Nasledovalo ráno, do ktorého som sa prebudil ako úplne iný človek. Začal som sa cítiť ako stroj, aktívneho mladého chalana ktorý športoval nazaujímalo už ani pohľad na šport, totálna nechuť do života, z extroverta ktorý vždy zabával partiu sa stal introvert ktorý sa ledva pozdravil, vyhýbanie kamarátom, priateľke, (ktorá sa so mnou preto rozišla) maximálny pesimizmus, bludné myšlienky v hlave a ďalej rozpisovať nebudem, tí ktorí to zažili vedia o čom vravím :)

Chcem týmto povzbudiť každého ktorý toto obdobie prežíva alebo majú niekoho takého v rodine. Viem že to je teraz ťažké a nedokážete uveriť že raz bude lepšie ale vždy si povedzte ako ja : Po každej búrke raz musí víjsť slnko. Aj keď to nebude zajtra alebo za týždeň ale raz víjde :).
V prvom rade ak sa chcete z toho dostať, zabudnite na alkohol/drogy. Chvíľu príde uvoľnenie a opojenie ale neskôr vám bude Vám 100x horšie to vravím z vlastnej skúsenosti. Myslíte prečo holywoodske hviezdy tak drogujú ?. Lebo zažívajú tieto isté obdobia. Ja viem že sa vám nič nechce, ani vstať z postele, ale skúste sa prinútiť aspoň prejsť, alebo prebehnúť. Mne strašne pomáhalo behanie a cvičenie. Ďalej skúste zmeniť stravu: Jedzte viac banánov, orechov, rýb ktoré sú perfektným prínosom pre mozog. Ale najdôležitejšia je určite VIERA, VIERA že raz bude dobre a budete šťastný. Skúste si prečítať knihu Zákony myslenia a Viery, tam to je krásne vysvetlené aké je dôležité veriť a nevzdávať sa.

Neviem čo by som ešte napísal lebo je toho veľa, mohol by som tu písať do rána :) Môžem povedať že depresia mi zmenila život na ruby, ale keď sa nad tým zamyslím tak mi aj niečo dala. Dnes mám 22 rokov a môžem povedať že som šťastný, naučila ma vážiť si šťastie a tešiť sa z úplných maličkostí.

Prajem ešte pekný deň a veľa síl do boja.

andy228

Cau Amutsen, ja som bola na dva mesiace uplne odpisana, nestretavala som sa takmer s nikym, natolko sa mi PP vyrazne zhorsila. Nakoniec som sa rozhodla ze zacnem brat antidepresiva, a musim povedat ze cca po mesiaci som zas bola schopna zit normalny zivot. V liecbe pokracujem a este aj nejaky cas budem. Citim sa dobre, akurat sem tam pride este mensi stav paniky ale je to omnho lepsie. Mam akurat trochu vycitky, lebo sem tam si aj vypijem ked sa stretnem so znamymi, a viem ze by som asi nemala. Ale nic hrozne, tak raz za tyzden tri, styri pivka. Vy to mate ako? Vyhybate sa alkoholu?

Amutsen

Suhlasím s tým ,že čítanie knihy o danom probleme robí veľa,dokonca aj iné knihy s oboru ktoré sa vám páčia,napr,historia atd,popritom navstevovat aj psychiatra a všetko konzultovať sním.Ja sa pokušam este aj nesediet doma proste kazdy den ist niekam a pravidelne,mne napríklad dobre robý hovoriť s niekim o takomto probleme,alebo aj taketo príspevky ako tu založil Mustbelieve,ale na forach ako aj vsade je dost blbostí popísané,takže ked niekto napíse na neakom fore že sa nedá tak netreba hned tomu verit.Ja beriem rano ,obed večer xanax a aj na spanie,a velmi dobre je pri čítani popíjať čajík z madovky alebo maty.A hlavne vela trpezlivosti ,nejde to zo dna na den,A ako písal Mustbelieve zo začiatku je to len doslova prežívanie ako stroj.A Vám tu to ako dlho trvalo dostať sa s toho?

Fanuel

Ja odporúčam si nájsť vo svojom okolí psychoterapeuta, ktorý vám pomôže zvládať ťažké situácie. Ďalej je dobré ak si zoženiete knihy o danej poruche, nie bulvárne články!

Mustbelieve

Ahoj Simkaalll

Viem aké to je ťažké ale nevzdávaj to, si mladá a máš život pred sebou. Ručím ti za to že raz to prejde a potom si povieš ako sa oplatilo vytrvať a aký je život krásny. Ak chceš môžeš napísať lbstr535@gmail.com

Držím palce :)

Simkaalll

ja mam 18 a preživam depresie a už sa to neda vydržať..citim sa osamela (aj ked su pri mne ludia), psychicky som na dne ..mam strašne striedave nalady...nič ma nebavi nemam chuť do života..beriem aj antidepresiva ale ani tie nezaberaju

Mustbelieve

Zdravím, vďaka za reakciu.. :) No bolo to len prežívanie, žiaden život. V noci som nespával, prebúdzal som sa vystrašený ako deň pred popravou. Rána boli totálne ťažké, neznesiteľné pocity temnoty alebo ako to mám nazvať :). Totálny smútok, beznádej akoby som mal zomrieť.. Deň som len tak prežil ako nejaký stroj, ahedónia, bez emócii chuti do života. Stále pocity viny že za všetko môžem ja, bol som spomalený.. Laici čo to nezažili hovoria aby si chodil medzi ľudí, kamarátov.. :) Hovno.. Len ťa to viac naserie keď vidíš okolo seba šťastných ľudí a aj tak si myšlienkami mimo.
Začal som to riešiť psychiatrom sám od seba lebo som už bol totálne v koncoch. Užíval som asi 3 typy liekov, nič mi nezaberalo.. Potom som objavil tú knižku a vravím otvorila mi celkom oči, Do toho som si zaumienil že sa v niečom zdokonalím aj keď sa mi totálne nechcelo. Začal som hrať na klavíri, Podstivo cvičiť, atď. Prestal som piť, fajčiť, do konca aj piť kávu. A vravím nejako to prešlo, Zo dňa na deň som sa začal cítiť lepšie, chodiť medzi ľudí, Radovať sa zo života. Vravím nádherný pocit :) :) .. Ale po pravde tiež žijem v strachu že sa to zasa vráti.

Amutsen

Ahoj Mustbelieve
Práve čítam tvoj príspevok a velmi pekne si to napísal.Aj mne to všetko začalo v 19 tichpotom ok 15 rokov a teraz sa mi to znova vratilo nakolko som žil stresový život,zhon stres,podnikanie atd atd.Chcel som sa ťa opýtať tebe to ako dlho trvalo kým si sa stoho dostal? A mohol by si podrobnejsie popísať aké stavy si mal?

andy228

MustBelieve ahoj! Som na tom rovnako ako ty a suhlasim so vsetkym co pises. Som rada za tvoj prisevok, malo by sa to viac rozoberat a hlavne by sme mali komunikovat a navzajom sa podporovat. Zatial do tvojej temy vsak nikto neprispel, co je skoda. Ak chces, mohli by sme si raz za cas napisat a vymenit nejake rady cez mail...andy228@centrum.sk
Ak budes chciet, ozvi sa. Drz sa :)