Ahojte. Spoznala som sa s jednym muzom (29). Je to pekne medzi nami uz dlhsi cas, vsetko je tak intenzivne, vidim, ako sa stale o mna snazi, casto mi opakuje, ako ma lubi a miluje, ze je zo mna paf, no a vcera zacal reci typu: ze ci uzivam antikoncepciu? Ze aby vedel, aby sa nestala nehoda. Ze deti nie su ako ist na vylet, ale treba sa na to pripravit. Ze ja studujem, nemame vlastne byvanie a vela dalsich veci. Po tych jeho reciach mi zovrelo az cele vnutro. Ostala som smutna. Rychlo som s nim ukoncila debaty a vyhovorila som sa na spanok. No pritom som nechcela spat, len som sa uz nechcela s nim viac bavit. Normalne sa mi sprotivil, ako keby zhnusil. Nechapte ma zle. Malokto sa boji pripadneho otehotnenia viaz nez ja. Dlhsi cas som nemala vztah. A ked som mala, vzdy som sa chranila nezavisle od muza aj viacerymi sposobmi, len aby som nahodou neostala tehotna. Takze v tomto smere som zodpovedna. Ale ked mi on o tom stale hovoril, omielal to stale..
Co sa to so mnou stalo? Ako keby sa vo mne zrazu nieco zlomilo. Rozplakala som sa. Nerozumiem tomu. Zrazu sa mi zacali hlavou prehanat negativne myslienky, ze mu ide iba o sex, ze pripadne dieta so mnou by nechcel, ze ze ze
Uplne ma zovrel smutok. Nespoznavam samu seba. Neviete mi vysvetlit, co sa to so mnou deje? Alebo mi sibe?
Prepacte. Asi to malo ist sem, do kategorie vztahov
