Porovnávanie s inými

danka, snad to neskor pominie samo od seba, mozno ked budes mat vlastnu rodinu a ine starosti. Neviem, nakolko je tento problem obtazujuci a zasadny pre teba.

oktobrova:
pokúšala som sa o to veľakrát. vydržalo mi to týždeň, dva a potom to znovu začalo. Neviem, možno mám takú sprostú povahu. Trápi ma to, nechcem taká byť. Poviem si, že sa starám len o seba, na určitý čas sa mi to darí a potom zase opakujem tú chybu dookola :/

NeviemAni
Toto aj mne mama hovorila, že stále som taká smutná, odmeraná k ľuďom a že by som mala byť taká a taká, ako iné dievčatá. Ona ma tiež nevedela akceptovať takú aká som, ale to asi preto, lebo ja sa tak neakceptujem. Fuha, tak ja som na žiadnych plastikách nebola, ani by som nechcela ísť. Ja si nemyslím o sebe, že som škaredá alebo málo príťažlivá pre mužov. Mám 2 roky priateľa, len som taká, že niečo na sebe hľadám, porovnávam s inými ženami. Napríklad aj s jeho bývalými som sa často porovnávala z fotiek. Neviem, taká blbá povaha :( Ale nehovorím o tom okoliu, lebo viem, že to je ponižujúce. Vraj na prvý pohľad vyzerám byť spokojná so sebou. Ale skutočnosť je iná.

Úplne viem ako sa cítiš. Niečo podobné prežívam aj ja. Aj mňa matka stále porovnávala s druhými. Hlavne čo sa týka vzhladu, kolkokrát mi povedala, aké je to druhe dievčatko krajšie, múdrejšie, milšie. Furt vo mne budovala pocit, že druhe dievčatka sú proste viac ako ja. Cítila som sa menej cenno. A ostalo to dodnes. Mám 21, už som bola plastikách. Chalanom sa páčim, všetci mi dávajú komplimenty. No ja sa stále cítim ako to malé odmietané dievčatko... Mám problém byť s niekym vo vzťahu lebo si myslím, že mňa snaď nemože nikto skutočne milovať atď. Cítim sa vo vnútri zablokovaná ...a tak...

danka, dakujem za vysvetlenie, nestacilo by jednoducho mat na haku, kto je aky, starat sa len o seba? Ja ti mozem ponuknut len moj pohlad, ze ja toto vobec neriesim, aj keby sa okolo mna promenadovali svetove modelky, najlepsie vyzerajuce, mne je to proste jedno. A viac ako o vyzor, sa staram o ine veci, o taku celkovu pohodu. A to, ze tvoja platonicka laska si najde inu, to tak chodi, ja sa nad tym tiez zamyslam, ale tam nenajdes vysvetlenie, ze preco. To je proste suhra nahod. To sa neda povedat, ze ona ma krasne velke hnede oci, tak urcite preto.

oktobrova: všetky problémy, ktoré má človek v dospelosti sú len odrazom toho čo im rodičia v skorom veku vštepovali. Tak mi psychológovia povedali. Ale teraz som dospelá a nemusím ísť tou cestou akou ma oni nasmerovali, ale mám sa naučiť byť sama sebou a nechať minulosť tak. Lebo každý človek má iné smerovanie. Ale niekedy je to ťažké.
Od troch rokov nosím okuliare (už je to 19 rokov) a od škôlky som bola kvôli tomu šikanovaná. Doma mi hovorili a porovnávali ma so staršou sestrou. Podľa nich som nikdy nebola taká bystrá, pozorná, múdra ako ona, lebo mám očnú vadu. Ťažšie sa učím a veľa v živote nedosiahnem, aspoň nie tak ako ona. A je to pravda, ona má 25 a je lekárka, pracuje v zahraničí. A ja ani neviem čo vlastne chcem robiť (zamestnanie). To isté som mala aj s mladšou sestrou. Vraj ja som mohla za to, že zlenivela, lebo jej to hovorím a dosť času trávila so mnou (keď sme boli ešte deti). Pritom som jej nikdy nič také nehovorila, aby bola lenivá.
A teraz mám tendenciu sa porovnávať aj s cudzími ľuďmi. Bola som platonicky zamilovaná do jedného chlapca na strednej, ale on si ma vôbec nevšímal. Našiel si iné dievča, sú spolu dosť dlho. A ja mám stále tendenciu sa s ňou porovnávať. Čo ona má, čo ho vlastne pripútalo k nej a ja to nemám? Stále si také otázky kladiem.

Bola som už za psychológmi, ale nakoniec vždy z toho vyplynulo, že to záleží len odo mňa. Oni sa mi snažili pomôcť, ale musím ja chcieť. Tak už som ich prestala navštevovať.
Ja mám svoje záujmy, robím čo ma baví, starám sa o seba, pravidelne cvičím, zdravo sa stravujem, chodím tancovať. Ale mám tendenciu sa porovnávať s inými ženami, riešiť ich a aj seba, že nemám to čo oni. Alebo chcela by som vyzerať tak ako ,,ona".

a POVEDAL TI PSYCHOLOG, ZE PRECO TO je a co to vlastne je? sorry caps

Bola som už za psychológmi, ale nakoniec vždy z toho vyplynulo, že to záleží len odo mňa. Oni sa mi snažili pomôcť, ale musím ja chcieť. Tak už som ich prestala navštevovať.
Ja mám svoje záujmy, robím čo ma baví, starám sa o seba, pravidelne cvičím, zdravo sa stravujem, chodím tancovať. Ale mám tendenciu sa porovnávať s inými ženami, riešiť ich a aj seba, že nemám to čo oni. Alebo chcela by som vyzerať tak ako ,,ona".

skús zájsť za psychologom... staraj sa o seba, zdrava strava, rob čo ťa baví... ja neviem...každý je niečím výnimočný, každý sme originál...
ja som tiež mala také "stavy" mna tiez rodičia porovnavali s kazdym, hlavne s jednou spoluziackou ktorej rodicia boli pri peniazoch a podplacali kazdeho aby vobec skolu skoncila lebo taka hlupa bola...
nakoniec im to doslo ze len koli tomu aj zmaturovala, este aj na strednu sme rovnaku sli...tak to bolo peklo,... nemuseli ju spoluziaci no boli ticho a kazdy vedel... ked odpovedali 2 naraz tej druhej vzdy dali o stupen horsiu znamku ako jej, ...no proste korupcia... na vysoku sla tam kde jej rodicia mali známych dekanov... ja som na rozdiel od nej dosiahla všetko sama, svojim rozumom, bez toho aby ma niekam pchali rodičia...
**
proste pracuj na sebe aby si bola na seba hrdá... rob prácu ktorá ta baví,,, nikým si nenechaj ovplyvnovat zivot... len vtedy budes spokojná so sebou a šťastná...

Ja nie, absolutne. To potom si aj zavistliva, ach jo. Nieco s tym sprav, asi psycholog.