Ahojte, neviem, či mám naozaj nejaký vážny problém, ale nejako často mi príde smutno, pretože mám pocit, že priateľ so mnou trávi málo času. Cez týždeň mám síce školu a on aj tak pracuje. Takže spolu môžeme byť tak tri dni v týždni. Väčšinou ideme s jeho kamošmi na pivo a zvyšok jeho voľného času zaberá futbal. Som typický príklad introverta. Nevadí mi sem tam sa prekonať a ísť s ním niekde do spoločnosti, ale chcem byť trochu s ním aj osamote. Ale toho sa dočkám len sem tam. A to ma už prestáva baviť. To si radšej budem doma sama čítať, pozriem si film alebo pôjdem von bez neho. S niekým, s kým sa môžem len tak prejsť, porozprávať... Akoby ma nepoznal a neakceptoval, aká som. Prispôsobujem sa mu a už ma to dosť nudí. Zo začiatku to bolo iné, ale toto mi už poriadne vzťah nepripomína. Je síce starostlivý, milý, vždy ma volá niekam von, ale málokedy ideme len sami dvaja. Má vyhradený čas, kedy bude so mnou. Možno má príliš práce, záľub, kamarátov a ja som v jeho rebríčku priorít akosi prinízko. Ľúbim ho, ale neviem, čo s tým. Nechcem ho obmedzovať, akceptujem, že so mnou nebude vkuse, to by nebolo zdravé a po tom ani netúžim. Chcem len trochu viac pozornosti, je to naozaj príliš?
Trávi so mnou málo času
denisaf
ďakujem..
bohužial mám pravdu... no to mnohí nechápu, nechcú chápať..
ked je žena ktorá má sebauctu, pozná svoju hodnotu, nie nie je náročná, ale má nejaké nároky na chlapa, pričom očakáva len to čo sama ponúka
je považovana za lezbu, divnú, feministku "neznašajucu" chlapov.. a neviem čo ešte...
No proste dnešná doba čistá katastrofa, ja si pripadám že som sa mala narodiť skor pred nejakymi 30 rokmi,.. ludia boli skromní, mali sa radi, nezávideli si tak ako dnes, ale všetko bolo kedysi lepsie ako dnes... vztahy, práca, vsetko... dnes je to všetko celé zle a čím dalej tým horšie... Ludia mali k sebe navzájom úctu a nehovorím o chlapoch, ktorým dnes chýba vojna, že sa nevedia k žene správať... lebo ja som "mladá žaba" a častejsie sa mi stane že mi dvere podrží starší pán okolo 60r. ktorý bol vychovaný v inej dobe, ako nejaký mladý 30 roční.... tí ked idu ´predo mnou a ja za nimi tak mi dvere zabuchnu pred nosom, nevedia ani len počkať aspon kym si ich chytím sama... otras.. a taký ma má zaujať? jedna z mojich kriterii čo vyžadujem od chlapa aby mal ku mne úctu, a nerozprával sa so mnou ako s handrou tak ako to niektorí chlapi robia a neraz som toho bola aj svedkom že chlap na verejnosti ponižoval ženu... ja som príliš silná osobnosť na to aby som to dovolila, aby sa ku mne niekto tak choval...
A ešte sa vrátim k tomu otvaraniu dverí :-) minule mi dvere otvoril a podržal taký od ktorého by som to nečakala- bezdomovec, bolo to milé... a takí čo sa hrajú na "niekoho" napr. manageri atd... čo ja mam skusenosti aj ako zamestnankyna že sa ani len odzdraviť nevedia , nevedia sa správať a hraju sa na neviem akych dolezitych horenosy...
angel demon mega like za tvoj prispevok o dnesnych vztahoch... a suhlasim uplne o nazore ze na chlapa treba mat mega stastie lebo vacsina dnesnych vztahov je nestastnych a nemaju dlhe trvania...
Brook, no, po tom tvojom dalsom prispevku som dost skepticka. Skoda, ze si nezazila iny vztah a nemas s cim porovnat, toto by ti asi nestacilo, ibaze by si bola takyto typ cloveka, co mu to vyhovuje. Ja si nemyslim, ze tam je, bola nejaka zamilovanost, ked jemu to staci takto a u teba tiez neviem, ci nejde o vztah z rozumu.
No v tomto ste si evidentne nesadli, každý máte iné potreby ako byť spolu. Ale skús sa s ním o tom porozprávať, povedz mu to tak, že máš potrebu s ním byť niekedy aj sama. Že nemáš síce nič proti jeho priateľom a ani ti nevadí, že sa s nimi stretáva on a ty sa s nimi tiež rada občas stretneš. Ale práve to občas. Ľúbiš ho a chceš s ním byť častejšie sama len vy dvaja, či by sa nedal urobiť nejaký kompromis. Týmto na neho nebudeš útočiť, ani na jeho priateľov ale zároveň mu dáš najavo svoje potreby a on môže o tom porozmýšľať ako to urobiť, aby mu ostal čas aj na teba aj na priateľov. Môžeš príp. navrhnúť aj nejaký program čo spolu budete robiť len vy dvaja a čo by ti urobil radosť.
vierkavie... :-) kdeže ja mám kamarátov viac ako kamošiek, takže s chlapmi vychádzam lepšie ako zo ženami, aj pracuje sa s nimi lepšie je sranda... chodim von normálne s kamosmi si sadnúť,
tie čo tu útočia zrejme sa riadia heslom "podla seba súdim teba"
a oni samé su zakomplexované a frustrované, tak ako tu jedna napisala na mna,.. ja teda nemám mať z čoho komplexy, som obľubená medzi reálnymi ľudmi, chlapom sa páčim, škaredá nie som, som zdravá, vediem zdravý životný štýl, som so sebou spokojná...
na rozdiel od tuto "útočníčiek" ja radšej budem sama- single ako v nejakom pseudo-vzťahu, ked mám nejaké nároky na chlapa a pokial sa nenájde nejaký ktorý moje kritéria splní tak som úplne vysporiadaná sama so sebou a som spokojná a šťastná na rozdiel od mnohych mojich rovesničiek vo "vzťahoch" kde sa neznašaju, hádajú, podvádzajú a tvária sa ako šťastný pár,.. aj teraz sa sesternica rozisla s frajerom, zobrala uver, kupila byt, chodila do práce a on bez roboty, darebák, alkoholik len fušky na čierno a kurv*čky vozil na aute po meste, to jeho činnost cele dni...konečne ho do zadku kopla.. a už pred polrokom sa mi stažovala že sa ho zbaviť nevie, že ho nevie z bytu ani vyhodiť lebo on nemá v 35 rokoch nič, nemá kam ísť ani vlastní rodičia ho domov nechcú...
radšej budem sama akoby som si mala o nervy prísť koli nejakemu magorovi a budem pracovať na sebe, mám fyzicky náročnú prácu, 3 zmeny a vo volnom čase si radšej oddýchnem, spravím si skrášlovacie procedúry, v klude navarím niečo chutné, operiem, idem von s kamoskou, kamosmi, prejsť sa, no a mám pokoj akoby som sa mala s nejakým debilom hádať...
kedže na chlapa treba mať sakra šťastie...
Angel je super ze si sa tu na fore takto otvorila. Vidim ze ta tu baby kritizuju, aj ja som si myslela svoje. Pravda je ze som si z tvojich riadkov myslela ze si zena ktora sa v zivote tak velmi popalila ze zanevrela na cele muzske pokolenie plus ze si "zlenivela", dospela si v zivote do stavu ze chlapa nepotrebujes a ani uz v zivote potrebovat nebudes, zvykla si si na samotu, je to takto pre teba pohodlne ze radsej sedis zavreta doma pred telkou nez by mala ist von rozdavat usmevy medzi ludi :-).
Zhodujeme sa v tom ze moj jednoznacny nazor je ze zamilovanost-nezamilovanost, zdravy rozum a sebadostojnost sa u dospeleho cloveka NIKDY NESMU VYPNUT. Od zaciatku treba vnimat svoje instinkty, pocuvat nazory ludi ktorym nam na nas zalezi, snazit sa identifikovat rizika, zvazovat ich a ak su neunosne, vratit sa z kratsej cesty.
Mama mi toto buhuzial nikdy nepovedala. Bola velka idealistka, vzdy mi radila "riadit sa srdcom". Ked som bola mlada bola som tiez sialene zamilovana do pracoviteho a sikovneho a spolocenskeho muza ktory bol sice "dobry chlap", ale ma nikdy nelubil. Vsetci co ma mali radi ma varovali: Utekaj. Povypinala som vsetky varovne svetielka. Ignorovala som aj ich rady aj moje instinkty v nadeji ze ta moja velka laska partnera "zmeni". Nakoniec som sa vydala za chlapa ktory ma nemiloval. Ozenil sa so mnou preto lebo "chcel mat rodinu, deti, a ja som sa mu zdala byt na to vhodou zenou" ako povedal ku koncu v poradni. O laske ani slovo. Skoncili sme rozvodom aj ked sa velmi cudoval ze co sa zrazu stalo. Stalo sa to ze som odmietla byt dalej v manzelstve, nevedela som si predstavit ako zostarnut s muzom ktory ma nelubil.... Teraz v mojom 2. manzelstve je vsetko ako ma byt, skutocna laska, povedala by som ze mam partnera mojich snov. Nase vzajomne citove vazby su na porovnatelnej urovni, obaja sa spolu tesime na dalsie roky ako budeme spolu starnut.
kto chce pochopiť, ten pochopí moje názory resp. "myšlienkové pochody"
kto pochopiť nechce nepochopí-....
MESSJE "A co sa tyka prispevku od Angel-Demon
To dievča nenavidi chlapov a celkovo vztahy dvoch ludi.Pre nu kazdy vztah ktorý ma malinky zasklbok treba ukončiť. Ona nechape,ze vztahy sa riesia,utuzuju...Je vulgarna a plna nenavisti."
a ty si čo môj hovorca???
čo vieš o mne? nič!
Tak neviem čo tu chliapeš za kraviny, po prvé toto je fórum každý si tu môže napísať svoj názor, sú tu také ktoré sa mne nepáčia ale na rozdiel od tuna podaktorých mám tolko inteligencie že na tých ludí neútočím a na ich osoby!
a po druhé!
kde som kedy napísala že nenávidím chlapov?? to je zas a znovu IBA! TVOJ NÁZOR! NIE! MôJ !
dnes je málo vzťahov kde sa dvaja ľudia úprimne ľúbia,
no a tie ostatné áno neuznávam....
chodím s otvorenými očami, nemám ružové okuliare na očiach, vidím čo sa deje vo vzťahoch okolo...
nech sa páči príklady:
neraz som písala o mojej známej ktorá chodí so zadanymi na polne cesty... kym doma maju frajerku/snubenicu.... je ten vzťah OK?
mne moj byvaly vypisuje napriek tomu že má priatelku - zablokovala som ho všade, mam nove tel.č. - ignorácia...
chlapi v práci-kolegovci- kolega mi vykvákal všetko kedze je klebetnejší ako žena a tak už viem kto, s kým..čo...kedy...
chlap musím povedať že dobre vyzerajúci obšťastnuje kolegyne..
na mňa skúšali traja, 2 z nich maju už rodinu- reči sexistické, obchytkávačky, pri práci ani neviem ako ako už mám ruku na mojom zadku.. že by sme mohli isť spolu von atd..
a ja že čo by mu na to povedala frajerka? žena?
jeho odpoved "nemusí všetko vedieť" alebo mu poviem ved máš zenu a on "no a?"
a podla vás je to v poriadku???
ja toto neuznávam takže u mna nepochodia! ale sú ženy ktoré si "povedať dajú" šudia medzi sebou ako zajace a doma maju ženy... su take vzťahy v poriadku? preto tvrdím, že pokial sa chce niekto kurviť nech je slobodný a robí to ako slobodný.... a nie že doma ma milujucu ženu ktorá možno ani netuší a možno tuší.. a on si vták lieta kade tade....
Myslím, že vďaka vám som si nejak dokázala uvedomiť situáciu. Že to nie je také nepodstatné, ako mi to spočiatku pripadalo. Snažila som sa premýšľať čo najracionálnejšie, ako to len na zaľúbeného človeka ide. Skúsim to vziať do vlastných rúk. Byť trochu viac iniciatívnejšia a komunikovať. Ak mu ani len nenaznačím, čo mi vadí, bude to zrejme len horšie. Myslím, že už som čakala dosť. Najskôr to je moja chyba, lebo som ho nechala v tom, že všetko je v poriadku. Nemienim sa sťažovať, ani mu nič vyčítať. Ale budem sa snažiť si čas zariadiť podľa seba, nie len podľa neho. Takisto mu naznačím, ako by som ten spoločný čas chcela tráviť ja. Uvidím, čo to spraví. Kvôli mojej pasivite má on vo vzťahu navrch. Nemyslím si, že je to úplne stratené. Rozmýšľa som nad kamarátkou s benefitmi, ale nie som ani to, keďže sme zatiaľ spolu nespali a do ničoho ma nenúti. Aj keď spolu nie sme, píše mi, čo robí, kedy prišiel domov, s kým je ani to po ňom nežiadam. Neopíja sa, nefajčí, keď povie nejakú nadávku, ospravedlní sa, nikdy ku mne nebol zlý. Má veľa vlastností, ktoré si na ňom cením. Niekedy si aj uvedomuje, že sme spolu málo a snaží sa niečo vymyslieť. Väčšinou mu na to nezvýši čas. Alebo tie spomínané 2 hodiny, za ktoré som síce rada no zároveň naštvaná (najmä keď je to zas v spoločnosti jeho priateľov). Viem že cez týždeň na kamarátov nemá čas kvôli práci. Víkendy mu zaberá futbal a ešte škola, samozrejme sa chce aj trochu socializovať, ja zas nemám až takú silnú potrebu ako on. S tým časom a nájdeným kompromisu je to naozaj problém. Teraz si už nie som istá, či som naozaj v jeho rebríčku priorít nižšie, než by sa patrilo, alebo som len decko, ktoré fňuká nad nedostatkom pozornosti, hoci sa mi jej vzhľadom na okolnosti dostáva primerane. Ach, asi to budem chvíľu pozorovať a potom sa zamyslím znovu.
Lolivelka myslim ze mas pravdu. Brook je v poradi jeho priorit az niekde na konci. Z jej posledneho prispevku mam pocit ze je ozaj jeho dalsim kamaratom, s benefitmi. Na lasku to z jeho strany bohuzial nevyzera ked furt kuka na hodinky a je napaty odist ked je s nou. Jeho mysel je niekde inde. Brook, je dobre ak mas pocit ze zatial nejak ovladas situaciu, len vo vztahu mysli vzdy hlavne na seba: Aby si hlavne TY bola stastna a podla toho konaj.
