socialna fobia

:(

Ano da a nemusi ani liekmi. Ja som sa bala co i len do obchodu ist ktory tak tak 20m od domu. Bolo utrpenie chodit na zakladku medzi tolkymi ludmi. V kostole som stavala co najblizsie k vychodu, (moji rodicia chceli aby som tam chodila tak som im robila radost) a divala sa do zeme aby sa nahodou na mna nejaky ministran nepozrel. + som bola a aj som skareda a musela som znasat posmechy od spoluziakov.
Na strednej som si povedala dost. 17 mam len raz a chcem zit. Chcem sa nebat, byt odvazna. Preco sa vlastne bat? Aj oni su len ludia, nemozu ta zabit. V zivote sa musis naucit byt sama seboy, mat vlastne nazory a nehrat sa na niekoho ineho.

Mna dost inspirovala Avril Lavigne. Pozri ako sa obliekala a spravala ked mala takych 16, 17. Vela ludi a hlavne ucitelov ju nemalo pre to radi. Lenze ona bola sama sebou a nebala sa. Ked sa budes bat nic v zivote nedokazes. Keby ona mala strach myslis ze by teraz bola spevackou? Sama v jednej piesni spieva "I am trying to remember why I was afraid to be myself..".
Zivot mas len jeden. Bud budes zit v strachu alebo zacnes bojovat so svojim superom. Tvoji superi niesu nepriatelia ale si to ty. Najtazsie co clovek moze urobit je premoct seba.

AJ ....Anna písala o tom, že jej pomohlo stretávanie sa s ľuďmi, čo pomohlo vpodstate aj mne. Píšem v podstate, pretože to nebolo úplne iba tým, že som sa odvážila ísť medzi ľudí. Ale preto, že som spravila ešte ďaľšie kroky. Nemohla som sa porozpravať ani len s matkou nie to ešte ísť do obchodu, skúšala som to, ale môj strach som mala tak vypestovaný, že sa mi vždy automaticky spustila taka strašna panika, vždy som sa začala triasť, bušilo mi srdce tak silno, že to snaď muselo byť aj počuť ( :D ) a hlavne dostala som do hlavy hrozný tlak a strácala som vedomie, úplne som bola zmätená, dezorientovaná. Úprimne nevedela som čo s tým, vedela som, že musím ísť medzi ľudí inak to neprejde, lenže nemohla som ísť medzi ľudí , pretože každý pokus aj tak dopadol strašným záchvatom. A môj strach sa stále viac a viac posilňoval.

A čo mi vlastne pomohlo ? Nájsť sa, preskúmať svoje vnútro. To čo tam bolo roky, tie chybné presvedčenia o sebe, o mojom okolí, o svete. Skrátka negatívne presvedčenia, traumy, zlé zážitky, depresie, bolesť. To vyustilo až do SF a možno to bola aj generalizovana úzkostna porucha. Ani sa nečudujem, takýto neopodstatnený strach nevzniká len tak z ničoho nič, že Ahoooj moja teba teraz navštívim. Ten strach som si vytvorila sama.
1. Začala som čítať knihy, mrte vela kníh, psychologickej literatúry, motivačnej literatúry, naboženskej....začali sa mi tvoriť trochu iné
myšlienkové pochody v hlave , nové názory a viera v to, že ja rozhodujem o svojom živote o tom čo ako budem cítiť, lebo mám v sebe mocnú silu ako každý človek ....
2. Telo - Zdravé telo zdravý duch...Ovocie, zelenina, cvičiť, behať, všetko skrátka keď človek prejde na takýto životný štýl bude asi o
100% viac odolný voči stresovým situáciam a uvidí život z lepšieho svetla, čistejšia mysel, väčšia sila bojovať
3.Terapeut - Jeden čas som chodila aj na terapie a moc mi to pomohlo. Vďaka terapeutke som mala odvahu urobiť zasadne kroky ako napríklad ísť robiť to z čoho mám najväčší strach.
4. Prostredie- odsťahovala som sa z tej klietky, ktorá bola mojím domovom. Od mojej mamy, ktorá ma nonstop uražala podceňovala a vštepovala mi tu negativitu. Začala som úplne inde na inom mieste s čístým štítom medzi cudzími ľuďmi sama.
5. Ciele- dala som si ciele, vďaka ktorým ma každy deň zmysel a viem, že sa k ním stale približujem. Napr. Buduci rok chcem ísť študovať psychológiu ( každý deň sa pripravujem na prijímačky- už v predstihu )
6. Meditácia - na túto úžasnu vec som prišla až nedávno, nie že by som o nej predtým nevedela, ale skrátka nepoznala som jej účinky na vlastnej koži. V hladine alfa si dokážem predstaviť hocijakú situáciu z ktorej mam strach a snažím sa ju prerobiť na uplne najlepší možný uhol pohľadu a cítiť pri tom pozitívne pocity. V tejto hladine je človek omnoho viac koncentrovaný a programuje svoje podvedomie. Potom cíti veľké zmeny aj v realnom prežívaní tej situácie. Plánujem to spojiť ešte s jógou.

Verím, že SF mi zoslal niaký anjel zhora, aby som konečne otvorila oči a urobila zásadné zmeny v mojom živote. Bol to vpodstate dar.
Ale Uff, no trochu som sa rozpísala snáď si to aj niekto prečíta a poslúži mu to.

no ja by som sa urcite poradila so psychologom alebo psychiatrom a nie tuto na takomto fore.ale myslim ze treba len trpezlivost a podpora rodiny a kamaratov.pripadne sa zacat stretavat postupne po jednom s ludmi aby to nebol taky sok

sexi, pomohlo ti nieco ine ako anny?

Súhlasím s príspevkom podomnou .... Postupne sa vystavuj situaciam, ktoré ti robia problém.
Tiež som mala SF a agorafóbiu. Myslela som, že už nikdy nevyndem z domu... A teraz? Už nemám žiadny problém... dokonca som si našla prácu kde sa bez komunikácie s ludmi nezaobídem... To mi vela dalo...Ak chceš daj mail alebo niečo a možem ti dať cenne rady čo pomohlo mne :)

Dá sa :)
ja som živý príklad.. niekedy som nedokázala rozprávať s jediným človekom poriadne, ľuďom som sa vyhýbala, nemala priateľov a bola za divnú... teraz priateľov počítam na desiatky a nemám problém preniesť verejný prejav, či rozprávať pred skupinou bez toho, aby mi to bolo nepríjemné :)
čo mi nepomohlo - psychiatrické tabletky, stagnácia a čakanie
čo mi pomohlo - nanútiť sa zoznamovať s novými ľuďmi, chodiť just niekde, kde sú ľudia, ktorých nepoznám a proste sa dávať do situácie, že musím komunikovať (rôzne projekty, jazykové kurzy v malých skupinkách a tak..)
proste ako sa hovorí: chceš sa naučiť písať? veľa píš. Variť? veľa var... nemať strach pred ľuďmi? hold.. veľa buď s ľuďmi :D
áno, nebude to ľahké.. ja som sa takým situáciám vystavovala skoro rok, kým to úplne zmizlo (hoci prvé pokroky som videla už po 2 mesiacoch).. a teraz som úplne v pohode a žiadnu socialnu fóbiu nemám :)
dôležité je sa nevzdať :)