Čo si myslíte o náboženstve? O porovnaní rozličných náboženských smerov?

Keby bol dokaz, ze svet nie je stvoreny, tak by bolo jasne, ze nie je ani stvoritel. Keby bol dokaz, ze vedomie je prejavom hmoty, tak by bolo jasne, ze nie je dusa a nie je ani duchovny svet.

Takze je moznost dokazat, ze Boh nie je.

V skutocnosti to ale coraz viac vyzera tak, ze svet je stvoreny a vedomie nie je hmotnej podstaty....

Keby bol dokaz, ze svet nie je stvoreny, tak by bolo jasne, ze nie je ani stvoritel. Keby bol dokaz, ze vedomie je prejavom hmoty, tak by bolo jasne, ze nie je dusa a nie je ani duchovny svet.

Takze je moznost dokazat, ze Boh nie je.

V skutocnosti to ale coraz viac vyzera tak, ze svet je stvoreny a vedomie nie je hmotnej podstaty....

Keby bol dokaz, ze svet nie je stvoreny, tak by bolo jasne, ze nie je ani stvoritel. Keby bol dokaz, ze vedomie je prejavom hmoty, tak by bolo jasne, ze nie je dusa a nie je ani duchovny svet.

Takze je moznost dokazat, ze Boh nie je.

V skutocnosti to ale coraz viac vyzera tak, ze svet je stvoreny a vedomie nie je hmotnej podstaty....

Áno, z princípu sa nedá dokázať neexistenciu Boha. Ale Ty aj napriek tomu tvrdíš, že neexistuje.

Z čoho konkrétne obviňuješ Boha, za aké zločiny by mal podľa Teba dostať toľko rokov? Nižšie si spomínal nejaké znásilňovanie. Čo si mal na mysli?

Vieš, neexistuje len Boh, ale aj diabol. A ten by si zaslúžil za svoje činy taký trest. Je to práve diabol, čo rukou ukazuje na druhého a obviňuje - človeka pred Bohom a Boha pred človekom. Treba rozoznávať duchov.

bella ako mam dokazat jeho neexistenciu? to sa neda uz z principu.. cize podla tvojej logiky ak nedokazem neexistenciu co sa ani neda tak boh existuje? toto je fanatizmus

a ak by boh existoval tak by to bol riadny hajzel ktory ma na svedomi strasne vela utrpenia a ak by sa dostal v USA pred sud tak by dosatal min 1000 000 rokov basy...

Boh si teda chcel svoj vyvolený národ vychovať a očistiť, ten sa však nachádzal v prostredí oveľa početnejších pohanských národov, od ktorých bol neustále pokúšaný a zvádzaný na modloslužbu a ďalšie hriechy. Tieto národy okrem modloslužby praktizovali aj sexuálnu neviazanosť či dokonca ľudské obety bohom. Boh nemal inú možnosť, ako zachovať svoj národ čistý, než vyžadovať plnenie príkazov aj pod trestom smrti. Preto kázal Mojžišovi trestať nielen zabitie, ale aj ďalšie vážne hriechy smrťou, a to hlavne ukameňovaním. Ak sa preukázala vina človeka, napr. cudzoložstvo, tento bol vyvedený von z tábora a tam bol ostatnými ukameňovaný. Tým ľud odstránil zlo zo svojho stredu, lebo ak by to neurobil, zakrátko by príklad jedného hriešnika nasledovali mnohí ďalší a národ by sa zvrhol.

Pravdaže, ani táto hrozba trestu neodradila izraelský národ od hriechov, v histórii Starého zákona sa pravidelne opakujú obdobia, keď sa ľud odvrátil od Boha, prebral pohanskú modloslužbu a obetoval cudzím bohom. Nezabúdajme však, že starozákonný a novozákonný Boh je ten istý. Ak teda v plnosti časov prišiel Ježiš a tým, ktorí chceli cudzoložnicu ukameňovať podľa Mojžišovho zákona hovorí: kto je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň, a tiež hovorí, že neprišiel starý zákon zrušiť, ale naplniť, znamená to, že naplnením zákona je láska, Boh ju však v tejto forme, ako ju zjavil Ježiš, nemohol zjaviť skôr, nie však z dôvodov na strane Boha, ale z dôvodov na strane človeka, ktorý na to nebol pripravený. Boh nemal radosť z toho, že kázal svojmu ľudu ukameňovať tých z nich, ktorí zhrešili, nebolo však inej cesty. Ak by to neurobil, izraelský národ by sa skazil a zakrátko by nebolo rozdielu v hriešnosti medzi ním a ostatnými pohanskými národmi. Keď sám Boh vo svojom Synovi Ježišovi prišiel na zem, prevzal hriechy všetkých generácií na seba a bol za ne ukrižovaný, t. j. On ako nevinný a svätý sa stotožnil s osudom tých, ktorí boli za svoje hriechy spravodlivo potrestaní v Starom zákone smrťou.

Aby sme si urobili obraz o tej dobe a o hriechoch ľudí, ale aj o srdci Pána, ktorý prikazoval, bolo by dobré prečítať si všetky príkazy Boha dané Mojžišovi v Starom zákone a tak súdiť, vyberám niektoré:

Ja som Pán! Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána! Cudzinca nebudeš napádať a utláčať! Vdove a sirote nebudete krivdiť! Ak požičiaš niekomu z môjho ľudu, chudobnému, ktorý je pri tebe, peniaze, nebudeš sa k nemu správať ako vydierač, nebudeš od neho žiadať úroky! Ak vezmeš do zálohy plášť svojho blížneho, vrátiš mu ho do západu slnka! Veď je to jeho jediný odev, jeho jediná prikrývka na jeho telo. V čom by spal? Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky! Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Nepravdivej výpovedi sa budeš vyhýbať! Dar neprijmeš, lebo dar zaslepí aj múdrych a prekrúti záležitosť tých, čo sú v práve! Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svoju bratovi! Nepomsti sa, neroznášaj osočovania! Ak natrafíš na býka alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť! Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zabije ich alebo predá, tak za každého býka nahradí päť býkov a za každú ovcu päť oviec. Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Cti si staršiu osobu a boj sa Boha! Nedopusťte sa nespravodlivosti na súde, pri meraní, pri váhe a pri dutých mierach! Budete mi svätými ľuďmi!

Keď chceme pochopiť bibliu ako súbor 46 spisov (kníh) Starého zákona a 27 spisov Nového zákona, mali by sme si na začiatku uvedomiť tieto základné fakty:

1. Biblia až na prvých pár statí prvej knihy Genezis (kde je opis života človeka s Bohom v raji)opisuje históriu ľudstva a jeho skúsenosť s Bohom po PÁDE ČLOVEKA DO HRIECHU

2. je potrebné pýtať sa na zámer Boha, na úmysel jeho srdca, s ktorým niečo ľuďom hovoril či prikazoval

3. je potrebné prijať to, že starozákonný Boh a novozákonný Boh je ten istý, veď On sám o sebe hovorí, že je ten istý včera, dnes i zajtra.

V súvislosti s bodom 2. je nevyhnutné brať do úvahy aj kontext a dejinnú epochu Mojžišovho zákona v božom pláne spásy. Je úplne prirodzené, že nám, ľuďom žijúcim v Novom zákone po 2 000 rokoch kresťanskej histórie pripadá Starý zákon ako násilný a krvavý. Na to, aby sme ho pochopili, musíme sa vrátiť späť, úplne na začiatok. Potom zistíme, že Starý zákon je len prechodom k Novému zákonu, v ktorom Boh plánoval opäť prinavrátiť človeku jeho pôvodnú jednotu s Bohom tak, ako to bolo na začiatku v raji.

Na začiatku stvoril Boh dokonalý svet s dokonalými ľuďmi – čiže ľuďmi bez hriechu, ktorí nepoznali ani chorobu ani bolesť ani žiadostivosť tela. Ako sa píše v biblii, boli stvorení na obraz a podobu Boha, ktorý je láska. Mali všetko, čo potrebovali k životu, nemuseli namáhavo pracovať, boli pánmi zeme, ktorú dostali do daru od Boha. Boli schopní milovať Boha aj druhého človeka čisto, nesebecky. Zažívali dokonalú lásku Boha, videli ho z tváre do tváre a boli šťastní. Pohľad na nahé telo druhého v nich nevyvolávalo sebecké chúťky a žiadostivosť, nehanbili sa pred sebou, lebo sa milovali. Žiadostivosť tela, choroba, utrpenie a smrť, ale hlavne odlúčenie od Boha vstúpili do života ľudí až ako trest po tom, čo zhrešili a neposlúchli jeden jediný zákaz, ktorý od Boha dostali. Spáchanie hriechu bolo niečo tak prevratné a zásadné ako big bang, po tom už nič nebolo ako predtým, medzi Bohom a človekom sa vytvorila neprekonateľná priepasť. Boh je život a trestom za hriech je odlúčenie od Boha a smrť. Pred vyhnaním z raja dostali prísľub príchodu Mesiáša a celý Starý zákon je o očakávaní tohto Mesiáša - Ježiša, ktorý im znovu otvorí cestu do raja. Nový zákon je naplnením tohto očakávania, keď sám Boh v Ježišovi prišiel medzi ľudí a učil ich božím pravdám a nakoniec za nich z lásky zomrel. V Ježišovi zjavil Boh skutočnú plnosť lásky, Starý zákon je len medzikrok.

Po prvom hriechu sa ľudia rýchlo skazili, veď už syn Adama a Evy Kain sa dopustil niečoho takého hrozného, ako je bratovražda. Vraždil neodôvodnene, kvôli závisti. Ľudia rýchlo zabudli na Boha a hrešili ťažko mnohorakými spôsobmi. Zabudli, že sú rozumnými bytosťami stvorenými na obraz Boha a že sa majú odlíšiť svojim správaním od zvierat. Boh však stále túžil po osobnom vzťahu s človekom, po tom, aby sa vrátila láska a harmónia raja do života človeka, a prihováral sa k ľuďom, ktorí ho boli ochotní počúvať. Takým bol Noe či Abrahám. Ich potomkov, izraelský národ si vybral spomedzi ostatných národov a rozhodol sa viesť ho po svojej ceste lásky. Tento národ však žil medzi ostatnými pohanskými národmi, ktoré už Boha nepoznali. Keby bol v tejto situácii prišiel Boh medzi Izraelitov a začal im hovoriť slová o láske, ktoré boli také prirodzené Adamovi a Eve pred hriechom, a ktoré v Novom zákone vravel ústami Ježiša, vysmiali by ho, nikto by ho nepočúval, mysleli by si, že je blázon, tak veľmi sa človek odvrátil od toho človeka, akým bol v raji. Ak chcel Boh prehovoriť v takomto prostredí k človeku, musel ho najprv na to pripraviť. Vedel, že na zmenu myslenia človeka je potrebný veľmi dlhý čas (2 000 rokov do nástupu Nového zákona, a aj tak mnohí Ježiša neprijali a považovali ho za pomäteného).

Starozákonný človek nebol schopný pochopiť niečo také ako lásku k nepriateľom, čo hlásal Ježiš v Novom zákone. Už pár generácií po Adamovi a Eve sa Kainov potomok Lamech vyhráža: zabijem muža, ktorý ma poraní a mládenca, ktorý ma udrie. Sedemráz pomstený bude Kain, Lamech však sedemdesiatsedemráz (Gn 4, 23-24). Toto nie je spravodlivosť, ale ukrutnosť a bezohľadná pomsta. Ľudstvo tak veľmi morálne kleslo, že Boh musel so svojím zákonom lásky a odpúšťania pár stoviek rokov počkať a riešiť v prvom rade neprimeranú pomstu. Preto Boh zostúpil dole k ľuďom do ich hriešnosti na úroveň ich vtedajšieho myslenia a dal v Starom zákone izraelskému ľudu skrze Mojžiša zákon oko za oko, ktorý človek tej doby dokázal pochopiť a prijať. Tento zákon zakázal kruto sa mstiť na nepriateľoch a každý bol ním varovaný pod hrozbou trestu smrti pred svojvoľným zabitím iného človeka. Zabezpečoval zároveň primeranosť trestu: život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, ranu za ranu. Nám sa tento zákon zdá krutý, ale v tej dobe morálneho úpadku predstavoval krok bližšie k prvotnej láske, predstavoval kvalitatívne vyšší stupeň na schodisku k láske, ktorú plánoval zjaviť skrze Ježiša.

Ovecka, môžeš mi predložiť nejaký dôkaz, že Boh naozaj nie je? Tak prečo to potom predkladáš ako fakt?

Píšeš, že ak by existoval, tak by sa dopustil znásilnenia, nabádania na rôzne trestné činy atď. Obviňuješ nesprávneho. Riešila som to už tu na fóre, tak to skopírujem do ďalšieho príspevku.

Skús si predstaviť, že Boh existuje. Že je pôvodca všetkého materiálneho vo vesmíre i tu na zemi. A že nás naozaj stvoril. Vytvoril ľudské telo, vložil do nej dušu a vdýchol svojho ducha. Že keby nechcel, nikdy by sme sa nenarodili a neuzreli svetlo dňa. Že nielen náš vznik, ale aj naše každodenné existovanie je úplne závislé od Neho. A teraz si skús predstaviť, že nás stvoril z lásky, že nechce pre nás nič iné, len dobro. A že x-krát denne sa mu otáčame chrbtom, keď robíme niečo, čo On nechcel, aby sa v jeho stvorení dialo. To sú naše hriechy. Ak všetko, čo máme (aj seba samého), máme od Neho, nie je správne, že by sme mali konať tak, ako to chce On a že raz by sme sa mu mali zo svojho života zodpovedať?

On nie je ten, čo čaká na naše chyby, aby nás mohol obžalovať a potrestať. Naopak. Vedel, že po páde do hriechu sa z toho stavu sami nikdy nedostaneme. A tak už hneď po páde prvých ľudí do hriechu sľubuje, že príde na zem v ľudskom tele a vykúpi nás tým, pre Neho samého najdesivejším spôsobom.

Predstav si, že Ty by si bol Bohom a stvoril by si ľudí. Dal by si im všetko k životu a oni by neboli vďační, vzopreli by sa Ti a začali by podnikať veci proti Tebe, darcovi ich života. Nemal by si chuť ich zničiť? Alebo aspoň vykašľať sa na nich a nechať ich, nech sa hrabú v tej svojej biede a špine? Ak trpia na choroby, ak zomierajú, navzájom si ubližujú, tak majú, čo si zaslúžili. Ak by si ich nechal tak, nikto by Ti nemohol nič vyčítať. No Boh urobil niečo viac. Nielenže sa vedel vžiť do ich bolesti a utrpenia a súcitiť s nimi, rozhodol sa narodiť sa v ľudskom tele a nemať pritom nijaké výhody. On všemocný Boh si obliekol porušiteľné telo, ktoré zapácha, keď sa dlho neumýva, ktoré krváca, keď sa zraní, ktorým lomcuje horúčka, keď ho chytí nejaký vírus, ktoré zomiera, keď utŕži rany nezlučiteľné so životom. Ježiš ako Boží Syn nechcel žiadne výhody, chcel všetku tú našu biedu prežiť do dna. Neprišiel sem nás len učiť o Bohu, ale chcel svoje ľudské telo priniesť ako obetu Otcovi za nás všetkých hriešnych. Kedysi Boh prikázal ľuďom priniesť mu zvieracie obety za spáchané hriechy. Človek si mal uvedomiť, že každý hriech proti Bohu si zaslúži smrť a videl to na zvierati, ktoré muselo pre jeho hriech zomrieť. Možno však zotrieť hriech človeka životom nejakého býčka alebo ovce? Nie, určite nie, veď zviera sa nerovná človeku. Tak Boh, ktorý ľuďom dal prikázanie nezabiješ, sa podujíma na bláznovstvo lásky: sám seba obetúva ako obetu za vykúpenie celého ľudstva. Krv nevinného za všetkých vinných. Krv večného a všemohúceho Boha za večný život hriešneho a biedneho človeka.

Nič neobetoval? Keď ten, ktorý vládne nad vesmírom, dovolil, aby ho nejaký hriešny človek opľúval, vysmieval sa mu - a On Boh to mlčky znášal, to nie je nič? Ty sám by si to dokázal? Ak by Ťa niekto obvinil z hrozných činov, mlčal by si a podstúpil by si za tieto zločiny dobrovoľne mučenie a smrť? Nebránil by si sa, bol by si ticho? Ak by Teba odsúdili na smrť ukrižovaním a všetku tú nespravodlivosť voči Tebe by si prežíval na vlastnej koži, bolo by to skutočné, nazval by si to cirkusom? Alebo opačne, ak by si niekoho miloval najviac na svete a mohol by si mu zachrániť život len tak, že by si mlčal a sám by si vzal na seba jeho vinu a podstúpil za ňu hanebný trest smrti, nebolelo by Ťa, keby svedkovia toho všetkého o Tvojej obete povedali, že je to len cirkusové predstavenie?

Boh zjavil svoju pravdu vo Sv. písme. Áno, kto nevie, ako má Sv. písmo čítať, môže si ho vyložiť aj mylne. Ale napr. takých 10 božích prikázaní myslím každý - vzdelaný aj nevzdelaný človek, pochopí bez problémov. A prečo to vyzerá, akoby Boh neexistoval? Možno aj pre to, že sme to my samy, čo sme ho vyhnali zo svojich životov. Že čakáme, že Boh niečo urobí, aby bolo na svete lepšie, ale my sami nechceme nič zmeniť na našom myslení a správaní. Vidíme zlo iných a obviňujeme Boha, že je zlý, lebo to dopustil, ale svojho vlastného zla sa nechceme vzdať, nedovolíme Bohu, aby nám do nášho hriešneho spôsobu života niečo hovoril.

Nabozenstva su len vyplodom cirkvi na ovladanie ludi a ziskanie majetku. Je to nieco ako obchod s falosnymi nadejami. V minulosti to bolo hlavne zneuzivane na dosiahnutie absolutnej poslustnosti a takisto javy ktore si ludia nevedeli vysvetlit pripisovali bozstvam.

bella21, krásne si to napísala, úplne pravdivo, aj mne to pomohli, hoci som veriaca....