Nevidím svoju budúcnosť

Príspevok v téme: Nevidím svoju budúcnosť
Lilly18

Dobrý deň,

Mám 18 rokov, chodím na strednú a študujem odbor. ktorý ma vôbec nebaví. Ale začnem pekne poporiadku...

Keď som mala 13 rokov, prirástol mi k srdcu jeden odbor (nebudem menovať). Predtým som nevedela čím by som chcela byť. Keď som bola v 9. ročníku, bola som si istá, že tam dám prihlášku. Rodičia sa ma spýtali čím by som chcela byť a ja som to povedala. Myslela som, že budú reagovať normálne, no oni sa zasmiali a povedali, že na tú školu nemám ísť, lebo aj tak na to nemám a že sú aj lepšie školy.
Mňa sa to dotklo, začala som mávať silné depresie a mávam ich doteraz, pretože to bolo jediné na svete, čo som chcela robiť. Nevedela som si predstaviť (trvá to doteraz), že by som mohla robiť niečo iné. Nič iné ma nebaví a ja keď hocikedy pomyslím na budúcnosť, tak začnem hocikedy plakať. Neviem si ani len predstaviť, čo budem robiť.
Takže som si dala prihlášku na hocijaký štvorročný odbor a začala študovať. Ale prišla druhá vec, že som nechodila do školy. Nebavila ma, spolužiaci sa mi vysmievali zo všeličoho možného. Pravdaže som prvým ročníkom neprešla. Takže som bola opäť prváčka, toho istého odboru, ale znova sa stalo to isté. Hrozil mi vyhadzov zo školy, ale mala som možnosť študovať ešte 3. ročný odbor.
Takže som na ňom v 2. ročníku, ale horko-ťažko to zvládam.

To, čo som spravila na začiatku strednej ľutujem, mohla som byť už maturantka, no najviac ma trápi, že študujem odbor ktorý, ma nebaví a neviem si predstaviť čo budem robiť v budúcnosti, keďže moje šance na to čo by som chcela robiť sa dávno rozplynuli.
Jednoducho si myslím, že už nemám prečo žiť (len abo bolo jasné, nechcem sa zabiť). Je to so mnou zle, som na dne, a utápam sa v depresiách.

Ani neviem, prečo som to tu napísala.
Chcela som to proste zo seba vypustiť.

kafe

ty počúvaj! Neser ma! Poznám minimálne troch ľudí, čo majú vyštudované dve stredné školy. Pekne jednu, po druhej, nie naraz. Dokonca dvaja chalani po skončení VŠ išli na tesárčinu. Takže v 24 rokoch dreli lavice s 15 ročnými puberťákmi.

Dokončíš školu a dáš si opäť prihlášku na tvoju vysnívanú SŠ. ALEBO choď na ZŠ ktorú si skončila, tam ste mali výchovných poradcov čo vám radili s výberom a všetkým možným ohľadom SŠ. Lebo podľa mňa môžeš ísť na prijímačky kľudne i budúci rok, aj bez toho aby si dokončievala zbytočne SŠ kde si teraz. Ale isto to neviem. Informuj sa, hľadaj, rob niečo pre splnenie svojho sna. Pôjdeš na prijímačky a uvidíš. Ak sa na prijímačky budeš poriadne pripravovať, nemá ťa čo zastaviť. Len tvoja vlastná lenivosť. Stále máš možnosť robiť čo chceš. Len sa neopúšťaj, pohni zadkom a ver, že splnenie svojho sna máš na dosah ruky.
Ďalšia 18r baba čo poznám z videnia prestúpila do prvého ročníka. Presťahovali sa 600km a boli tam aj iné dôvody, prečo nemohla zostať na intráku ale zmenila školu a začína v 18-tich prvý ročník. Takže dá sa to. Prestaň depkovať, pozbieraj sa a hor sa do práce. Nech ti to víde, slečna.

Nebud ako ja

Mne mama uz odmalicka hovorila ze nikdy nic nedokazem. Dala mi prihlasku na skolu kde su sami stvorkari. Avsak prijali ma na gympel a sla som tam. No po rokoch neustaleho hovorenia ze nic neviem som sa vykaslala na ucenie. A fakt nic neviem. Chodim do prace a zase z prace. Moj kazdodenny zivot. Nemam ani vodicak lebo nemam ziadne sebavedomie. Jednoducho tu vetu "nic nedokazes" mam vštepenu v hlave.

Tym chcem povedat ze nikdy neposluchaj v tomto rodicov. Mala si ist na tu skolu ved by ta nemohli zabit aby si tam nesla. Ak chodis na nejaku obchodnu a chces byt doktorka tak to bude celkom dost tazke dostat sa na vysku lebo tusim na obchodke chemie fyziku a biologiu nemaju. Hlavne bud sama sebou a to co ti hovoria si nepripustaj k sebe.

Sexicicamica

Je ťažko ti poradiť, keď si nenapísala o aký odbor sa jedná. Mala si viac tlačiť na rodičov, oni často nevedia, čo chceme a čo je pre nás najlepšie... Ale nikdy nie je neskoro začať! Dá sa to študovať aj na výške? :) Daj sa nato po strednej, alebo prepadni ešte raz a začni na strednej na novo, maj piči choď si za svojím, vela ludi ani nevie, čo chce robiť a nič ich nebaví, ty maš tu výhodu, že to vieš... :) Takže treba trochu zabojovať všetko sa dá , len treba chcieť :) Mňa strašne zaujima psychologia , som po škole už 2 roky, skušala som toho vela.. od fabrík cez opatrovanie starých ludí až po čašníčku... nič ma nenaplňa, skor naopak deprimuje, preto som sa rozhodla, že bduci rok sa dostanem na psychologiu a budem to raz proste robiť :) nie je nič horšie ako premárnený sen.... :)

michael067

Predstavujem vám rodičov 21 storočia.
"no oni sa zasmiali a povedali, že na tú školu nemám ísť, lebo aj tak na to nemám "
Za takéto vyjadrenia by som normálne na rodičov posielal socialku za brutálne podkopávanie sebavedomia a charakteru a ohrozovanie buducnosti ich syna/dcéry.
Rodičia si síce povedia: "A však čo? Veď to je pravda, nech sa naučí zniesť aj takéto veci"
Milí rodičia vaše dieťa je ešte vo vývine, takéto reči vníma úplne inak ako dospelý ľudia.
Ak chcete aby vaše dieťa v živote nič nedosiahlo, takéto reči su pre neho tou pravou cestou.

I.

Však si naštuduj sama to, čo chceš a to, čo študuješ na škole ťa nemusí vôbec zaujímať, nejako sa pretrepeš.