Prosim o radu

Ahojte, budem mat 21 a som dost beznadejny prípad... su 2 hodiny v noci,ja píšem niekam na nejaké forum a prosim o pomoc alebo o radu ani neviem... už 2 roky som neustále sám... už mi z toho fakt kurevsky hrabe.. asi len čakám kym mi ten mozog vybuchne alebo čo.. ale proste už som tak hlboko že nezvládám vobec z ničím začat alebo niečo... od narodenia som extremne hanblivy človek,nedávno som zistil že mam asi tu socialnu fobiu..ale to neni nejaky momentalny stav alebo uzkost alebo niečo.. to mam odjakživa proste.. akurat som bol vzdy z nejakymi ludmi takže som nato občas zabudol no...v 11mi umrel tatko... odvtedy som sa len stale z mamkou stahoval všelikam... striedala chlapou .. na koniec ostala z tym najhorším až doteraz ale to je jedno... ide o to že sa už 2 roky nedokažem bavit z ludmi uplne až neprirodzene prehnany strach mam z nich... uplne zo všetkych.. byvam z v mobilnom dome asi 150m od rodicou oni maju na rovnakom pozemku dom... som tu zavrety už 2 roky proste neustale sám... rok a pol dozadu som sa uplne prestal dívat ludom do očí .. nedokazem to doteraz proste nikomu ani mamke.. maximalne na 2 sekundy sa jej pozrem a inak len do zeme alebo všelikam ..už si nato zvikla.. aj pár kamosou...fakt velice tolerantny sú ked sa tak zamyslím...lenže ja nedokažem nic ocenit nic citit ani normalny dennodenny strach z toho že musim ist do školy alebo niekam... proste povinnost..strasne rád by som isiel pracovat aspon niekam ale nedokazem to.. skusal som to.. viac krat ..všelico.. šak nebudem tu dopodrobna všetko pisat zbytocne ... neustale sa presviečam že to bude dobré a že niečo sa zmení ale ono stale nič a už prešli viac nez 2 roky.. raz za stvrt roka dojde kamoš nejaký starý.. už vie jak som natom tak len do vetra prehodime par viet zapalime si a čau.. rodicom pomaham každy den v zahrade už pol roka cvičím takze pohyb mam..z toho radost mam to ano..ale ked nemam ziadny kon takt z ludmi je aj to velice tažké..všetko.. uplne strateny som už.. ani neviem čo píšem.. k psychologovi sa bojim logicky len íst ked sa neviem ani pozriet človeku do očí ... vobec proste... mamka je samozrejme smutná ale nezmože nič.. má ma rada ale vie aká som povaha a všetko... asi neexistuje ziadna normalna rada než aby som to prekusol a niečo proste skusil ja viem ..budem rád aj za takú.. je toho viac čo som tu chcel napísat ale netreba....to by nikdo uz necital :D :) diky za rady aj odsudenia po predu:D pa lasky moje