Ahojte, mam taky problem s ktorym si neviem radu. Zalubil som sa do jednej zeny, ktoru nadovsetko milujem, ale ona ma niekoho. Väcsinu casu je v meste
v ktorom ja, to je ale od miesta kde je jej priatel dost vzdialene. Velmi sme sa zblizili, myslim ze si fajn rozumieme a 2 krat to uz vyzeralo tak ze sa mi podari byt snou, ale 2 krat sa rozhodla nakoniec nie pre mna. Dost
ma to vzalo a musim ako chlap priznat, ze taky pocit som este nezazil.Prvy krat v zivote ma nejaka zena rozplakala, nemozem sa sustredit na pracu, na nic a neviem proti tomu bojovat.Stale pozeram na telefon, na mail ci nenapise ako blby.Neviem, kde som sa spravil chybu a ani neviem preco na to nemozem zabudnut a prehodit to cez hlavu.Mam 30 a zazil som to naozaj prvy krat. Viete mi poradit ako mam proti tomu bojovat? Chcem sa zase smiat a uzivat sa zivot, ale nejde to.Pomoze mi psycholog?
Dakujem
ako sa da prekonat sklamanie v laske?
shakti...no ved hned sa mi zdalo ze na muza to bola dost normalna odpoved..tak este raz sorry za zmilenie pohlavia:)...dakujem za odpisanie..si tu nejak casto?:)je to tazke v tom zivote..no ale hadam sa raz vyjasni...s tou pracou je to pravda ja tiez teraz makam ako fredky ale aj tak mam v halve jedneho cloveka na ktoreho nemozem zabudnut a vobec si to nezasluzi aby mi zaberal tak vela casu premyslanim nad nim...ak sa mozem spytat ty mas priatela???
..napisala..Im woman :-)
dada to su vsetko take..ze neveris atd. lebo ked to pride,vykasles sa na vsetko co ti rozum hovori a skocis do toho po hlave..
hej tento rok je ako zakliaty,ale u mna je to v podstate jedno,ktory rok :-DDkazdy rok je to rovnake..normalni muzi?? a tak verim,ze este niekde existuju,len maju vela prace..ked clovek nema lasku,tak sa zahrabe do prace a potom zas nema sancu-cas si ju najst..
treby vyckat,pride..mozno do teba soti na ulici,mozno to bude tvoj novy sused, kolega v praci...stretnut lasku je mozne vzdy a vsade,len treba mat otvorene ocka aby sme ju uvideli a otvorene srdiecka aby sme ju vpustili dnu a dali jej sancu.vela stastia.
shaki, dakujem za odpoved ..pekne si to napisal...je to pravda klin sa klinom vybija...ale ja naozaj nestretavam normalnych chlapov a najhorsie je ze uz nikomu ani nedokazem verit...a stale sa pytam preco nemozem stretnut niekoho kto ma bude mat skutocne rad???tento rok je ako zakliaty alebo co. na novy rok sme sa s priatelom rozisli a odtedy som nespoznala nikoho normalneho ...nechapem asi plati aj to ako na novy rok tak po cely rok...alebo trpezlivost ruze prinasa:)..ale vlastne to je jedno ved su aj ine problemy ako laska..len to ze bez nej je clovek ako vyschnuty kvet..
dada vítam ta srdecne v klube,clenske sa neplati,len srdiecko sa vylieva..
co je to skutocna laska dada? co si ty pod tym predstavujes?zabudnut sa neda,nikdy!
Pokial raz vpustis cloveka do svojho srdca a on tam zanecha ryhu..jednoznacne plati..
"klin sa klinom vybija" na lasku zabudnes iba vtedy,teda nezabudnes ale sa s nou vyrovnas,ak sa znovu zalubis..
asi najtazsie je skutocne si uvedomit ze je fakt koniec,znicit tu nadej a otvorit svoje oci a srdce pre nove moznosti.. lebo pre bolest a trapenie,mozno neuvidis tu skutocnu lasku...
to lajko : nuz ono väcsinou sa clovek zbada az ked je zle. Neviem ako si ublizil, ale zeny su velmi citlive a velmi tazko odpustaju. Dufam, ze sa Ti podari aby sa ku Tebe vratila, vela stastia Robo
Ahojte. Taktiez sa chcem podelit o svoj pribeh s ostatnymi. Mam 21 rokov a ako 19 rocny som spoznal dievca ktore bolo do mna zamilovane. Netrvalo dlho a zamiloval som sa aj ja. Zacali sme spolu chodit 12. juna minuleho roku a dnes sme uz piaty den rozideni. Myslel som ze je to dievca mojho zivota ale pocas nasho inak velmi krasneho vztahu som urobil vela chyb ktore budem lutovat do konca svojho zivota. Vela krat mi odpustila a velakrat som ju sklamal znovu. Len teraz som pochopil ako velmi ju milujem a ze som obycajny somar ked som jej takto ublizoval. Teraz ma vela napadnikov a ja sa bojim ze sa zalubi do niekoho ineho a ze ju stratim uplne. Teraz viem ze by som bol ochotny vzdat sa cohokolvek len aby bola so mnou stastna. Zatial sa bohuzial nechce ku mne vratit ale ja budem cakat ked aj do konca zivota a budem bojovat ked ma to bude stat vsetky sily. Ked to niekedy budes citat tak, Bejka odpust...Milujem ta a vzdy budem
to adrianka : no tak to mas tazke. Je to ale hlavne o sympatii a chemii, kto vie ale ako by to bolo povahovo. Predsa len pochadza z krajiny, ktora je nam dost kulturne vzdialena a mozno by bol problem si na to zvyknut.Neviem.V kazdom pripade je to pre Teba mozno len skuska.Svadbou sa nikdy nestane to, ze stratime zaujem o opacne pohlavie a ze nikdy viac nestretneme niekoho, kto nam bude sympaticky, na koho budeme mysliet, otazka je len, ci je to vsplanutie, alebo nie.Mozno nie si spokojna a stastna so Tvojim manzelom a je len otazka casu,kedy to niekto zlomi. V kazdom pripade drzim palce
Ach , jaj. Musím si aj ja vzdychnúť. Láska, sklamanie príde vždy v takom čase, keď ju najmenej čakáš. Som vydatá 1 rok a minulý týždeň som sa na prvý pohľad zaľúbila. Neuveriteľné, ale keď som zbadal tie oči, pohľad a úsmev, tak som z toho zostala úplne vedľa. Nečakala som to. Je mi úplne jedno či to bude dotyčný čítať alebo nie. No musím sa vyrozprávať, nedokážem to sama v sebe už dusiť. Dusím to vsebe, pretože nemám sa komu zdôveriť. Stalo sa to pri takej kurioznej veci, išla som totiž na operačný sál v MT. Je anestezilog, a pochádza z Palestíny. Neviem ako sa volá, neviem koľko má rokov..., no jedno viem isto, od laparoskopie sa mi zmenil celý môj život. Všade ho vidím a nedarí sa mi naň nemyslieť , zabudnúť, nedokážem sa sústrediť na prácu, nedokážem jazdiť ani autom. Mám ho stále v hlave. Stále musím myslieť na to, ako som ho zbadala, na jeho pohľad , úsmev a hlavne na jeho dotyk.. Viem, že som mu bola aj ja sympatická, ale ako som mu povedala, že som vydatá, tak vzniklo také napätie ale hlavne sklamanie z jeho aj z mojej strany. Keby sa to dalo vrátiť, určite by som mu neprezradila, že som vydatá. Chcela som sa sním ešte rozprávať, ale nedal mi čas ani príležitosť, pretože ma už musel uspať. Na druhý deň hneď ráno som bola prepustená do domácej liečby, na 7 deň som išla na vybratie štyhov, ale nemala som tu česť ho stretnúť. To, že ho už nikdy neuvidím a nebudem sa sním rozprávať má privádza do zúfalstva a depresivných nálad. Pre mňa je ľahké sa zaľúbiť, ale o to ťažšie sa odľúbiť. Nie som typ, ktorý vyhľadáva mužskú spoločnosť a ani by som nedokázala za ním ísť a bláznieť sa. Vždy o mňa prejavoval záujem muž. Všetko s rozumom, ale toto bolo niečo zvláštne, tajomné, ako keby sme sa už v minulom živote niekde stretli, boli spolu, rozumeli si. Doteraz sa pýtam, prečo mi ho boh alebo niekto iný zoslal?. Bolo to znamenie alebo prečo ????????????? Uvažujem aj nad tým, že on možno nemá takéto pocity ako ja….. možno už aj dávno zabudol kdo som, alebo aj to že som len jedna z ďalších pacientok v poradí, ktoré uspával. Momentálne po ničom inom netúžim, ako sa sním skontaktovať a aspoň raz sa sním stretnúť. Ja totiž nepochádzam z toho istého mesta, kde teraz on pracuje a býva…, takže moja šanca je takmer nulová. Zostali mi už len sny a túžby.
Spleen nie je to celkom tak, ako to vidis ty.Ja vedome na neho uz vobec nemyslim, iba sa mi o nom niekedy prisnije a to je velky rozdiel.Stale ho vidim vo svojih snoch ako toho 17 rocneho chlapca.Dnes ma 27 a ja ani neviem, ako vyzera, pretoze zije a pracuje v Taliansku.Ak si myslis, ze ho milujem, tak to urcite nie.Uz su to len take nostalgicke spomienky.Mam manzela, ktoreho nadovsetko lubim a nevymenila by som ho za nikoho.Ale ak si raz niekoho mala rada, nikdy na neho nezabudnes.Tak to proste je.
