Socialna fobia a nastup do práce

bojovníčka - gratulujem k rozhodnutie a k odvahe! Môžeš tu napísať nejaké svoje tipy, ktoré ti pomohli dostať sa tam kde si teraz?

No nastup do novej prace je stresujuci pre kazdeho. Hlavne treba velmi oddelovat osobny zivot a pracovny zivot. Vykonavat pracu svedomito, ale ked ta nejaky kolega, alebo zakaznik vytoci, tak to nebrat citovo, ale s chladnou hlavou. Hlavne prilis velke kamaradickovanie s kolegami je niekedy iba na skodu, lebo sa ti moze stat, ze sa budu hrabat v tvojom sukromi a starat sa do zivota.
Preto pracu treba brat hlavne profesionalne.
Vela stastia :-)

loretta ..Súhlasím s tebou! Je pravda, že ľudia sú rôzny, že niektorí skrátka nevyhľadavajú spoločnosť a nikdy sa tam nebudú cítiť ako ryba vo vode. Ale zvládať sociálne situácie človek musí , pretože bez toho sa nezaobíde. Či už ide o nákupy, úrady, vybavovačky, lekári, banka, práca, nejaké spoločenské aktivity ...
Písala som, že bojujem so SF, pretože som mala vážnu SF ...všetky tie spomínané aktivity boli pre mňa nemožne zvládnuť ..Mala som strach opustiť byt, všetko sa mi kopilo, nedokazala som sa ísť ukázať na urad...ani jedlo ísť kúpiť ..skrátka nevedela som ako z toho von ...
po neuspešnom pokuse zabiť sa, som dostala silu a postavila som sa tomu..pretože som si vybrala život ...za pomerne kratky čas som opäť začala žiť...urobila som také veci ako som nedokazala urobiť ani predtym ako u mňa SF vypukla ...takže mojím cieľom je skúmať sa, svoje pocity, meniť myslenie, zlepšovať socialne zručnosti a som šťastná už len zato ako žijem teraz a viem, že to môžem stále zlepšovať ..
Vždy som bola introvert, v škole som bola nezačlenená , utopená v mojich myšlienkach a predstavach ...ale to iba preto, že som bola negatívna, k sebe prehnane kritická, pocit menejcennosti u mňa pestovala mama ..myslím, že SF môžem aj poďakovať, pretože práve tie panické záchvaty mi ukazali, že niečo so mnou nie je vporiadku a donutili ma zmýšlať inak ...po každej novej zvladnutej prekážke som na seba viac a viac hrdá :) ....Ale v konečnom dôsledku tiež nie je pre mňa spoločnosť a neustale obklopovanie ľudmi najdôležitejšie ...:) radšej budem o samote s najbližšími a tak :) ako aj ty ...a z ľudí ja si nič nerobím, ja viem, že niektorí sú zákerní a že život je tiež nie vždy fér to viem tiež ...pred ľudmi mám strach už len z toho, že sa obávam, že opäť sa mi prihodí ten záchvat ...nebojím sa napriklad toho, že po mne začne niekto kričať alebo čo :D to by som hned zabudla na SF a povedala mu svoje ..:D

Ja som si tym presla. Bolo to tazke. Stale som sa citila medzi ludmi ako menejcenna, az kym som nepochopila, ze kazdy ma svoje problemy, kazdy ma nejaku psychicku udchylku a v skutocnosti nikto sa mnou nezaobera tolko, kolko som si namyslala. Naucila somverit tym, ktori si to zasluzia a obchadzat tych, ktori maju lacny charakter. A tych nie je malo. Vies ake svine medzi ludmi stretnes? Bud pripravena aj na to. Ze ti sem tam budu chciet podkopnut nohy, ohovarat poza chrbat, alebo ta podcenovat. Stretnes samozrejme aj ludi, ktori ta budu podporovat. To vsetko sa casom vykristalizuje v kolektive. Socialnu fobiu uz nemam, no do spolocnosti sa uz za kazdu cenu nehrniem, a ani to nepovazujem za nespravne. Nemozeme byt kazdy otvoreni a spolocensky. Charaktery ludi su rozne. Niekto je introvert, ma rad prirodu, knihy, pokoj, a klud, a niekto je spolocensky zalozeny, co bez ludi nemoze existovat. Ani jedno, ani druhe nie je zle. Ja mam rada pokoj a klud a toto medzi ludmi nikdy nedosiahnem. Takze pre mna iba rodina, a tam to konci. S ludmi som iba z povinnosti v praci. A moj nazor je taky, ze je to pre mna spravne. Uz ma nezaujima, co si myslia o mne druhy..

Mesačný princ
hahahaha :D vieš, že to vôbec nie je zlý nápad ? :D keby to niekto povie mne tak by mi to prišlo milé :)

Normálne povedz zákazníkom, že máš SF a že ak im vydáš viac, tak nech rýchlo utekajú a majú zarobené :D s humorom sa dostaneš najďalej :)