Tuto temu som tu pridavala uz par krat ale vzdy mi ju zmazali, tak sa to pokusim napisat inak. Skusim napisat najdolezitejsie veci aby ste moj problem pochopili co najlepsie, a ze to nietje vymysel a trapim sa koli tomu. Chcem vediet vas nazor na vec, pohlad, radu, hocico, lebo uz som priliz dlho na jednom mieste a neviem co robit.
Ide o jednu moju velku dilemu, pohlad na svet mojimi ocami, mozno nepochopenie. Mam 20 rokov. Zatial som namala ziadneho priatela, nikdy ma vztahy nejak nelakali, alebo som sa skor nedokazala zamilovat, nepoznam to ake to je. Som skor samostatna osoba. Ktora sa rada uci nove veci a spoznava svet. Som viac uzavreta a nemam vela priatelov,introvert, ale nemam problem byt v spolocnosti a komunikovat alebo sa prisposobit, ale velmi rada mam samotu, citat si knihy, pozerat filmy atd.
Od malicka som sa hladala, vzdy som chcela v niecom prerazit, najst si nieco v com bodem dobra,. Viete ludia okolo mna v skole bud mali talent na tanec, na sport, na studium, boli nesmierne inteligentni, alebo len mali nieco za co ich druhy chvalili a cenili. Aj ja som chcela to nieco v sebe objavit. Bola som dost ticha v skole a v nicom som nevynikala aj ked mi ucenie slo v pohode. Skusala som tanec, futbal, vsetky mozne zaluby ale nic mi nevydrzalo dlho. Jednoducho som sa citila priemerna.
Nic ma nenaplnalo, alebo iba nachvilku. A teraz ta druha cast co je pre vela ludi Tabu. V 16 rokoch som zistila, ze som velmi, velmi, ako to povedat, zvedava po sexe, velmi ma ta oblast zaujmala. Mala som par kamaratov a roznimi cestami cez internet som sa spojila z roznimi ludmi podobnymi mne. Zila si normalny zivot. Ale nic ma nebavilo lebo som stale chodila do skoly, na strednu ktoru som nenavidela a ucenie slo dole vodou, lebo ma to nebavilo. Nedokazala som zapadnut, alebo skor nechcela, neviem, aj ked spoluziakov som nemala rada, chcela som aj tak nejak sucast kolektivu. V tom obdobi som vela premyslala o zivote, kolko moznosti je co robit a ja musim zazivat neskutocne nudny stereotyp, skola, domov, ucit sa, a v cez vikend ist niekde do miestneho klubu..ako mlady ludia......ja som chcela nieco ine, preco ked je svet taky obrovsky musim ja byt prave tu, chcela som zo zivota to najviac a len to najlepsie. Mat sa co najlepsie. Velke sny....mama mi vzdy hovorila ze sa neviem tesit z malickosti a musim mat vsetko "extra". Ale z rodicmi mam aj som mala dobry vztah, rodinny dom, pes, surodenci, vylety, velmi normalne detstvo.
V 18 som dostala ponuku od znamych ci nechcem natocit jedno sukromne video pre jedneho pana za dobre peniaze. Asi uz viete o co ide. Nic verejne. Len video. Tak som sla do toho, a zistila som ze ma to 'tocenie' neskutocne naplna. Videi bolo viac, samozrejme tajne, nikde na internete a ludia z brandze co to videli povedali ze mam velky potencial. Asi viete o com je rec, filmi pre dospelich.
A tu nastava moja velka schizofrenia a blok, brana, dilema atd. Jednoducho viem, ze keby idem do brandze otvorilo by sa mi vsetko o com som kedysi snivala. Cestovanie, jazyky, nove zazitky a konecne by som robila nieco v com viem ze mam talent a viem ze ma to nikdy neprestane bavit a viem ze sa mozem posuvat dalej.
Moj ciel by bol odist do Ameriky,alebo do inej krajiny, urcite by som nechcela ostat na Slovensku. Prilezitost, jazyky kontakty a fin. prostriedky by som na to mala. Naplna ma to, dava mi to radost. Ako ked futbalistu bavi jeho hra a je to jeho hobby, presne tak to citim ja, je to to iste. Chcem aby ste to videli mojimi ocami. Ked zistite a najdete konecne nieco co vas velmi naplna a robe stastnymi....Preco ludia odsudzuju tychto ludi a preco zatvaraju oci pred intimitou. Kazdi raz v zivote nieco take videl.
Od malicka som rada snivala, mala obrovske ambicie ze precestujem svet, a budem zazivat veci, ktore nemoze zazit kazdy. To boli myslienky v mojom detsve. Uz v mladom veku som vedela ze nechcem byt otrokom tochto systemu, kde sa z ludi stavaju roboty, odrobit 8h v praci co ta nebavi, najst si partnera, deti a pit pivo pred telkou a rozoberat kde sa co udialo.
Mozno som len ja velmi otvorena mysel, casto mi zvykli hovorit prestan snivat a poloz sa nohami na zem. Velmi casto. Ale ked je nieco v hlave predsa to ide uskutocnit. Na 20 rokov viem plynule 2 jazyky byvam v nemecku. A teraz stojim pri tej brane, neviem kam sa mam dalej posunut. Niesom stastna. Velmi by som chcela robit to co ma bavi, ale nemozem, pretoze rodina, par kamaratov by to nepohopili a cela spolocnost by ma odsudila....Preco som taka alebo kde je toho vsetkeho pricina,,,,
