marosko vychovali sme aj dve aj 5 aj iné, ale inač.
každy tak ako vie. maj sa pekne.
Biť či nebiť - je fyzické trestanie detí „výchovnou metódou“ alebo hrozbou pre ich sociálny vývoj?
K bitke sa uchyľuje preto, lebo niektorí učitelia nevedia, čo majú robiť, keď ich žiak vytočí. Žiaden učiteľ nemá tak naštudovanú psychológiu, aby všetko zvládol len psychologicky. To je nemožné. Odbory, ktoré učiteľ vyštuduje, nie sú až tak podstatné, lebo v prvom rade ide o to, aby učiteľ postrážil deti. Deti to aj tak až tak nezaujíma, keď mám pravdu povedať. Starí riaditelia stále riešia len disciplínu, lebo tak boli naučení, ticho, ticho, pss, pss.
Najprv Treba vychovať 5 detí, ktoré Vám občas povedia ,že ste ich dobre vychovali, a potom, niečo nedoporučovať. Dieťa v 3-5 rokoch sa musí naučiť, čo je dobré a čo zlé. ak ho nenaučíte , tak bude mať v živote problémy. Mal som zamestnanie, čo som každú chvíľu bol medzi deťmi a rodinami, a videl som po 20-30 rokoch ako dopadli deti s výchovou s dobrým slovom a Aj tie so stálym bitím. Nič dobré!
Nie každý dostane do daru nekonfliktné deti ! Ale treba ich naučiť spoločenskému chovaniu aj zodpovednosti . A nebojte sa remeň bol detský a 10 rokov im pripomínal,že sa majú slušne správať a vzájomne si pomáhať, a neubližovať si. Podarilo sa mi to a ešte som nevidel dospelé deti , ktoré , sa majú tak rady, aj keď majú už svoje rodiny. Vďaka za múdrosť Bože.
Marosko- zle ti poradil.
Ked to tam viselo tak sa bali- dnes by si mal problém, to sa nerobi.
4 x fiha dostali- dufam že nie velmi.Trebalo ti vtedy dohovorit, že robiš zle.
Tak sa to nerobi, ale vysvetlovanim.
Všetci by sme mal byť dokonalí a žiť v láske. Takže načo sa fackovať? Je to zbytočné.
Ale nik nie je dokonalý ani deti a ešte ích treba veľa o živote učiť.
Zásada je neublížiť !! Vylágoš si občas zaslúžia, ale aj vylágoš musí byť pre dieťa zrozumiteľný. Deti sú veľmi citlivé na nespravodlivosť voči nim. Z deťmi si treba rozumieť, tak aby pochopili aká je ich úloha v rodine a aby sa podľa tej úlohy aj správali.
Deti sú deti, každý s nás bol maličký, mladý a povyvádzal kadečo. Takže ani naše deti nie sú iné.
Keďboli maličké, tak spali na jenom velikom gauči - posteli, v jednaj izbe. Spolu sa učili,hrali, vadili aj sa pobili aj si vzájomne pomáhali. Takto na kope spali štyri až do skončenia školy.Keď som im oonúkol spať osamote, tak nechceli, lebo sa báli byť samé a spoločne mali väčšiu istotu ,tak aj ich spánok bol bezstarostný.
Keď boli malé očas sa pohádali aj pobili, vzal so remeň apo zadočku som vycápal . Stálo sa to asi 4 x, No potom sam zavesil remeň na zárubňu v detskej izbe kde spali a už nikdy do dospelosti som nemal s nimi problémy .
Visel tam asi 10 rokov, A nikdy so ho už nepoužil. To mi poradil jede pán farár, česť jeho pamiatke .
ovecka, aj tí čo robia tieto zakony, tak občas tresnú deťom po papuli aj zakričia.
niekto znesie a iní nie, od prípadu k prípadu.napr. ked rodicia su v praci, napr. pomaha stara mama. ale zodpovední su rodičia.
Napr. niekto riei soc. problematiku-zamestnanie, ale nie je doma stale,zaobera sa iními deťmi. neviem skadial sa naučil o problematike,
ke´d cudzie deti ani nepozná, a doma si to neskusil.
Rodičia by podľa mňa nemali svoje deti denne biť, ponižovať, klamať a nespravodlivo zo všeličoho obviňovať, neoprávnene kritizovať, bez dôvodu im úplne všetko zakazovať. Vytlčie to z nich sebavedomie a asertivitu. Nebudú sa vedieť ani normálne chovať medzi ľuďmi, nebudú vedieť povedať nie a budú skákať, ako iní pískajú, držať hubu a plniť príkazy všelikoho, len nie svoju vlastnú vôľu. Extrovertov to uvrhne do nešťastia, do nešťastných vzťahov s tyranmi, introverti nájdu šťastie v samote a nezatúžia nikdy po manželstve a po deťoch.
_meno no neviem dobrý rodič, zlý rodič.. to je všetko strašne subjektívne.. poznám ženu, ktorá má ozaj hrozný prístup ku svojim deťom, ale ona si o sebe myslí, že tak to má byť.. takže z jej pohľadu je dobrá, z pohľadu iných zlá. Neviem, či máš nejaké deti, ale podľa mňa je fyzicky nemožné, mať pri dieťati úsmev 24/7. Deti majú tiež svoje nálady, niekedy rodičom doslova skáču po hlavách, otravujú okolie atď.. Takže vtedy sa nečudujem, že rodičom rupnú nervy. Všetci sme len ľudia.
ahojte
z mojich zivotnych skusenosti, problemy sa nedaju vyriesit.
pretoze problem v pritomnosti je len spatna vazba zla z minulosti.
cize ked som napríklad zly, a potom sa to prejavi skrze nahodneho okoloidúceho, skrze zdravie môjho tela, skrze nadriadeného, skrze ucitela, skrze hocico - je to len spatna vazba, prejav toho, co sa uz stalo.
ked bojujeme proti niecomu v pritomnosti, sposobi to dalsie zlo v buducnosti ... atd .... az sa vlastne brana sveta uzatvori, svet sa nam zacne zmensovat, a ked uz kvazy svet prestava existovat, zaciname sa pytat "ako sa to mohlo stat, co treba spravit" (resp. to je pozitivny pristup k tomu, ako naspat).
cize ak sa mozem podelit, ked je rodic dobry, nikdy nedojde k tomu zeby bolo dieta zle. a zase naopak, ked je rodic zly, nikdy nedojde k tomu ze dieta bude k nemu dobre.
deti su nasa radost :)
Súhlas, mňa rodičia vybili 1x v živote a ozaj bolo treba. Teraz to už vidím. Ale facky u nás nikdy nelietali.
Každá činnosť má svoj význam, každý akt má svoje následky. Bitie má svoj cieľ a zástancov, nebitie zasa vysvetlenia a filozofiu. Tak kde je tá hranica medzi výchovou a ubližovaním? Metóda to môže byť účinná, ale je aj prospešná, alebo skôr zanecháva jazvy? Tieto otázky vám zodpovie náš článok.