Čo by ste urobili, ak by vaši rodičia pili...otec by na to doplatil a matka by s tým prestala, ale znova a znova začínala....a keď by mala vypité urážala by vás, nadávala by vám do špín, kurv a podobne....na invalidnom dôchodku už 20 rokov.......vyštudujem vysokú, pracujem a zarábam a financujem domácnosť už roky...moji rovesníci, vrátane mojich bratrancov a sesterníc si odkladajú na vlastné bývanie, majú vlastné bývanie.....ja opravujem dom po starých rodičoch, pri prvom náznaku, že odídem, prichádza vydieranie a výčitky, že mi platila vysokú školu a že som nevďačný smrad, že radšej by porodila mača.....je pravda, že na to niekedy reagujem aj vulgárne, ale už neviem zniesť ten pohľad, keď má vypité a urážky sype jak z rukáva....chceš utiecť, stretneš muža, myslíš si, že úžasného a zistíš, že ťa uráža presne tak ako otec a matka, že si menej ako on, nič nevieš, , jeho matka vie vždy všetko lepšie, ty aj celá tvoja rodina ste piče a to doslovne, ale si tak na neho naviazaná, že sa nevieš odpútať a potom raz naberieš odvahu a odpútaš sa v dobrej viere, že stretneš niekoho iného a ...stretneš.......ale on ťa nevidí, dozvieš sa o ňom veľa vecí, ktoré indikujú, že by mal byť to, čo ťa vytiahne z tej sračky, dúfaš, túžiš, ale nepovieš, potom máš možnosť vidieť jeho ex a zahanbíš sa, kde si sa chcela hrabať...a príde deň. keď musíš na čas odísť a napadajú ťa myšlienky, že tvoj ex bol pre teba až príliš dobrý a ty si sa šplhal na to, na čo nemáš, aj keď .....a tu reagujem na tému o predavačke v Kauflande........radšej by som bola tá predavačka a vymenila všetky svoje školy a kurzy za.....tak sa vrátiš, tam kde si bol pred pár týždňami, len bez snov a nádejí a pokračuješ ďalej......zase je tu alkohol, urážky, mama ktorá je cudzia, práca, kde trpíš, tak koľko rokov ešte treba vydržať, aby sa to zmenilo...alebo skončilo?
Koľko rokov ešte
deťúch.. alebo teda smutné dieťa smutných rodičov, neblázni prosím ťa. To, že ti rodičia platili VŠ ešte neznamená, že si na oplátku môžu dovoliť hnusne sa k tebe správať a parazitovať na tebe. Odpútaj sa od mami. Ona je zodpovedná za svoj život, má dve ruky, dve nohy musí sa o seba postarať sama. Ak sa chce upiť k smrti, prosím. Ale prečo sa máš ty na to pozerať??
Ja by som jednoducho odišla a nedovolila, aby mi niekto ubližoval. Preťala kontakty a ozvala sa MOŽNO po dvoch, piatich rokoch. Alebo vôbec.
Ak je práca na figu, vypadni čím skôr kdesi do automobilky do Čiech - máš prácu s ubytovaním v jednom. Alebo aj ďalej, do Nemecka, Rakúska... veď ťa tu nič nedrží, si slobodná, bezdetná... mame nemusíš nič hovoriť, môžeš jej maximálne volať raz za mesiac, spýtať sa či je v poriadku, ak nie nech si pomôže nejako sama, nehovor jej kde si, ani žiaden kontakt na seba nedávaj. Nech ťa nemôže otravovať a vydierať. Nezvládla by si to.
Ďalšia vec. Prežila si velkú časť života "na hnoji". To zanechá následky na väčšine ľudí. Potrebuješ sa "očistiť", pozbierať, dať do normálu trošku... odborná pomoc psychológa, terapie by ti bodli ako soľ. Preto ak by si šla najprv do Čiech, môžeš terapie absolvovať aj tam. Ber to ako prechodnú stanicu do lepšieho života. A či sa pohneš ešte ďalej alebo ti bude dobre v Čechách a zostaneš tam, to je už na tebe. Neskôr sa môžeš poobzerať po lepšej práci, v obore v akom si vyštudovala alebo môžeš napredovať aj v automobilke. Tam tiež nemusíš skysnúť len za pásom ale dostať sa do kancľu napríklad.
Stretla a zamilovala si sa do mizerného chlapa presne kvôli tomu, že tvoji rodičia otrávili tvoje vnútro a priťahuješ ako magnet blbých ľudí, mizerných, nanič. A kým ho nedáš do poriadku, budeš mať hnusný život. Môžeš sa aj posrať snažením zmeniť niečo, nepôjde ti to. Okrem odborníkov môžeš niečo začať robiť sama už teraz - zmeniť trochu stravu ( len pridať viac ovocia(doobeda) a zeleniny), piť liter, dva čistej vody/čaje, športovať (švihadlo, beh, joga, plávanie), spievať, chodiť veľa do prírody, na vzduch - toto všetko očiťuje človeka na jemnohmotnej úrovni. A to je len začiatok. Ako začneš so zmenou, prídu aj ďalšie inšpirácie - niečo ťa osloví, zaujme, kurz maľovania, angličtiny.. - nasleduj to, to čo ťa zaujíma, baví, "hreje" vo vnútri. Ono to svoje "čisté" vnútro potrebuješ aj niečim naplniť. Radosťou, spokojnosťou, peknými zážitkami, spoločnosťou fajn ľudí, plnením si snov, najprv malých, všedných, denných - prežiť pohodový deň - až po tie väčšie - mať svoj krásny domov, deti, muža...
Prvý krok si už urobila :) túžiš po zmene. Druhý je držať si v hlave - keď iní zvládli zmeniť svoj život k lepšiemu, zvládnem to aj JA. Do riti a JUST! Prídu chvíle, keď budeš pochybovať o sebe, či robíš dobre, či nebolo lepšie zostať doma. Stretneš mizerných priateľov, využijú ťa, zrania zase.. prereveš dva dni. No ja si myslím, že furt je lepšie skúsiť NIEČO, hocičo, aby ti bolo lepšie, ako zostávať v situácii v akej si a rezignovať. Hlavu hore dievča, máš na to. Možno. Dúfam :)
adr1a.... ale su aj také ktore sa zakvačia na niekoho aby sa dostali od rodicov.... poznám také... a potom iba nariekaju... lebo sa zakvacili na prveho debila ktory o nich prejavil zaujem,... dali sa nabuchat... nefunguje im to a iba nariekaju....
miesto toho aby sa same vyhrabali zo sraciek...
ono si bolo treba určiť priority... či po strednej chcem vypadnut z domu alebo tam trpiet a ist studovať.... kolko mas rokov a na čo tam este trčíš? prečo si si neporiešila svoje byvanie...?
SabiN.
Pouzila si v texte jednu zasadnu vetu.....
"Aby ma vytiahol zo sraciek".
SabiN. Vytiahnut sa z hocicoho musis jedine ak TY sama. Aj sa tak hovori-pomoz si clovece aj Boh ti pomoze. Necakaj preto ani ty, ze pride niekto, kto ta vytiahne z...., ze ti pomoze. Ze niekto druhy urobi nieco za teba. Toto musis urobit len ty sama. Iba ty. Nik iny. Len TY musis totiz odstartovat chod udalosti a zmien. Aj v tom sa ukazuje sila a potencial kazdeho jedinca. Az potom moze i nemusi prist niekto, kto sa k tebe prida. Bude s tebou nieco zdielat ci pomahat ti ai.
Clovek za zivot padne ci pada velakrat. Ale dolezite je vediet vstat, postavit sa a poucit sa z chyb omylov zakopnuti. Vies. Ty nie si zodpovedna za inych ludi v tvojom okoli. Za nikoho. Pomahas dookola a nonstop. A nic. Miesto toho dostavas schytavas len dalsie kopance rany urazky a dalsie pady na dna. Dokedy to chces este takto tahat? Pokial takto vydrzis a budes mat silu to trpiet a znasat? Az kym nebudes verna kopia svojej matky?
Ta "predavacka z kauflandu" pochopila vacsina inak, nez to bolo zrejme myslene. Ja som to pochopila v tom zmysle, ze to malo byt o snoch ambiciach napredovani chtici ctiziadostivosti chceni. Chciet proste od zivota viac!
Co ty vlastne od zivota chces? Ako chces dalej zit? Co od zivota vlastne ocakavas? Odpovedz si a pod si za tym.
Nikto ti tu nemoze povedat, dat navod, co mas/nemas robit. Ale aj sama citis a vies, ze to, ako teraz "zijes", ze tadialto cesta nevedie.....
Ja viem, co by som v takejto situacii, podmienkach robila. No to som ja. Aj keby to bolo bolestne. Ale inak by to neslo.
Ty vsak tiez urcite vies, co by bolo pre teba najlepsie. Urcite poznas aj sama riesenie (si dost inteligentna a mudra). Ale si dost silna a schopna ho aj uskutocnit?? Kazdy z nas stoji pred volbou volbami. Zivotnymi krizovatkami, skuskami. No rozhodnut sa a uskutocnit zmeny mozes a musis jedine iba ak TY. Nik iny. Len TY
